Originálny názov: Foreign Fruit
Autorka: Jojo Moyes
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 392
Zakázané ovocie je zobrazenie toho, ako minulosť dokáže ovplyvniť naše životy bez ohľadu na to, aká vzdialená nám bola a ako hlboko sme pochovali naše pocity z čias minulých. V živote zažívame množstvo situácií, či už sú šťastné alebo naopak ťažké a zvládame ich len s obrovskou námahou. Všetky nás však v istom smere ovplyvňujú. Naučia nás byť silnejšími. Azda i citlivejšími, či naopak sa dokážeme obrniť voči budúcim trápeniam dopredu. Všetky nás však posúvajú ďalej, či sa nám to páči alebo nie a v tejto knihe nás autorka zoznámila s osudom niekoľkých postáv, ktoré osud a situácie ovplyvnili na celý život. Ktoré sa museli posunúť ďalej a pocity, ktoré prežili zanechať za sebou. No sú naozaj vymazané z ich histórie? Naozaj možno zanechať spomienky naveky?
Ospalé prímorské mestečko Merham neponúka v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia veľa vzrušenia. Aspoň v očiach mladej Lottie a Celie, ktoré vyrastajú v jednom dome takmer ako sestry.
Keď sa do Arcadie, veľkolepého sídla v štýle art déco, nasťahuje skupina bohémov, Lottie a Celiu priláka ich alternatívny spôsob života, taký poburujúci pre miestnych obyvateľov. Lenže to, čo sa v dome stane, má napokon tragické a trvalé následky pre všetkých.
Teraz, takmer po päťdesiatich rokoch, Arcadiu renovujú a znova vyvoláva v Merhamčanoch silné emócie. Ako sa dom prebúdza k životu, prebúdzajú sa aj tajomstvá pochované pred mnohými rokmi. A vynára sa otázka – môže človek uniknúť pred svojou minulosťou?
Diela Jojo Moyes mi vôbec nie sú vzdialené, či cudzie. Práve naopak po nich veľmi často siaham a aj keď som sa už párkrát možno i popálila, zakaždým jej dávam novú šancu s radosťou, chuťou a zvedavosťou. Zatiaľ, čo na sklamania som rýchlo pozabudla, jej príbehy ktoré na mňa zapôsobili mi z mysle tak ľahko nevymizli. A to o niečo svedči, či nie?
Pre mňa je jej najlepším dielom Dievča, ktoré si tu zanechal, čo môže byť pre niektorých prekvapením, kedže autorka je preslávená najmä často spomínaným románom Predtým, ako som ťa poznala. Čím ma zanechané dievča tak veľmi zaujalo? Faktorov je tam viac, no veľmi sa mi páčila práve doba do ktorej bol príbeh zasadený. Prostredie, postavy a aj samotná zápletka. Všetko mi tam nesmierne sadlo a dodnes na toto čítanie rada spomínam, pretože vo mne zanechalo... niečo. Akýsi pocit, dojem. Časom som zistila, že pri Moyesovej mi najviac sedia príbehy, ktoré sú venované minulosti. Akoby sa tak jej štýl písania lepšie vynímal. Vždy sa mi pri nej jednoducho páčia viac pasáže z inej doby, než keď píše o súčasnosti.
Preto ma Zakázané ovocie potešilo hneď na začiatku. V prostredí Lottie a Celie som sa veľmi rýchlo zabývala a cítila, ako doma. Jemné náznaky a drobnosti, ktoré podfarbovali časy dvoch dievčat mi dokonale skrášľovali už inak veľmi dobrý pocit. Či už išlo o krátke opisy ich oblečenia, nejakej udalosti, správania, činnosti... Čokoľvek príznačné len pre ich roky mi spríjemnilo čitateľský zážitok a ocenila som to.
Veľmi sa mi páčilo písanie autorky, ktorá sa mi predviedla presne v tom svetle, v ktorom ju mám najradšej. Nemôžem jej vytknúť ani jedinú maličkosť. Pretože tentoraz ju chválim aj za zápletku zo súčasnosti.
Som tak nadšená! Kiežby som vám aspoň spolovice dokázala popísať, akým skvelým čítaním to celé bolo, no spravidla sa mi stáva, pri knihách, ktoré sa mi páčili až v takej veľkej miere, že svoje nadšené pocity nedokážem popísať dostatočne. Aspoň pre mňa nie.
Obrovským plusom boli postavy, ktoré vám k srdcu prirastú rýchlosťou svetla. Na úplnom začiatku som bola krátku chvíľu zmätená, pretože som osoby o ktorých som čítala nepoznala a tak som bola mierne zahltená informáciami, no tento stav bol zanedbateľne krátky.
V poriadnom šoku som bola, keď Jojo prestriedala línie a zrazu som sa ocitla na celkom inom mieste a o obrovské množstvo rokov dopredu. Mala som pocit, že ešte nie som pripravená zanechať dej, ktorý bol v tom čase poriadne zamotaný a ja som bola mysľou stále v ňom. Pri osudoch, ktoré ma trápili viac, než tie nové, črtajúce sa. No viete čo? Po chvíli sa moja myseľ zrejme rozdelila na dve polovice, pretože línia, ktorú som začala sledovať ma zaujala rovnakým spôsobom. Hlavnej hrdinke som fandila a neustále som uvažovala o súvislostiach s minulosťou. Tak veľmi zvedavá som už dlho nebola a vzbudila ju vo mne samozrejme autorka, ktorá ma tentoraz absolútne presvedčila o jej kvalitách.
Záver bol úžasný. Nenapadá mi ani jediná maličkosť, ktorý by ma v tejto knihe sklamala.
Táto kniha mi sadla bez najmenšej výčitky a ja vám ju odporúčam. Presne som ju potrebovala na obdobie, ktoré prežívam pričom som o tom ani sama nevedela a zistila som to, až keď som ju držala v rukách a nebolo mi pomoci. Nebolo možné ju nemilovať.
Som presvedčená o tom, že ak máte radi romány a ešte k tomu ste fanúšikmi Jojo Moyes, tak je Zakázané ovocie pre vás tou pravou voľbou.
Majte sa krásne :)!
Moje hodnotenie:
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
OdpovedaťOdstrániťPane Bože prepáč. Nechtiac som sa preklikla -.-. Chcela som zobraziť príspevok a nechtiac... naštastie som stihla prečítať.
OdstrániťĎakujem ti za komentár a celkom som sa našla v tom, čo si popisovala. Tiež sa u mňa začalo také postupné sklamanie k Jojo. Strieborný záliv bol fajn, ale odrazu mi tam niečo chýbalo. Další román Jeden plus jeden ma sklamal úplne, až som napokon stratila akosi záujem skúšať to ďalej. Zakázané ovocie nebolo krokom na istotu. Proste som po knihe siahla bezmyšlienkovite a tak ma čakala prekvapenie.
Dúfam, že ak jej dáš predsa len šancu, tak si to prekvapenie nájde aj teba.
Ešte raz sa ospravedlňujem.
Prajem krásny večer :)!