Vtáky v tŕní / Colleen McCulloughová

Vtáky v tŕní

Existuje povesť o vtákovi, ktorý zaspieva iba raz v živote, sladšie ako ktorýkoľvek iný tvor na zemi. Len čo vyletí z hniezda, začne hľadať strom s tŕňmi a neoddýchne si, kým ho nenájde. Potom si sadne do nehostinnej koruny a vrhne sa na najdlhší, najostrejší tŕň. A keď umiera, premôže smrteľné bolesti a zatrilkuje krajšie ako škovránok či slávik nádhernú pieseň, za ktorú zaplatí životom. Ale celý svet zmĺkne a načúva a Pán na nebesiach sa usmeje. Lebo to najlepšie je vždy vykúpené veľkou bolesťou... Tak aspoň vraví povesť.

Na pozvanie bohatej vdovy Mary Clearyovej sa na austrálsku farmu prisťahuje jej mladší brat Paddy s rodinou, vrátane malej Meggie. Mladý katolícky kňaz Ralph de Bricassart, ktorým je Mary priam posadnutá a drží ho v hrsti veľkorysými darmi, si veľmi obľúbi Clearyho jedinú dcéru. Farmárske dievča vyrastá do krásy a postupne sa medzi ňou a pátrom Ralphom vyvinie ľúbostný vzťah. Kňaz sa zmieta medzi vlastnou ctižiadostivosťou a túžbou po láske, nezlučiteľnej s postavením cirkevného hodnostára. Aj krehká Meggie trpí a hnevá sa na Boha i cirkev, lebo zakaždým vyhrajú boj o Ralphovo rozpoltené srdce.
Vtáky v tŕní, výnimočná sága jednej rodiny, si získali milióny čitateľov na celom svete a dodnes dojíma myšlienkou, že človek je ochotný pre krátke, ale pravé šťastie vedome podstúpiť najväčšiu bolesť.

Priznám sa, že ani neviem ako začať. Na túto knihu sa mi recenzia píše naozaj veľmi ťažko. Sú knihy na ktoré dokážete recenziu napísať tak rýchlo, že ani neviete ako a už je hotová, no sú knihy na ktoré skrátka recenziu napísať nedokážete. Toto je ten prípad... Kniha Vtáky v tŕní je rozhodne výnimočné dielo. Mnoho ľudí pozná tento príbeh lásky najmä vďaka seriálovému spracovaniu. Avšak ja som ten seriál ešte nikdy nevidela, preto som bola zvedavá na knihu. Mohla som sa ňou nechať prekvapiť a tak to aj bolo. Od začiatku do konca ma prekvapovala. Úprimne ma zaujímalo čo všetko čaká hrdinov príbehu a tak som dychtivo čítala ďalej a ďalej... Som rada, že som najprv čítala knihu. Seriál si plánujem pozrieť aj keď sa trošička bojím, že sa mi nebude páčiť a iba mi zbytočne pokazí predstavu postáv, no skúsim to (ak ste to videli bola by som rada keby ste mi napísali či sa to oplatí pozrieť :)).

Sme takí, akí sme, to je všetko. Tak ako hovorí stará keltská povesť o vtákovi s tŕňom v hrudi, ktorý si vyspieva srdce a zomrie. Musí to urobiť, lebo ho čosi k tomu ženie. Môžeme o niečom vedieť, že je to nesprávne, ešte skôr, ako to urobíme, a predsa tento poznatok neovplyvní ani nezmení to, čo sa má stať. Každý spieva svoju vlastnú krátku pieseň, lebo je presvedčený, že je to najkrajšia pieseň, akú kedy svet počul. Sami si vytvárame svoje tŕne a nemáme sa kedy spýtať, čo za to zaplatíme. Môžeme robiť iba jedno : znášať bolesť a presvedčiť sami seba, že to stálo za to.

Ak sa vám náhodou niekedy dostane táto kniha do rúk už napohľad vám bude biť do očí, že kniha je obrovská. Je to veľká hrubá bichľa, ktorá má vyše 600 strán a skrátka je obrovská... Mnohých to môže odradiť, no v tom prípade potom môžu veľmi ľutovať, že to vzdali, pretože tento príbeh stojí za prečítanie. Obálka sa mne osobne páči. Hodí sa k príbehu a vystihuje ho, kedže sú na nej tŕne. Nie je zbytočne prepchatá nejakými motívmi. Je dá sa povedať obyčajná, jednoduchá a  zároveň pekná.

Kniha sa delí na sedem častí. Každá časť je tak trocha venovaná inej postave. Príbeh sa začína v roku 1915 a končí v roku 1969, takže neprežijete len akýsi úsek života hlavných hrdinov, ale prežijete s nimi celý ich život. Asi aj preto je dielo také rozsiahle. Totižto rozhodne to nie je kniha, ktorú prečítate na posedenie. Ja som ju čítala dva týždne. Ale neľutujem ten čas čo som pri nej strávila a nechcela by som ju čítať ani o trocha kratšie. Príde mi, že aj tie dva týždne boli málo aby som to mohla pochopiť dokonale. Lenže zároveň mám pocit, že aj keby som túto knihu čítala milión krát, tak aj tak nedokážem pochopiť celú tú podstatu a dostať sa do úplných hlbín knihy. Rozhodne je to kniha, ktorú si treba prečítať viac krát a je mi jasné, že ja som ju teraz nečítala naposledy.

Som veľmi rada, že vydavateľstvo Ikar sa rozhodlo vydať aj takúto klasiku. Ja vnímam klasiku ako niečo výnimočné. Predstavte si novodobé knihy. Prečítate si nejakú knihu, ktorá nedávno vyšla, páči sa vám, no aj tak o nejaký čas na ňu zabudnete. No knihy, ktoré patria do klasickej literatúry... Nikto na ne nikdy nezabudol! Sú tu už niekoľko rokov (poniektoré viac ako sto) a stále dokážu uchvátiť davy ľudí a získať si nových a nových čitateľov. Nie je to úžasné?! Ja myslím, že áno.

Hlavnou postavou knihy je Meggie. Dievča, ktoré sa narodilo do rodiny kde sú samí bratia a mama čo je k nej chladná a odmeraná. Meggie je však silná a máločo ju zdolá. Je milá, citlivá, dobrá a nevinná, no má v sebe silu. Ja som si ju veľmi obľúbila. Páčilo sa mi aká bola dobrá a občas mi jej bolo vážne ľúto, pretože život robil všetko pre to aby ju zranil. Nemala to ľahké, no ona všetko zvládla a za to ju obdivujem. Avšak okrem Meggie som si časom veľmi obľúbila jej otca, ktorý bol láskavý a skrátka... tak nejak si ma získal. A mala som z bratov rada aj tichého Stuarta. Neskôr som si však obľúbila všetkých bratov.

Mala dar - alebo to bolo prekliatie? - všetko znášať. Nezáležalo  na tom, čo sa stalo, alebo mohlo stať, postavila sa tomu tvárou v tvár a zmierila sa s tým, urobila z toho hranicu silu svojho bytia. 

Veľmi dôležitou postavou v knihe je samozrejme aj kňaz páter Ralph de Bricassart. Z toho som bola spočiatku mierne rozpačitá. Nevedela som čo si o ňom myslieť a či ho mám vôbec rada, no napokon si ma absolútne získal a ja som si ho zamilovala. Takisto mal v sebe silu. Vzdať sa Boha a cirkvi a ísť za svojou láskou, alebo ostať verný Bohu? Mať pre seba len chvíľku šťastia... Doslova ich bolesť, ako po sebe túžili a ľúbili jeden druhého, priam to bolelo aj mňa a úprimne mi to bolo veľmi ľúto.

V každom z nás je niečo, čo nemôžeme zaprieť, aj keď nás to privedie k tomu, že kričíme tak hlasno, až zomrieme.

Som neskutočne rada, že som si túto knihu prečítala. Strávila som pri nej veľa času, no neľutujem to a nikdy to neoľutujem. Knihu môžem len a len odporúčať. Nie je to ľahké čítanie, ale stojí to za to. Po dočítaní som mala v sebe taký zvláštny pocit. Chcelo sa mi plakať a kričať, ale zároveň som sa cítila strašne vyrovnane. Páčilo sa mi to. Je to výnimočná kniha a je mi ľúto, že predsa len spomedzi klasiky je pomenej vyhľadávaná. Veľa ľudí čítalo Janu Eyrovú, Pýchu a predsudok a pod... A áno sú to klenoty literatúry, ale tým pádom nechápem prečo toto čítalo tak málo ľudí?

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :