Keď blog upadá do monotónneho stereotypu… | Alebo recenzie, recenzie, všade samé recenzie

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Čoraz viac ma trápi akým smerom sa tento blog uberá. Niežeby som bola vyslovene nespokojná. Recenzie nepridávam, tak často akoby som mohla, no raz za uhorský rok to rozhodne nie je. Všetko ide dobrým smerom, avšak problém je v tom, že nevidím pokrok. Pokrok, ktorý by bol výrazný a z ktorého by som mala mimoriadne dobrý pocit. Momentálne som nadobudla akúsi rutinu z ktorej sa neviem dostať. Trikrát za mesiac napíšem recenziu, vymením fotku v kolonke “Momentálne čítam” a tým to končí. Nič viac, nič menej. Čitatelia nepribúdajú, aj keď svojim stálym sledovateľom ďakujem za ich trpezlivosť a dá sa povedať za ich vernosť.
Chcelo by to zmenu. Už od začiatku si uvedomujem, že aj keď som si vytvorila svojský štýl recenzií a môžem už konečne povedať, že mi ich písanie nerobí problém, články sú rozhodne mojou veľkou slabinou. Už viac krát som o tomto mojom probléme písala a spomínala som, že na tom chcem popracovať. Nuž teraz sa tak pozerám a vidím, že som tomu veľmi nedala… Ak nepočítame tradičné zhrnutie roka, tak tu vidím iba samé recenzie. Blog POTREBUJE oživiť. Veľmi. Chcem aby ste sa tu cítili výborne, aby ste si tu každý našiel “to svoje” a vždy ste sa sem radi vrátili. Nechcem tu udržať stereotyp, ktorý síce nikoho neurazí, no zrejme ani nezabaví. Blog by mal niečim vynikať a presne to potrebujem aj ja. Potrebujem nadobudnúť istotu v písaní článkov, potrebujem zahodiť lenivosť a potrebujem inšpiráciu, ktorá by často aj bola, ale nakoniec ju zahodím za hlavu a nechám to tak. Tomu musí byť koniec. Viac článkov o filmoch, súkromné články z môjho bežného života, seriály, seriály a seriály, každodenné radosti ale i starosti a koniec koncov nekonečné debaty o knihách. Je množstvo vecí o ktoré sa s vami môžem podeliť a ja to z vlastnej hlúposti nerobím. Veď predsa blog bol založený na to, aby som sa s vami delila o svoju lásku ku knihám, ktorá sotva spočíva iba v nekonečnom množstve recenzií… Odkladám všetky dobré nápady na neskôr, pričom neskôr nikdy nepríde.
Verím, že s vašou podporou sa mi podarí vylepšiť aj túto stránku tohto blogu. Bloger vždy potrebuje aj spätnú väzbu. Vždy potrebuje počuť názor, či už pozitívny alebo negatívny. Či už si dá čitateľ námahu a napíše svoj celkový názor do komentáru a vytvorí začiatok debaty alebo len napíše “pekná recenzia” a hodí tam smajlíka navyše. To všetko blogera poteší nehľadiac na dĺžku komentára alebo obsah (iste pokiaľ nejde o komentáre typu “ahoj navštív môj blog :D" (myslím, že každý z nás už zažil)).
Takže na záver. Verím ako som už vyššie spomínala, že sa už čoskoro blog zlepší aj s mojou snahou a aj s vašou podporou a že sa stane miestom na ktoré sa vždy radi vrátite.
Pokiaľ máte aj vy články o ktoré by ste mali záujem aby sa tu vyskytli alebo máte akúkoľvek radu, či výhradu… Budem rada, keď mi napíšete.
Prajem krásny zvyšok dňa a prekrásny víkend :)!

Ross Poldark: Návrat domů / Winston Graham

Originálny názov: Ross Poldark

Autor: Winston Graham

Vydavateľstvo: Baronet

Rok vydania: 2015

Počet strán: 456

Důstojník Ross Poldark se po letech vrací z americké války do rodného Cornwallu a těší se, že zase začne vést normální život, bude spravovat rodový majetek a ožení se s dívkou, kterou už léta miluje. Po návratu však zjišťuje, že otec je mrtvý, šlechtické sídlo i veškeré hospodářství zchátralé a že služebnictvo rozprodává všechny zbývající cennosti. Největší bolest však zažívá po zjištění, že se krásná Elizabeth zasnoubila s jeho bratrancem Francisem, protože se domnívala, že Ross ve válce zahynul. Zklamaný důstojník se ale navzdory všemu pouští do práce a snaží se dát do pořádku rodinný majetek a znovu otevřít otcův měděný důl. A také zapomenout na svou životní lásku a zvyknout si, že patří jinému. Pomáhá mu v tom mladičká Demelza, vlastně ještě téměř dítě, kterou najal jako služebnou, aby ji vytrhl z neutěšeného prostředí, v němž dosud žila. Vděčná dívka v něm vidí svého zachránce a odměňuje se mu hlubokým obdivem, ale zároveň usiluje o jistou míru samostatnosti. Vedle ní a s její pomocí se Ross znovu vrací do života…

Knihy a seriály idú pre nás knihomoľov akosi ruka v ruke. Asi tak ako kniha a čaj alebo dážď a čítanie. Skrátka chápete :D. V našich estetických srdciach plných fantázie je miesto pre vec na ktorú máme väčšina slabosť a tou vecou sú seriály. Niektoré nás upútajú viac, niektoré menej, no výber je každopádne obrovský. Keď je seriál spracovaný dobre, je historický a ešte k tomu je podľa knihy, tak je viac ako pravdepodobné, že si ho vychutnávam koľko sa len dá. 

Tak je to aj s Poldarkom. Tento príbeh ma lákal už naozaj veľmi dlhý čas, no vždy sa našlo niečo, vďaka čomu som to vždy odložila na neskôr. Nebola som rozhodnutá, či si chcem najprv prečítať knihu alebo vidieť seriál, preto rozhodla náhoda. Jednej noci som si len tak pustila seriál a už to tam bolo. Oči mi zaiskrili, srdce sa rozbúchalo, úvodná znelka mi lahodne znela v ušiach... Áno bola to láska na prvý pohľad ❤. Sami uznajte...

Ani som sa nenazdala a na seriály som bola závislá. Podarilo sa mi na to namotať aj maminu s ktorou sme obe série pozreli behom víkendu. Priznávam, že po dopozeraní sme naozaj mali problém ako vyriešiť otázku vlastej existencie. Bolo mi jasné, že knihu si musím prečítať ihneď. Nie za mesiac, nie za rok, nie "inokedy". Skrátka hneď. A tak aj bolo... V rukách sa mi ocitla už po pár dňoch a ja som bola nadšená už od začiatku. Totižto je radosť sa na ňu dívať. Obálka je absolútne úžasná! A ak ide o príbeh samotný, tak rozhodne nezaostáva.

Kniha sa delí na tri časti. V každej jednej hrdinovia prežívajú celkom inú životnú etapu a postupne do ich života prichádzajú zmeny. 

Ross Poldark sa po návrate z vojny musí vysporiadať s množstvom vecí. Jeho otec umrel a majetok, ktorý mu zanechal je veľmi chatrný. Sluhovia, ktorí sa mali o dom v neprítomnosti pána postarať nechali dom spustnúť, avšak to najhoršie zistenie na seba nenechalo dlho čakať. Jeho láska, ktorá mu sľúbila, že počká kým bude na vojne sa zasnúbila s jeho bratrancom. Ross musí všetko prijať a zachovať si chladnú hlavu. Pod rukou má množstvo nájomníkov a ľudia potrebujú jeho pomoc, preto musí myslieť na druhých viac ako na seba. Jeho problémy musia ísť často bokom... Ross prejde dlhú cestu kým sa začnú veci dávať do poriadku, no jeho láskavosť a dobré skutky mu budú odmenené. V dobe kedy sú rozdiely medzi ľuďmi až príliš veľké a kedy takmer všade panuje hlad a chudoba má práve Ross správne názory, ktoré sa na vznešeného človeka nepatrili, no o to viac ľudskosti dokazovali. Nezáležalo mu čo si o ňom myslí spoločnosť, dôležité preňho bolo, či koná správne pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú.

Je ťažké popísať všetky pocity, ktoré vo mne príbeh vyvolal. Je to nadčasový román, ktorý si zaslúži pozornosť a svojich čitateľov. Autor má skvelý štýl písania a jednoducho vie čo chce povedať. Pre niekoho by možno Poldark mohol byť nudný, pretože dej plynie pomaly a všetko je rozpísané do detailov, avšak pre mňa to iba svedčí o autorovej šikovnosti. O opisy tu nie je núdza, ale to ani o fantastické momenty, ktoré človek môže prežiť spolu s hlavnými hrdinami románu. Mne osobne veľmi učarovalo prostredie v ktorom sa príbeh odohráva. Doba nie je ani troška ideálna, ako som už vyššie spomínala, no o to viac som dokázala oceniť konania hrdinov (prípadne naopak). Winston Graham je výborný vo vykresľovaní charakterov. Vtedajšie osobnosti bohatých pánov a naopak chudobných ľudí vykreslil geniálne. Jeho silnou stránkou sú aj opisy.  Autor má talent čitateľa krásnymi opismi (krajiny, ktorú milujem) doslova preniesť na miesta kde sa príbeh odohráva a medzi postavy. Opisy sú pre ľudí často nudnou záležitosťou, no tu by som ich nazvala atmosférickými.

Som veľmi rada, že som si knižku konečne prečítala. Neľutujem ani to, že som ako prvé videla seriál. Užívala som si momenty, kedy som mohla porovnávať rôzne scény, či sú rovnaké alebo ich pozmenili alebo, či sa v knižke nachádzajú nejaké, ktoré v seriály neboli. Poldark si ma získal a stal sa mojou srdcovou záležitosťou. Ross je skvelý hlavný hrdina, ktorý si určite získa srdcia nielen mňa, ale všetkých čitateliek. Demelza je taktiež skvelá. To snáď ani slovami opísať nejde :). Ospravedlňujem sa ak na vás táto recenzia pôsobí troška chaoticky, ale hovoriť o veciach, ktoré máme až príliš radi je veľmi náročné... Knihu vám určite odporúčam. Najmä milovníci klasiky by si ju určite nemali nechať ujsť :)!

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly. 

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Malá princezná / Frances Hodgson Burnett

Originálny názov: A Little Princess

Autorka: Frances Hodgson Burnett

Vydavateľstvo: Mladé letá

Rok vydania: 1997

Počet strán: 181

„Nech príde čokoľvek," povedala Sara, „jedna vec sa nezmení. Ak aj v handrách nevyzerám ako princezná, môžem ňou byť v duši. Bolo by ľahšie byť princeznou v zlatých šatách, ale je oveľa väčším víťazstvom byť ňou stále, keď o tom nikto nevie."

Takto rozmýšľa hrdinka nádherného príbehu určeného predovšetkým dievčatám - 11-ročná Sara Crewová, ktorú pre jej ušľachtilé správanie všetci prezývajú princezná. Sara vyrastala v Indii, 7-ročnú ju otec, bohatý kapitán Crewe, priviedol do penziónu slečny Minchinovej v Londýne. Keď Sarin otec zomrel a nechal dcéru bez peňazí, zlá a panovačná slečna Minchinová ju chcela vyhodiť na ulicu, potom však z nej urobila slúžku. Statočná „princezná" Sara musela prekonávať neuveriteľné príkoria. Dojímavý príbeh so šťastným koncom si získal srdcia čitateľov na celom svete, podobne ako román Malý lord od tej istej autorky.

Som veľmi rada, že som si opäť rozšírila obzory a prečítala si jednu z ďalších svetových klasík. Nejde však iba o samotné "rozšírenie obzorov". Opäť moja obľúbená a často používaná veta... "Milujem klasiku." Špeciálne miesto v mojom srdci patrí klasickým dievčenským románom ako Anna zo Zeleného domu, Malé ženy a podobne. Malá princezná mi rozhodne prišla ako kniha, ktorá by sa k spomínaným titulom mohla zaradiť. Popravde s touto autorkou som už mala tú česť spoznať sa pri jej diele Tajomná záhrada. Je to príbeh na ktorom som svojim spôsobom vyrástla a lipla celé detstvo. O Malej princeznej som počula mnoho a vždy som vedela, že si to raz určite chcem prečítať, no ako to už býva odkladala som to až príliš dlho. Hreje ma na duši, že sa to konečne zmenilo :).

Na dievčenských románoch je úžasná práve krása charakterov postáv, množstvo múdrych a prirodzene krásnych myšlienok a pohľad na svet, ktorý neostane iba na stránkach knihy, ale v množstve vecí otvorí oči i nám čitateľom. V takýchto knihách si každý nájde to svoje a vždy mu príbeh niečo dá. "To" niečo som dostala aj od Malej princeznej. Vedela som, že to bude pekné, no netušila som čo presne od toho čakať. Preto ma čakali iba samé príjemné prekvapenia. Nechcem knihy porovnávať, avšak mám pocit, že Malá princezná bola dokonca o niečo prepracovanejšia ako Tajomná záhrada. Čítala som to už dávnejšie, takže sa pokojne môžem mýliť, no ktovie.

Autorka má prekrásny štýl písania a nápady. Príbeh celý čas príjemne plynie a aj keby sa v ňom podstate nič nedialo, tak by ste sa od čítania nevedeli odtrhnúť práve vďaka rozprávačskému talentu Frances H. B. Patrí jej naozaj neskutočná poklona, pretože na papier sa jej podarilo dostať niečo neskutočne krásne. Sara (hlavná hrdinka) je iba malé dievčatko, no jej myšlienky ma udivovali na každej stránke. Autorka jej vdýchla život a nás preniesla do jej príbehu, pretože všetky radosti, či útrapy prežívame spolu so Sarou, tak akoby sme ich prežívali na vlastnej koži. Chvíľami bolo čarovné, no i smutné ocitnúť sa v ríši snov, spoznať dievčatá z internátnej školy, ktoré ako to už býva sú niektoré láskavé, ale niektoré aj poriadne zákerné, predstavovať si miesta a situácie, ktoré boly pre Saru tak veľmi magické, no prežívať aj chlad, hlad a cez to všetko vidieť neustálu láskavosť a nezlomný charakter hlavnej hrdinky.

Mám pocit akoby som iba neprečítala nový príbeh, ale získala i nových priateľov s ktorými sa v živote ešte veľa krát stretnem. Na ktorých si v mnohých situáciách spomeniem a ich činy mi budú príkladom v mnohých životných situáciách. Presne takéto knihy by mali čítať všetky malé princezné na tomto svete. Tu dostanú takmer všetko čo v živote potrebujú vedieť. Byť láskavý a zároveň odvážny nie je vždy jednoduché, no i tak je to veľmi dôležité. Malá Sara je telom dieťa, no dušou je múdrejšia ako mnohí z nás. Dúfam, že si z nej často vezmem príklad a spomeniem si na jej odvážnu dušu. Hodnoty, ktoré sú tu ukázané sú krásne. Túto knihu určite odporúčam každému nehľadiac na vek. Príbeh vám poskytne všetko čo potrebujete a čítanie si užijete. Vykúzli vám úsmev na tvári, možno vám i zopár sĺz z oka vypadne, no stojí to za to. Je to kniha, ktorá sa hodí na každú jednu príležitosť - na lenivé slnečné poobedia, lenivé rána pri šálke čaju, či dlhé zimné večery za zvuku pukotajúceho horiaceho dreva... Som veľmi rada, že som si to konečne prečítala a že to môžem považovať za jendu z ďalších obľúbených kníh :).

Moje hodnotenie:

Srdcu nerozkážeš / Krystal Sutherland

Originálny názov: Our Chemical Hearts

Autorka: Krystal Sutherland

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2017

Počet strán: 296

Henry Page nebol nikdy naozaj zamilovaný. Hoci sa považuje za beznádejného romantika, ešte sa mu nestalo, že by sa mu v blízkosti nejakej baby silno rozbúšilo srdce, že by pre ňu nemohol jesť ani spávať. Ale keď v maturitnom ročníku nastúpi do Henryho triedy Grace Townová, niečo sa v ňom pohne. Pravdupovediac, Grace nevyniká ktovieakým šarmom, nie je to typické dievča chlapčenských snov – kríva a chodí o palici, nosí neforemné a nadrozmerné chlapčenské oblečenie, vôbec sa o seba nestará, vyhýba sa spoločnosti ostatných. Učiteľ angličtiny ich oboch poverí vedením školského časopisu a Grace zrazu prebudí Henryho zvedavosť. Zaľúbi sa do nej, hoci o jej minulosti nič nevie. Postupne zisťuje, že Grace bola kedysi iná a začína tušiť, že v jej živote sa muselo stať niečo, čo ju hlboko poznačilo. Chce to vedieť, lebo by jej rád pomohol. A tak mu Grace všetko porozpráva...

Niektoré recenzie sa mi nepíšu ľahko a mám taký pocit, že aj pri tejto knižke to je podobný prípad. Či je to mojou lenivosťou a vyjdením z cviku alebo je to naozaj príbehom je zrejme iba vo hviezdach, no niečo mi hovorí, že príčinou budú oba faktory. Pri výbere Srdcu nerozkážeš som sa nejak zvláštne nezamýšľala. Mám rada väčšinu titulov od YOLi a takýto žáner je môjmu srdcu blízky, preto som si bez väčšieho zaváhania knižku ihneď vybrala. Nemala som od nej žiadne očakávania a popravde som nemala ani určitú predstavu ako sa to bude celé vyvíjať. Niekedy je fajn nechať sa prekvapiť :). 

Anotáciu som si poriadne prečítala až keď som držala knihu v ruke. Vtedy som pocítila iskričku nádeje, že toto môže skutočne byť to pravé orechové. Neviem ako je to možné, ale absolútne mi nedochádzalo, že táto kniha sa nazýva v originály Our Chemical Hearts - titul na ktorý som nejeden raz narazila a ktorý som "obkukávala". Bolo to pre mňa prekvapenie, no v pozitívnom slova zmysle. Jediné čo mi málinko prekážalo bola zmena obálky. V niektorých prípadoch mám oveľa radšej, keď vydavateľstvo knihe ponechá originálnu obálku a tak som to cítila i teraz. Avšak nevadí. Nemôžem povedať, že by to bola katastrofa, ktorá by mi nedala spávať.

Príbeh sa začína úplne plynule. Miesto toho aby sa hrdina klasicky tri hodiny predstavoval a aby sme sa ocitli uňho doma, začalo to okamžitou akciou a to prvým príchodom Grace do novej školy. Je na tom niečo fascinujúce, pretože sú len dve možnosti ako môžete Grace pri prvom stretnutí vnímať. Za a) Bude sa vám protiviť a onedlho na ňu zabudnete, b) Zaujme vás. A pokiaľ ste typ ľudí, ktorí milujú divných, neobvyklých, bláznivých, v niektorých prípadoch možno aj psychopatických knižných hrdinov, tak sa určite zaradíte do skupiny b)... ako aj ja. Grace by mohla prísť oblečená aj vo vreci na zemiaky a niečo by vás na nej uchvátilo. Možno že jej ľahostajnosť k okoliu alebo prazvláštna povaha. Každý z nás by si na nej našiel niečo svoje. Aby som to skrátila... Som naozaj rada, že autorka zvolila takýto začiatok. Možno že aj vďaka nemu som realitu prestala vnímať skôr než som sa nazdala :).

Autorkyn štýl mi sadol od prvej chvíle. Asi sa nezapriem. Totižto môžem milovať akékoľvek knižné žánre, no YA bude mať vždy miesto v mojom srdci. Milujem Greenovky (a nie, nevedú ma k tomu pohnútky aby som šla s davom), milujem Všetky skvelé miesta úžasnej autorky Jennifer Niven a diela Rainbow Rowell sú mi taktiež veľmi blízke. Preto bolo nad slnko jasné, že si zamilujem aj tvorbu Krystal Sutherland. Nešlo to inak. Uvedomujem si, že príbehy podobné tomuto tu boli, sú a aj vždy budú. Kúzlo je však v tom, keď autorka dokáže cez všetky tieto faktory pridať práve do jej príbehu niečo svojské, originálne a krásne.

Nečakala som to, no Srdcu nerozkážeš ma vskutku chytilo za srdce. Pár prvkov mi veľmi pripomínalo Všetky skvelé miesta, len v mierne pozmenenej verzii, no nedokážem to vytknúť. Ako som už spomenula... Aj tak to malo svoje vlastné čaro. Postavy boli výborné. Príbeh môžeme pozorovať pohľadom hlavného hrdinu Henryho, ktorý je svojim jemným humorom, originalitou, svojim spôsobom zvláštnou jemnosťou a citlivosťou veľmi sympatický. Nie je to jeden z hrdinov, ktorý sa potrebuje na niečo hrať. Človek si ho obľúbi vďaka jeho skvele vykreslenému charakteru. Nie je dokonalý. Napríklad Henry má problém o svojich myšlienkach hovoriť nahlas, no všetko čo chce vyjadriť dokáže krásne dostať na papier.

Grace je (prekvapivo) veľmi zvláštna. Milujem divné/zvláštne/jedinečné postavy, no niekedy bola Grace záhadou i pre mňa. Dlho, predlho som ju mala rada, no časom mi jej skutky tak troška prekážali. Chápala som ju, no... To sa ťažko vysvetľuje bez toho aby som vám niečo neprezradila. No myslím, že ak ste to čítali, tak ma aspoň troška pochopíte. Chápala som, že Grace to mala ťažké, no niektorými činmi mnohé veci iba zhoršovala. Ale ako hovorím. Nejde to vysvetliť bez toho aby som nevyzradila viac.

Zápletka bola tak troška predvídateľná. Bolo mi zvláštne, že by bolo také jednoduché všetko odhaliť, no začínam si myslieť, že to bol tak trocha autorkyn zámer. Prečo? Aby mohol prísť koniec a tam mohla všetko kráľovsky poprekrúcať. Myslím, že málokto by tipoval koniec akého sme sa dočkali. No i keď možno nie je podľa našich predstáv, zrejme je správny... Áno určite je. 

Táto kniha bola naozaj prekrásna a v mojej poličke si vyslúži svoje čestné miesto. Určite si ju niekedy prečítam znova a viem, že na ňu budem rada spomínať. Prečítala som ju takmer behom jedného dňa. Pohltila ma od začiatku a nepustila ma, až kým som nebola na poslednej stránke. A ja môžem povedať, že neľutujem ani sekundu strávenú pri nej, pretože to bol krásny čas :). Zamilovala som si úžasné myšlienky, ktoré sa nachádzajú takmer na každej strane...

A čo vy? Čítali ste už knižku Srdcu nerozkážeš alebo sa na to ešte iba chystáte :)?

Moje hodnotenie: