Originálny názov: Gutten som elsket radyr
Autor: Samuel Bjørk
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2019
Počet strán: 392
O štrnásť rokov nájdu v neďalekom horskom jazere telo zavraždeného dievčaťa oblečeného v baletnom úbore. Na brehu stojí fotoaparát pripevnený na statív. Vo vrese pri brehu nájdu vytrhnutú stranu z detskej knihy Bratia Levie srdce.
Vyšetrovateľku Miu Krügerovú stále máta smrť jej dvojčaťa a jej kolega Holger Munch si vzal neplatené voľno, aby sa postaral o svoju dcéru. Čudný a spletitý prípad ich však čoraz viac vťahuje do svojich osídel, hoci sú skalopevne presvedčení, že prípad čoskoro vyriešia. Vedia toho však až žalostne málo. O tom, čo ich čaká a neminie.
Po krimi, či detektívnom žánri siaham veľmi zriedka, i keď ma poväčšine nesklame a takmer vždy som milo prekvapená. Chlapec vo svetle reflektorov bol opäť raz pre mňa takým vykročením z komfortnej zóny a možno aj pokusom, v zmysle "uvidíme, čo to dá". Neviem nakoľko autorove predošlé knihy navzájom spolu súvisia a v akej miere na seba nadväzujú, no bolo mi jasné, že s pár nejasnosťami sa určite stretnem, keď mojim prvým stretnutím s jeho tvorbou je tento prípad.
Snažila som sa nerobiť si obavy a tíško som dúfala, že to nebude, až tak veľmi chaotické a rýchlo sa zorientujem. Možno môj pozitívny prístup pomohol, pretože hneď od začiatku som do príbehu vkĺzla a nemala som problém zaradiť sa. Hlavné postavy vyšetrovateľov som akosi automaticky spoznala a prijala som ich, ako vodcov dejovej línie 😅.
Samuel Bjørk má vo svete literatúry vybudované dobré meno a aj predtým som o ňom veľa počula, či už cielene alebo mi len ohlasy súvisiace s ním padli do očí. Priznám sa, že aj keď som si neplánovala jeho knihy prečítať, vždy som sa pozastavila nad ich krásnymi obálkami, ktoré vedia upútať a prinútiť vás poskytnúť im nový domov. Ťažko povedať, čím bol Chlapec vo svetle reflektorov iným a čím ma zaujal natoľko, že som mu dala šancu, keď s predošlými dielmi sa tak nestalo, avšak pointou je, že zariskovať sa mi vyplatilo.
Do rúk sa mi totižto dostal veľmi svieži a pútavý román, ktorý ma veľmi rýchlo prekvapil svojou čitateľnosťou. Mala som pocit, že stránky sa mi otáčajú samé a skutočne už po chvíli som mala polovicu za sebou. Myslím si, že túto problematiku vysoko podporuje a znásobuje aj fakt, že kapitoly v knihe sú krátke. Takmer všetky sú na maximálne dve dvojstránky, čiže zrejme vás neprekvapí, ako som sa sama so sebou polovicu času dohadovala dobre známou vetou "tak ešte jednu kapitolu a pôjdem spať." Nikdy to neostalo pri jednej a nikdy som sa (chvalabohu) nemusela nútiť čítať ďalej. Príbeh si držal moju pozornosť, takže autora musím pochváliť za jeho jednoduchú výrečnú štylistiku.
Ale... Nerada prichádzam k slovíčku, ale... No mám výhradu, ktorá ma o zážitok z čítania čiastočne okradla. Aj keď Samuel píše dobre a ako som už rozsiahlo spomenula, príbeh ma bavil. Niečo mi tam chýbalo. Aj keď vyšetrovatelia prichádzali na určité stopy a prípad sa aspoň málinko odhaľoval, nemala som pocit, že dej sa niekam posúval. Jasné, že nastala gradácia z ktorej som bola poriadne v šoku a že posledné stránky som čítala napätá, no v kútiku mysle ma stále mátalo "to niečo", čo som si nevedela sama vysvetliť. Stále si nie som istá, čo presne to bolo, no snažila som sa na to prísť do miery, akej sa dalo. Čítala som si aj cudzie recenzie, najmä tie, ktoré neboli úplne nadšené a dúfala som, že nájdem nejaký bod, ktorý by mi súvisel s mojimi pocitmi. Ktovie, čiastočne som ho zrejme našla.
Problémom je, že v detektívnych príbehoch mám veľmi rada to zákulisie prípadu. Odhaľovanie, vyšetrovanie, riešenie stôp... Skrátka všetku tú prácu okolo, z ktorej si môžete postupne skladať mozaiku a tipovať páchateľa. Asi som stará škola, no darmo plakať nad rozliatym mliekom, keď v tomto žánri som dostala "výchovu" od A.Christie. Som si veľmi dobre vedomá toho, že sa jedná o poriadne iné tipy knižiek, no princíp je jasný. Vyšetrovanie.
V tejto kniha sa ho, až v takej plnej kráse nedočkáte. Namiesto toho zisťujete množstvo informácií o temnej minulosti vyšetrovateľov a postupne vám to formuje ich obraz. Utvárajú vám ho ich prežité skúsenosti, často nie veľmi príjemné. Ale mňa osobne zaujímal prípad a formy jeho riešenia trochu viac do hĺbky. Potešilo ma, že záver ma prekvapil a nedokázala som mať, ani len odhad toho, kto za tým stojí, no toto mi chýbalo...
No i tak musím uznať, že za prečítanie to stálo a že čas vám letí neuveriteľne príjemne, keď ho trávite v spoločnosti Mii Krügerovej a Holgera Muncha :).
Snažila som sa nerobiť si obavy a tíško som dúfala, že to nebude, až tak veľmi chaotické a rýchlo sa zorientujem. Možno môj pozitívny prístup pomohol, pretože hneď od začiatku som do príbehu vkĺzla a nemala som problém zaradiť sa. Hlavné postavy vyšetrovateľov som akosi automaticky spoznala a prijala som ich, ako vodcov dejovej línie 😅.
Samuel Bjørk má vo svete literatúry vybudované dobré meno a aj predtým som o ňom veľa počula, či už cielene alebo mi len ohlasy súvisiace s ním padli do očí. Priznám sa, že aj keď som si neplánovala jeho knihy prečítať, vždy som sa pozastavila nad ich krásnymi obálkami, ktoré vedia upútať a prinútiť vás poskytnúť im nový domov. Ťažko povedať, čím bol Chlapec vo svetle reflektorov iným a čím ma zaujal natoľko, že som mu dala šancu, keď s predošlými dielmi sa tak nestalo, avšak pointou je, že zariskovať sa mi vyplatilo.
Do rúk sa mi totižto dostal veľmi svieži a pútavý román, ktorý ma veľmi rýchlo prekvapil svojou čitateľnosťou. Mala som pocit, že stránky sa mi otáčajú samé a skutočne už po chvíli som mala polovicu za sebou. Myslím si, že túto problematiku vysoko podporuje a znásobuje aj fakt, že kapitoly v knihe sú krátke. Takmer všetky sú na maximálne dve dvojstránky, čiže zrejme vás neprekvapí, ako som sa sama so sebou polovicu času dohadovala dobre známou vetou "tak ešte jednu kapitolu a pôjdem spať." Nikdy to neostalo pri jednej a nikdy som sa (chvalabohu) nemusela nútiť čítať ďalej. Príbeh si držal moju pozornosť, takže autora musím pochváliť za jeho jednoduchú výrečnú štylistiku.
Ale... Nerada prichádzam k slovíčku, ale... No mám výhradu, ktorá ma o zážitok z čítania čiastočne okradla. Aj keď Samuel píše dobre a ako som už rozsiahlo spomenula, príbeh ma bavil. Niečo mi tam chýbalo. Aj keď vyšetrovatelia prichádzali na určité stopy a prípad sa aspoň málinko odhaľoval, nemala som pocit, že dej sa niekam posúval. Jasné, že nastala gradácia z ktorej som bola poriadne v šoku a že posledné stránky som čítala napätá, no v kútiku mysle ma stále mátalo "to niečo", čo som si nevedela sama vysvetliť. Stále si nie som istá, čo presne to bolo, no snažila som sa na to prísť do miery, akej sa dalo. Čítala som si aj cudzie recenzie, najmä tie, ktoré neboli úplne nadšené a dúfala som, že nájdem nejaký bod, ktorý by mi súvisel s mojimi pocitmi. Ktovie, čiastočne som ho zrejme našla.
Problémom je, že v detektívnych príbehoch mám veľmi rada to zákulisie prípadu. Odhaľovanie, vyšetrovanie, riešenie stôp... Skrátka všetku tú prácu okolo, z ktorej si môžete postupne skladať mozaiku a tipovať páchateľa. Asi som stará škola, no darmo plakať nad rozliatym mliekom, keď v tomto žánri som dostala "výchovu" od A.Christie. Som si veľmi dobre vedomá toho, že sa jedná o poriadne iné tipy knižiek, no princíp je jasný. Vyšetrovanie.
V tejto kniha sa ho, až v takej plnej kráse nedočkáte. Namiesto toho zisťujete množstvo informácií o temnej minulosti vyšetrovateľov a postupne vám to formuje ich obraz. Utvárajú vám ho ich prežité skúsenosti, často nie veľmi príjemné. Ale mňa osobne zaujímal prípad a formy jeho riešenia trochu viac do hĺbky. Potešilo ma, že záver ma prekvapil a nedokázala som mať, ani len odhad toho, kto za tým stojí, no toto mi chýbalo...
No i tak musím uznať, že za prečítanie to stálo a že čas vám letí neuveriteľne príjemne, keď ho trávite v spoločnosti Mii Krügerovej a Holgera Muncha :).
Moje hodnotenie:
Podľa popisu sa mi ten námet veľmi zapáčil a taktiež je super ten nepredvídateľný koniec :)
OdpovedaťOdstrániťWhat A Fancy World
Ten koniec sa ti bude buď páčiť alebo nie... Pretože síce je nečakaný, no či poteší, to ťažko povedať O:). Ale stojím si za tým, že dať tomu šancu sa oplatí.
OdstrániťVeľmi nápomocná recenzia! Tiež som nad týmto autorom uvažovala, ale nikdy som sa na tento žáner neodhodlala. No mám pocit, že radšej siahnem po A. Christie , lebo je to klasika a asi začnem ňou :) sama som zvedavá kedy sa k tomu dopracujem, ale raz určite - veľmi ma to láka...
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :)!! Teší ma, že ti moja recenzia pomohla ujasniť si také tie "čitateľské priority" a aj keď ma mrzí, že som ťa možno kúsok odhovorila od Bjørka, neskutočne sa radujem z toho, že siahneš po A.Christie. Tá je ozaj dobrá :). Maj sa krásne!
Odstrániť