štvrtok 22. júla 2021

A vy ste ešte stále nečítali Hanu?

Autorka: Alena Mornštajnová
Vydavateľstvo: AKTUELL
Rok vydania: 2020
Počet strán: 264

Hana od Aleny Mornštajnovej už ani zďaleka nie je novinkou. Pamätám si, že už krátko po jej vydaní sa spustila vlna chvály a nadšených ohlasov. A najmä si pamätám, že som si ju od prvej chvíle túžila prečítať.

Avšak trvalo mi pár rokov kým sa mi to podarilo. Málokedy v sebe mávam túto tvrdohlavosť, ale to ako každý o Hane hovoril a odporúčal mi ju ma napokon časom začalo odrádzať a prestala som o nej vôbec premýšľať. Napokon sa to však vo mne zlomilo, popravde ani sama neviem čím, skôr by som to pripísala náhode a tak sa ku mne kniha predsa len dostala. Verím, že aj medzi vami sú ešte stále takí, ktorí Hanu registrujú, ale sami ju nečítali. Vedia, že by raz chceli, no stále im do toho niečo príde... Táto recenzia je určená vám, pretože rozumiem vám. Tiež som to tak mala. A dúfam, že vás trošku presvedčím o tom, prečo sa oplatí to posúriť a knihu si prečítať čo najskôr :).

Je zima roku 1954 a deväťročná Mira sa napriek zákazu rodičov vyberie k rieke voziť sa na ľadových kryhách. Spadne do vody, čím sa jej neposlušnosť prezradí, a je za to potrestaná tým, že na rodinnej oslave nedostane zákusok. Nevinná príhoda z detstva však pre Miru znamená zásadný životný zvrat. Nasleduje tragédia, ktorá ju na dlhé roky pripúta k mĺkvej a depresívnej tete Hane a odhalí pohnutú rodinnú históriu, čo popláva ďalej s prúdom jej života ako ľadová kryha.

Do Hany som sa začítala v jeden podvečer, kedy som ju trošku pochybovačne vzala do rúk. Chcela som si z nej prečítať len kúsok a popravde som od nej nemala žiadne očakávania, pretože tá vlna nadšenia ma už dávnejšie opustila. Vtedy som však netušila ako veľmi sa mýlim a aké opodstatnené všetky pozitívne ohlasy na ňu sú. Z pár riadkov sa stalo pár strán. A z pár strán sa stalo pár kapitol. Nakoniec som sa nedokázala venovať ničomu inému. Zabehla som si iba po jedlo, po deku, po šálku čaju a takáto zababušená som si čítala až do noci.

Príbeh ma okamžite strhol. Ako ste sa mohli v anotácii dočítať, celé sa to začína z pohľadu Miry, ktorá prežíva svoje detstvo a uvádza nás do svojej rodiny, bláznovstiev, priateľov a susedstiev. Jej detstvo je takmer beztarostné, no to sa po krátkej chvíli mení takmer v sekunde. Mira sa musí zmieriť so stratami, pocitmi a s veľmi novými skutočnosťami, s ktorými sa musí naučiť žiť. My postupne s ňou dospievame a sledujeme ako rastie, učí sa a spoznáva samotný život. Mirinej dejovej línii absolútne nič nechýba a už vtedy som sa od knihy nevedela odtrhnúť, no autorka si pre mňa pripravila prekvapenie. Dej sa neodohráva len z pohľadu Miry, ale napokon sa zameriava aj na celkom iné udalosti, ktoré patria minulosti.

A tam už pre mňa nebolo pomoci. Deku som okolo seba obkrútila ešte tesnejšie, uvarila som si ďalšiu šálku čaju a v čítaní som musela pokračovať, či už som ráno vstávala alebo nie. Z príbehu sa odrazu dozvedáme o tete Hane, ktorá vždy nebola tou tichou a depresívnou ženou, akou je v neskoršom čase vykreslená. Román je priam generačným a autorka dokonale opísala rodinnú históriu, ktorá vás bude zaujímať, ale najmä vás aj dojme. Mnohí zrejme viete prečo je Hana tak smutným dielom, ale tí ktorí netušíte... Skutočne sa nejedná o ľahkú tému. Aboslútne však stojí za vaše zlomené srdce a pocity, ktoré vo vás kniha dokáže vyvolať. 

A mňa úprimne mrzí, že som si ju takmer nikdy neprečítala. Že ma k nej priviedla náhoda. No zároveň mám radosť, pretože bola by obrovská škoda neprečítať si ju vôbec. Veľmi som sa začala tešiť aj na ďalšie autorkine knižky, nakoľko teraz už viem, že je naozaj talentovaná a že jej štýl písania mi sedí. Je až neuveriteľné akým nádherným, pútavým a poetickým štýlom dokáže vykresľovať osudy svojich postáv. Budem však veľmi rada, keď mi v komentári odporúčite, ktorou jej knižkou by som mala pokračovať ďalej.
Nuž a otázka na vás... čítali ste Hanu? Ak nie, tak to skúsite prehodnotiť? Budem sa veľmi tešiť, ak vás aj vďaka tejto recenzii kniha zaujala. 

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Hanu alebo aj iné tituly si môžete kúpiť, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

2 komentáre:

  1. Hanu zbožňujem, je to jedna z mojich TOP srdcoviek ❤ okamžite a v plnej sile si ma získala aj napriek tomu, že vojnové knihy čítam iba málokedy a čítala som ju počas veľmi zlých životných okolností v niečom podobných tým zo začiatku príbehu, takže mi pri čítaní bolo ešte ťažšie. Ale všetko vtedy u mňa dopadlo dobre a Hana mi krásne zdobí knihovničku, v ktorej má svoje čestné miesto - ale české vydanie. :) ✿

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je krásne, keď ti príbeh dokáže pripomenúť isté obdobie života. Ku knižke si tak potom vytvoríš vzťah a koniec koncov je to až nádherne šťastno-smutný pocit, keď ju časom vezmeš do rúk a všetko ti nanovo pripomenie. Niekedy sa to spája s naozaj ťažkými chvíľami, ako to je zrejme aj u teba, no zároveň v tých spomienkach už neostáva iba smútok, ale prevyšuje to dobré. Som rada, že nám obom Hana niečo dala ❤

      Odstrániť