Ahojte :)! Myslím že pomaly, ale isto sme sa dostali k jari, ktorú sme zrejme už vštci celú zimu očakávali. Tak ako som aj dúfala, s príchodom slnka a kvitnúcich stromov sa aj ja začínam prebúdzať a mať oveľa väčšiu chuť, nuž... hádam do čohokoľvek. Avšak najmä pri knihách musím uznať, že cítim oveľa väčšiu potrebu čítať viac a následne aj písať. Preto dúfam, že sa tu na blogu budeme stretávať aj naďalej a spoločne si dokážeme, že blogy ešte majú čo ponúknuť. Zvládneme?
Ale aby som neodbočovala. V rýchlosti by som vám v tomto článku chcela zhrnúť knižky, ktoré som čítala za apríl dúfajúc, že si aj spomedzi nich nájdete tip, ktorý by ste si prečítali radi aj vy. Bola by som šťastná, keby sa tak stane, pretože mala som šťastie na neobyčajne krásne a pútavé romány, pri ktorých je priam nutné posunúť ich ďalej a odporúčiť ich kamošom. Takže poďme na to! Čo sa mi podarilo prečítať?
Prvou knihou, ktorá sa mi dostala do rúk bol titul Deti žltej hviezdy. Žiaľ, knižka mi na fotografii chýba, ale spomenúť vám ju spomeniem aj tak.
Jedná sa o vojnový príbeh z pohľadu dvoch bratov, ktorí sú ešte stále deťmi. Spoločne si pomáhajú a utekajú pred hrôzami vojny, ktorá sa ich veľmi dotýka nakoľko sú Židia a deportácia by pre nich bola stratou všetkej nádeje. Väčšmi však, než vojnový príbeh, je to dielo o láskavosti, dobrote a nezištnosti. Chlapci mali veľa náhodného šťastia, ktoré im pomohlo prežiť a vždy natrafili na dobrých ľudí u ktorých našli pomoc a úkryt. Je ťažké polemizovať nakoľko bolo niečo také v tých časoch možné a či predsa len nejde skôr o "rozprávku", ktorá má šťastný koniec. Nech je však ako chce, i tak sa jedná o veľmi pekný príbeh, ktorý by vás mohol zaujať.
Ďalšou knihou, ktorú som prečítala bol titul s názvom Stratený receptár a láska, ktorá neumrela. A práve pri tejto knižke by som si vás najradšej posadila pred seba, uvarila vám šálku čaju a porozprávala vám prečo by ste si ju mali prečítať aj vy. Nikdy som nepatrila do knižného klubu, ani len som žiadny nezakladala, ale viete čo? Keby žijem ako hrdinka nejakého príbehu, tak sa do takéhoto klubu istotne pridám. A Stratený receptár by musel byť jeho súčasťou. Viem si predstaviť toľko krásnych rozhovorov o jeho obsahu! A toľko radosti, keby sa aj mojim priateľom príbeh páčil, tak ako mne.
Je ťažké vysvetliť vám o čom vlastne je, pretože vo svojej podstate je veľmi jednoduchý a celý čas iba príjemne plynie. Tvorí ho však veľa lásky, mnoho spomienok, kopa varenia a ešte väčšia láska k vareniu ako takému. Toto čítanie vám však odporúčam všetkými desiatimi a budem veľmi rada, keď mi dolu do komentárov napíšete, či ste knihu čítali alebo to aspoň máte v pláne :).
Neviem, či tu mám veľa fanúšikov historických románov, no mne sa v apríli jeden do ruky popravde dostal. Bolo to Večné puto od Laury Frantz a prekvapivo vám k nemu nemôžem povedať nič zlé, ani odradzujúce. Knihy od autorky vôbec nie sú červenou knižnicou, ale majú hlavu i pätu. Sú pútavé, láskavé a skvele si pri nich oddýchnete, pokiaľ to v momentálnej situácii potrebujete. Všimla som si, že už po druhýkrát sa mi pri jej knižke stalo, že som mala spočiatku problém začítať sa, ale zároveň sa mi aj po druhýkrát stalo, že potom som mala opačný problém, a to knižku odložiť.
O to viac mi autorka zahrala na citovú strunku, keď sa Večné puto odohrávalo na prekrásnom škótskom ostrove a hrdinovia knihy mali presne tie hodnoty a charakterové črty, pre ktoré sa vždy rada ponorím do príbehov o klanoch a Vysočine. V prípade, že vás kniha zaujala, tak po nej určite hoďte očkom. Mimo Večného puta, som od Laury čítala ešte najnovšiu Neobyčajnú ženu. Aj pri nej môžem povedať len samé pozitívne veci, pretože evidente ma jej písanie skrátka baví.
Najlepšie na záver? Zrejme to tak vyšlo samé, no novinka z Lindeni.sk Vyrástla som v gete, by vám nemala v žiadnom prípade ujsť. A to myslím vážne!
Isto si aj vy pamätáte aká famózna bola kniha Vzdelaná a koľko ošiaľu po jej vydaní vzniklo. Táto kniha by si zaslúžila rovnakú pozornosť a najmä je jej obsahom veľmi podobná Vzdelanej. I keď s celkom iným prostedím, postavami a problematikou.
Autorka Eliska sa narodila 13 ročnej Rómke, ktorá sa živila prostitúciou a neocastivovi, ktorý jej mamu dostal ako darček pre potešenie. Počas jej dospievania spoznávala extrémne odlišné svety, a to na jednej stránke rómske geto plné špiny a biedy a na druhej strane Nemecko, ktoré bolo hojnejšie, no chladné a upäté. Jej životný príbeh, ktorý je do bodky pravdivý je priam neuveriteľný, pretože prežiť to, čo autorka spísala do tejto knihy chce poriadnu dávku odvahy a odhodlania. Ak by ste si však mali niečo prečítať, tak prosím... nech je to tento príbeh. Nečíta sa jednoducho, ale z rúk ho veru nedostanete.
Nuž a aj keď som povedala, že Vyrástla som v gete bude záver, nie je to celkom tak. Koncom apríla som začala čítať aj dlho očakávaný Outlander 5, ktorý som dostala ako darček (a nemôžem byť šťastnejšia). Vždy sa mi s jeho čítaním spájajú veľmi pekné a nostalgické spomienky a verím, že inak tomu nebude ani teraz. Do jeho konca mi chýba ešte pár strán, no prišlo mi nefér o ňom neprehodiť, ani slovko, keď viac ako polovicu som zvládla ešte minulý mesiac. Prezdrádzať vám o deji zrejme veľa nejdem, nakoľko je to už piaty diel a len veľmi nerada by som niekomu pokazila zážitok, no samozrejme aj pri Cudzinke máte moju plnú podporu a vrelé odporúčanie. Je to taká srdcovka, na ktorú nezabúdam a ku ktorej sa vždy rada vrátim. A tak ma zaujíma, ako ju vnímate vy? Poznáte jej fantastický príbeh :)?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára