Francúzova zátoka / Daphne du Maurier

Autorka: Daphne du Maurier

Originálny názov: Frenchman's Creek

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Rok vydania: 1992

Počet strán: 192

Francúzova zátoka je príbehom vášnivej lásky vydatej ženy z vysokých londýnskych kruhov a ošľahaného piráta, postrachom okolia. Dona prvý raz prežíva hlboký cit, pre ktorý zabúda na deti, manžela a vysoké spoločenské postavenie. Sugestívnosť príbehu umocňuje prostredie starého kaštieľa a okolitá príroda. To, ako si Dona vyrieši svoj ďalší život, sa čitateľ dozvie až v závere románu.

Klasika je žáner, ktorý nemusí sadnúť každému, no ja osobne sa vždy veľmi rada ponáram do klasickej literatúry. Inak to nebolo ani pri knihe od viac ako známej autorky Daphne du Maurier. Francúzova zátoka pre mňa nebola jej prvou knihou. S jej tvorbou som sa zoznámila už pred pár rokmi, pri jej knihe s názvom Hostinec Jamajka. Hostinec ma dokonale očaril, keďže mi dodnes celkom neschádza z mysle. Je to pochmúrny príbeh kde sa nachádzajú piráti, hnev a mnohé prekvapivé odhalenia. Od tej doby som si stihla pozrieť aj krátke seriálové spracovanie, ktoré tak ako knihu určite odporúčam. Ako som už spomínala, tento môj prvý stret bol už pár rokov dozadu, preto som si pomyslela, že by bol ten správny čas sa k jej knihám vrátiť. Túto knihu som si prečítala na odporúčanie maminy, ktorá to čítala iba chvíľu predo mnou. Ako sa mi to teda páčilo?

"...Tvrdí, že tí čo žijú na tomto našom svete normálnym životom, sú nútení prijať zvyky, životné zásady, ktoré časom zabíjajú všetku iniciatívu a bezprostrednosť. Človek sa stáva kolieskom, časťou systému. Pirát uniká svetu, pretože je rebel, vyvrheľ. Žije bez záväzkov, bez zásad, ktoré vytvorili ľudia."

Pre začiatok vás poprosím aby ste sa nedali odradiť obálkou. Tak, a keď už som vás upozornila môžeme začať... Vzhľadom k tomu, že som od tejto knihy skoro nič neočakávala, púšťala som sa do  nej s otvorenou mysľou a chuťou nechať sa prekvapiť. Začiatok (viď prvá kapitola) mi prišiel veľmi chaotický. Autorka začala spomínať výjavy z minulosti a ja som tomu prirodzene nerozumela. Potom sa to však začalo normálne rozvíjať a ja som nemala najmenší problém. Pokiaľ viem, tak Daphne je známa nielen opismi, ale aj práve takýmito zvláštnymi začiatkami. Nevnímam to však ako mínus. Čo mi z počiatku prišlo chaotické, na konci veľa vypovedalo. 

Chvíľami by si človek myslel, že pôjde o klišé romantiku kde ide o to, že zaľúbenci sú v spoločenskom nepomere a že si mestská panička z rozmaru zmyslí, že chce zmenu. Tomuto musím dať rázne nie. Nič z toho nie je ani troška pravdivé. Páči sa mi, že príbeh svojim zjavom akoby klamal. Počas čítania vo vás vzbudí na chvíľu pocit, akoby to bola príjemná oddychovka kde dej iba plynie a vám sa to príjemne číta, no ide iba o bežné záležitosti. Toto je maslo autorky, pretože tento pocit vo vás nabudí a potom do deja vloží nejakú nápovedu, záhadu a príbeh zrazu zamotá. Všetko sa však pomaly dáva do poriadku ako dej graduje.

"...V takých chvíľach si človek môže dovoliť pokrčiť plecami nad budúcnosťou, lebo drží prítomnosť v objatí, a tento krutý postoj, poznačený akýmsi zúfalstvom, pridáva pôvab prítomnej chvíli. A keď muž objíma, Dona, uniká nielen bremenu lásky, ale aj sebe."

Už dlho som si čítanie neužívala ako pri tejto knihe. Každú sekundu, každým ďalším otočením strany som mala stále viac, a viac pocit, že príbeh prežívam na vlastnej koži. Autorkyn štýl vyniká v kúzle jej bravúrnych opisov. Uvedomujem si, že mnohí čitatelia nemajú v láske práve opisy, no pri Daphne to je naozaj opak. Opisy boli v tomto prípade rovnako pútavé ako dobrodružstvá, či rozhovory. Aj vďaka nim sa čitateľ dokáže preniesť do deja ešte viac. A pokiaľ ide o dialógy, tak o nich sa mi iba veľmi ťažko hovorí súvisle. Ide to ťažko opísať, ale dialógy boli dych berúce. Keď rozhovor viedli hrdinovia od ktorých sa príbeh odvíja, čas pre mňa prestal existovať, srdce mi dobre že nevynechávalo údery. Naozaj som visela na každom jednom ich slove. S niečim podobným som sa ešte asi ani nestretla.

Hrdinovia mi boli mimoriadne sympatický. Francúz bol inteligentný a hĺbavý. Nebol to nevychovaný pirát, ale hĺbavý muž, ktorý sa zaujímal o prírodu a snažil sa život predovšetkým žiť. Život, pokiaľ to šlo nebral priveľmi vážne. Z nebezpečenstva si robil posmech a šťastie si to cenilo natoľko, že vždy stálo na jeho strane. 

Dona bola skvelou hrdinkou. Nie je to panička, ktorá utiekla od mestského života a svojho manžela z rozmaru, ako som už vyššie spomínala. Je taktiež veľmi hĺbavá a predovšetkým má dušu dobrodruha. Opovrhuje predpismi, spoločenskými povrchnými zvykmi, strojeným správaním a obmedzovaním žien. Je nespútaná a divoká. Jej nebojácne srdce je odhodlané. Život, ktorý bol plný monotónnosti a pretvárky, pre ňu konečne začína nadobúdať zmysel.

A všetko toto potrvá iba chvíľku, uvažovala, iba zlomok času, ktorý sa nikdy nevráti, lebo už včerajšok patrí minulosti, a nie sám, zajtrajšok je neznámy a možno nežičlivý. Toto je náš deň, naša chvíľa, patrí nám slnko, vietor, more, aj chlapi, čo spievajú na prednej palube. Tento deň si musíme navždy vryť do srdca, lebo v ňom plne žijeme, milujeme a na ničom inom nezáleží v tomto svete, ktorý sme si vytvorili a do ktorého sme unikli.

Dona a Francúz sú podľa mojej mienky jedným z najlepších párov. Od začiatku som im veľmi fandila. Medzi nimi prevládala chémia, ktorú nájdete málokde. Táto kniha má všetko. Má pirátov, dobrodružstvá, romantiku, skvelých hrdinov, humor, ale aj krásne myšlienky nad ktorými som sa musela často pozastaviť. Myslím, teda vlastne viem, že mám nový obľúbený príbeh, ktorým je samozrejme Francúzova zátoka :). Najznámejšou knihou autorky je Rebeka, na ktorú sa chystám už čoskoro. A čo vy? Čítali ste už niečo od Daphne du Maurier?

Moje hodnotenie: