Chlapec v pásikavom pyžame / John Boyne

Chlapec v pásikavom pyžame

O knihe :

Príbehy nevinnosti existujú aj v tej najdesivejšej realite. Toto je príbeh dvoch chlapcov v časoch, ktoré nemôžu nijako ovplyvniť.Začína sa v Berlíne roku 1942.
Jedného dňa sa Bruno vráti zo školy a nájde pobalené všetky veci. Jeho otec dostal nové miesto a rodina sa s ním musí odsťahovať ďaleko na zvláštne miesto, kde nemá čo robiť, kde sa nemá s kým hrať. Kam len oko dovidí sa tiahne plot, ktorý ho oddeľuje od čudných ľudí. Bruno je však prieskumník a nezmieri sa s tým, čo vidí. Pri prieskumných cestách pozdĺž plota stretne chlapca, ktorého život a podmienky sú úplne odlišné od jeho

Moje pocity :

Pamätám si, že túto knihu som si všimla už veľmi dávno. Zaradila som si ju do wishlistu a ako to už býva, zabudla som na ňu. Nedávno som bola na besede v knižnici a keď beseda končila, nedalo mi nehodiť očkom po regály s knihami. Pozerám, pozerám a čo nevidím. Áno presne túto knihu som zazrela v okamihu sekundy. Niečo mi nedalo len tak okolo nej prejsť a tak sa zrazu ocitla v mojich rukách a ja som si ju nedočkavo niesla domov. Chcete vedieť ako dopadol môj čitateľský zážitok ? V tom prípade čítajte ďalej.

V poslednej dobe mám veľmi rada príbehy, dokumenty, knihy z obdobia druhej svetovej vojny. Nesmú to byť žiadne braky, ale naozaj kvalitné veci. Chlapca v pásikavom pyžame som začala čítať v jeden pekný večer. Knihu som mala položenú na stolíku a nevedela som na ňu prestať myslieť. Nemala som pokoja až kým som sa do nej nezačítala, skrátka tá zvedavosť bola silnejšie než ja ! Od prvej stránky si ma to podmanilo. Príbeh sa začínal bez zbytočných omáčok a zaviedol nás rovno do Brunovho domu, kde objavil slúžku ako mu balí veci a hrabe sa aj v tých do ktorých sa nemá čo hrabať.

Musím poznamenať, že kniha sa číta naozaj výborne. Stránky akoby sa otáčali samé ! Je to skutočne taký príbeh na jeden večer. Nenechajte sa však oklamať ! Vo všeobecnosti platí časté pravidlo, že tenké knihy nám nedokážu poskytnúť príbeh, ktorý by v nás niečo zanechal a je to len taká lacná oddychovka. V tomto prípade je to presný opak. Kniha vo vás zanechá enormne veľa pocitov, donúti vás zamyslieť sa nad vecami nad ktorými by ste sa normálne nezamýšľali a v prvom rade vo vás vyvolá kopu emócii...

Príbeh je písaný z pohľadu malého deväť ročného chlapca Bruna. Bruno žije v Berlíne vo veľkom dome s otcom, mamou a sestrou (ktorá je len tak mimochodom beznádejný prípad). Pravidelne vykonáva dobrodružné výpravy a jeho snom je stať sa objaviteľom. Má svojich najlepších priateľov na život a na smrť a je dokonale šťastný. Jeho spokojnosť opadne, keď jeho otcovi priradia novú prácu, pretože pán nemenovaný s ním má "veľké plány" a Bruno sa aj s celou rodinou musí presťahovať na odľahlé miesto s názvom Ašic, kde niesu žiadne deti, nemá tam kamarátov na život a na smrť a nemôže sa spúšťať po zábradlí schodov. Jediné čo Bruna zaujme v novom domove je výhľad z okna. Keby ste stáli v Brunovej izbe a vykukli z okna, ako prvé by ste videli vysoký a "nekonečný" plot s ostatnými drôtmi. Za tým plotom by ste videli tisícky ľudí, ktorý behajú v pásikavých pyžamách. Videli by ste malé chatrče. A videli by ste kopu vojakov..

Tým, že to čítate z pohľadu dieťaťa, dostáva to aj akúsi mrazivú nevinnosť. Bruno totižto nechápe prečo musia byť ľudia za plotom. Nechápe prečo nosia pásikavé pyžamá a keď ich nosia oni, prečo ich nenosí aj on. Nechápe prečo sa nemôže s kamarátom Šmuelom zahrať futbal, prečo nemôže preliezť plot, alebo prečo ma Šmuel taký strach z vojakov a je večne smutný. Táto detská nevinnosť sa vytratí až v zlomovej situácii..

Nečakala som, že kniha skončí takto ! Keď sa to začalo rozvíjať a videla som ako príbeh napreduje, pochopila som ako sa to skončí, no až do takmer poslednej kapitoly som nerátala s takýmto koncom. Ako na mňa zaúčinkoval tento koniec ? Extrémne zle ! Začali sa mi liať po lícach Niagarské vodopády. Po prečítaní som si len sadla, obidvomi rukami si chytila hlavu a vzlykala som. Tento príbeh ma neskutočne zasiahol. Takéto veci sa nikdy nemali stať ! Deti by nikdy nemali takto trpieť ! A toto všetko sa stalo kvôli zvrátenému človeku, ktorý kvôli svojim snom obetoval ľudí pre svoje "vyššie ciele". Nechápem ako mohol byť niekedy človek schopný takýchto zverstiev. Neľutujem, že som si túto knihu prečítala aj keď ma zničila. Bol to zážitok čítať o živote Bruna a Šmuela. Kniha ma prinútila hlboko sa zamyslieť a ja jej vďačím za veľa. Aj keď je to útla knižka, ručím vám, že si z nej odnesiete viac ako z hrubej bichle. Túto knihu by si mal povinne prečítať každý človek a zamyslieť sa.. 

* Mám na vás ešte otázku ! Ak ste videli film zaujímalo by ma ako sa vám páčil. Ja som ho ešte nevidela, ale rada by som si ho pozrela. Takisto by ma zaujímalo ako sa vám páčila kniha, alebo či si ju plánujete prečítať. Ďakujem !

Moje hodnotenie :