Originálny názov: Vom Ende der Einsamkeit
Autor: Benedict Wells
Vydavateľstvo: Plus
Rok vydania: 2017
Počet strán: 312
Nedokonale dokonalý román.
O čom?
O živote.
Jules je chlapec, ako sa patrí. Odvážny, riskantný, sebavedomý a detsky neposedný. Vždy pripravený objať svoju staršiu sestru a vypočuť si jej nezhody so starším bratom. Ich rodičia sú láskaví a ako v každej domácnosti majú svoje zvyklosti. Svoje maličkosti, ktoré im dodávajú pocit domova.
Po tragickej autonehode, po ktorej súrodenci mamu a otca stratia, sa všetci traja s nehodou vyrovnávajú po svojom. Autor ukazuje, ako čas dokáže vyliečiť rany, no ako vie nehoda zasiahnuť osudy a potiahnuť za nitky, ktoré spustia reakciu udalostí, ktoré ovplyvnia dospievanie. Ľudí, ktorí ostali a ich životy, ktoré majú prežiť sa zmenia a pokračujú cestou po ktorej je neľahké prejsť.
Súrodenci sa dostanú do internátnej školy, kde trávia celé detstvo. S Julesa sa stáva introvert a prevažne samotár. Rád premýšľa a so svojimi myšlienkami vyhľadáva samotu. Veci v hlave analyzuje, definuje a svoje okolie pozoruje. Odrazu nie je odvážny, má strach z množstva vecí, ktorými oplýva život. Rastie, dospieva a tak, ako on, menia sa i jeho poslední najbližší. Jules je najmladší súrodenec a to zapríčinilo jeho oddelenie od sestry a brata. Ktovie, ako by Jules dospel, keby si jedného dňa do jeho lavice neprisadlo dievča? Ryšavá Alva, ktorá prevrátila jeho bytie naruby. Trvácim priateľstvom a zážitkami, ktoré stáli pred nimi.
Malé varovanie. Toto nie je YA kniha.
A vďakabohu za to.
Priateľstvo Alvy a Julesa hrá v príbehu veľkú úlohu, no i tak sa obrovský časový úsek odohráva bez Alvy. A zároveň s ňou. Pretože jej osobnosť vie presvietiť takmer všetky stránky. Je výrazne cítiť, akú veľkú úlohu zohrala v živote Julesa. Ako ho ovplyvnila a poznačila. Posunula dopredu a bola jeho hnacím motorom, i keď bola často aj príčinou jeho frustrácie a zídenia z cesty.
Autor venoval veľmi veľa času psychologickej stránke postáv. Ich vnútorné cítenie popisoval veľmi priamo a úprimne. Príbeh sledujeme len z pohľadu Julesa, no aj tak dokázal Benedict Wells v náznakoch popísať celú škálu charakterov a ich vnímanie života medzi riadkami.
Je to úprimná kniha, ktorá sa na nič nehrá. Nesnaží sa zapáčiť alebo stať sa bestsellerom. Snaží sa vám povedať príbeh a zaviesť vás na cestu, po ktorej ste nečakali, že budete kráčať. Respektívne vidieť množstvo ciest, ktoré sú možnými. Všímať si okolie. Vnímať svoj život.
Na konci samoty má v sebe niečo, čo vás hlboko zasiahne. Majstrovsky využité slová vám povedia, aj v skratke viac, než celé dlhé súvetia. Je to ten typ knihy, pri ktorej sa vám, ani nemusí príbeh páčiť na 100%. Môžete tam vidieť chybičky a v hodnotení stiahnuť pár percent, či hviezdičiek. No, ako bude čas plynúť, zistíte, že v mysli vám predsa len ostal úlomok, ktorý sa nestratí. A že vo vás vyvoláva pocity a pretrváva naďalej, čo sa pri iných knihách často, ani nestáva. Až časom sa vám bude páčiť viac a viac a dojmy sa budú množiť a kráčať svojimi cestičkami vo vašej mysli.
No, nech sa budete cítiť po poslednej stránke akokoľvek. Svoju voľbu prečítať si to, a čas, ktorý tomu venujete, neoľutujete.
O čom?
O živote.
Jules je chlapec, ako sa patrí. Odvážny, riskantný, sebavedomý a detsky neposedný. Vždy pripravený objať svoju staršiu sestru a vypočuť si jej nezhody so starším bratom. Ich rodičia sú láskaví a ako v každej domácnosti majú svoje zvyklosti. Svoje maličkosti, ktoré im dodávajú pocit domova.
Po tragickej autonehode, po ktorej súrodenci mamu a otca stratia, sa všetci traja s nehodou vyrovnávajú po svojom. Autor ukazuje, ako čas dokáže vyliečiť rany, no ako vie nehoda zasiahnuť osudy a potiahnuť za nitky, ktoré spustia reakciu udalostí, ktoré ovplyvnia dospievanie. Ľudí, ktorí ostali a ich životy, ktoré majú prežiť sa zmenia a pokračujú cestou po ktorej je neľahké prejsť.
"Čo ak čas neexistuje? Čo ak je všetko, čo človek zažije, večné a čas okolo nás neplynie, ale my sami prechádzame okolo toho, čo zažívame?"
Súrodenci sa dostanú do internátnej školy, kde trávia celé detstvo. S Julesa sa stáva introvert a prevažne samotár. Rád premýšľa a so svojimi myšlienkami vyhľadáva samotu. Veci v hlave analyzuje, definuje a svoje okolie pozoruje. Odrazu nie je odvážny, má strach z množstva vecí, ktorými oplýva život. Rastie, dospieva a tak, ako on, menia sa i jeho poslední najbližší. Jules je najmladší súrodenec a to zapríčinilo jeho oddelenie od sestry a brata. Ktovie, ako by Jules dospel, keby si jedného dňa do jeho lavice neprisadlo dievča? Ryšavá Alva, ktorá prevrátila jeho bytie naruby. Trvácim priateľstvom a zážitkami, ktoré stáli pred nimi.
Malé varovanie. Toto nie je YA kniha.
A vďakabohu za to.
Priateľstvo Alvy a Julesa hrá v príbehu veľkú úlohu, no i tak sa obrovský časový úsek odohráva bez Alvy. A zároveň s ňou. Pretože jej osobnosť vie presvietiť takmer všetky stránky. Je výrazne cítiť, akú veľkú úlohu zohrala v živote Julesa. Ako ho ovplyvnila a poznačila. Posunula dopredu a bola jeho hnacím motorom, i keď bola často aj príčinou jeho frustrácie a zídenia z cesty.
Autor venoval veľmi veľa času psychologickej stránke postáv. Ich vnútorné cítenie popisoval veľmi priamo a úprimne. Príbeh sledujeme len z pohľadu Julesa, no aj tak dokázal Benedict Wells v náznakoch popísať celú škálu charakterov a ich vnímanie života medzi riadkami.
Je to úprimná kniha, ktorá sa na nič nehrá. Nesnaží sa zapáčiť alebo stať sa bestsellerom. Snaží sa vám povedať príbeh a zaviesť vás na cestu, po ktorej ste nečakali, že budete kráčať. Respektívne vidieť množstvo ciest, ktoré sú možnými. Všímať si okolie. Vnímať svoj život.
Na konci samoty má v sebe niečo, čo vás hlboko zasiahne. Majstrovsky využité slová vám povedia, aj v skratke viac, než celé dlhé súvetia. Je to ten typ knihy, pri ktorej sa vám, ani nemusí príbeh páčiť na 100%. Môžete tam vidieť chybičky a v hodnotení stiahnuť pár percent, či hviezdičiek. No, ako bude čas plynúť, zistíte, že v mysli vám predsa len ostal úlomok, ktorý sa nestratí. A že vo vás vyvoláva pocity a pretrváva naďalej, čo sa pri iných knihách často, ani nestáva. Až časom sa vám bude páčiť viac a viac a dojmy sa budú množiť a kráčať svojimi cestičkami vo vašej mysli.
No, nech sa budete cítiť po poslednej stránke akokoľvek. Svoju voľbu prečítať si to, a čas, ktorý tomu venujete, neoľutujete.
"Vďaka čomu sa život stane tým, čím je?"
Hm, no ja som ti už na Goodreads písala ze som zvedavá, či a ako sa ti bude páčiť. Mne sa vôbec takto nepáčila, hoci ma až tak neprekvapilo, že sa ti páčila, lebo som to už počula od viacerých. Mne osobne pripadala trochu pateticka a najmä to, čo píšeš, že sa nesnaží sa zapacit, ja som mala úplne opačný pocit. Aj to, ako autor zakončoval kapitoly, že vždy nás chcel akoby navnadit na ďalšiu, to mi prišlo ako napísané z nejakej príručky ako písať. Na druhej strane to bol ale veľmi filozoficky príbeh a vlastne aj chápem, prečo sa niekomu páči. Ja som čítala veľa lepších a možno preto ma to nejako nevzalo, plus som aj videla tej rozhovor co urobil Martinus s Wellsom a nebol mi veľmi sympatický, ja neviem :D. Ale v poslednej dobe si veľmi uvedomujem, že na niektoré knižky proste musí byť ten správny čas, a pre mňa v tomto prípade proste nebol...
OdpovedaťOdstrániťVeci, ktoré spomínaš... mne sa práve pre ne páčila, ibaže som ich nevnímala, ako ty. Je to presne, ako si povedala o čase a myslím si, že aj nálade, či období. To moje mi netienilo, ale dovolilo mi vidieť príbeh, tak ako som ho videla. Tebe žiaľ nie. Neviem, či by sa ti mohla páčiť časom, v inej situácii, no tak či tak... Nevadí, stáva sa. Všetkým sa nám páči niečo iné. Ja ti však ďakujem za komentár a prajem pekný deň :).
OdstrániťÓ, tak toto bola prekrásna a precítená recenzia♥♥♥ Klobúk dole!
OdpovedaťOdstrániťTúto knihu, nebudem ti klamať, poznám "z videnia" a zakaždým ju obídem bez známky záujmu, ale teraz to ľutujem...ja neviem, ale mám pocit, že by sa mi mohla, vďaka tvojmu názoru, páčiť. Takže ďakujem za tip a naozaj úžasnú recenziu, ktorá ma nalákala ^.^
Ja ti ďakujem za tak krásne slová a zároveň sa ospravelňujem, že mi trvalo tak dlhý čas, ti na ne odpísať. Mám neskutočnú radosť, že ťa kniha natoľko zaujala, že si zmenila svoj postoj a máš chuť sa do nej pustiť. Verím, že páčiť by sa ti naozaj mohla :). Ale zároveň ma veľmi, veľmi teší, že sa ti recenzia páčila a je to aj skrz ňu. Ďakujem ti krásne ešte raz ♥!
Odstrániť