Valčík stromov a oblohy

Originálny názov: La valse des arbres et du ciel

Autor: Jean-Michel Guenassia
Vydavateľstvo: Premedia

Edícia: Tichá voda
Rok vydania: 2017
Počet strán: 232

Marguerite je mladé dievča dusiace sa obmedzeniami končiaceho sa 19. storočia. Žije so svojím otcom – lekárom Paulom Gachetom – v Auvers-sur-Oise pri Paríži a sníva o tom, že bude maliarkou. Vo chvíli, keď plánuje útek do Ameriky však za jej otcom počas dusného leta prichádza Vincent van Gogh. Marguerite sa zamiluje a Jean-Michel Guenassia nám vo svojom najnovšom románe odhaľuje prekvapivý príbeh ich lásky.
Čo ak doktor Gachet nebol verným a obetavým priateľom impresionistov, ale skôr márnomyseľným oportunistom? A čo ak jeho dcéra bola vášnivou a zamilovanou mladou ženou? Čo ak Vincent van Gogh vôbec nespáchal samovraždu? A čo ak sú niektoré z jeho obrazov vystavené v Muséed’Orsay falzifikátmi?
Guenassia sa pýta a pôsobivým spôsobom hľadá odpovede v dobových dokumentoch a v prežívaní dospievajúcej ženy. Okrem portrétu jednej zakázanej lásky čitateľom ponúka aj príbeh konca storočia a obrovských zmien, ktoré predznamenávajú novú éru.
Rovnako ako vo svojom najznámejšom diele Klub nenapraviteľných optimistov autor prepája silný príbeh s dokumentárnym základom. Oživuje tým najplodnejšie obdobie impresionizmu a vrhá nové svetlo na umelcove osudové dni.

...

Čo je to umenie? A kto je vlastne umelec? Skutočne poznáme ľudí, ktorí nám po sebe zanechávajú drobné útržky ich zvláštnych vlastných svetov alebo len vidíme, čo chcú aby sme videli? Dokážeme im skutočne načúvať a v prvom rade - dokážeme skutočne pochopiť?

Vincent van Gogh je určite nielen pre mňa, ale aj pre mnohých z vás najobľúbenejším umelcom, ktorý sa zapísal do dejín impresionistického umenia. Jeho život mal množstvo zákrut, ktoré sa často snažíme rozlúštiť príbehmi, dokumentáciou, spomienkami, či lúštením jeho obrazov. Snažíme sa vnímať niečo hlbšie z jeho povahy, čo ho viedlo k tvoreniu surového, rýchleho a prekrásneho umenia. Nech bol jeho život akýkoľvek a záhad ohľadom jeho osudu nech je neúrekom, v jednom sa zhodne každý - nebol to práve pochopený človek, ktorý by si na svete našiel svoje miesto. Jediné, čo mal, čím žil, čím dýchal boli jeho obrazy. A tie v nás dodnes zanechávajú malý kúsok osoby, ktorá svoju dušu roztrieštila do farieb a namiešala svoje pocity na paletu.

Nuž a táto kniha? Rozhodne sa venuje veľkej časti života Vincenta. Úprimne, vždy si rada prečítam niečo viac o jeho osude a spôsobe života, takže toto pre mňa nebola prvá kniha, v ktorej som sa snažila dozvedieť viac. Smäd po živote od Irvinga Stona mi o ňom povedal veľmi veľa informácií, ktoré som dovtedy ani len netušila a tak som predovšetkým vedela, že aj keď Vincent prežil mnoho udalostí, jeho hlavnou životnou etapou bol život v Auvers. O tomto období sa dá sledovať množstvo pamätí a informácií, ktoré popisujú jeho osobu a tvorenie. Práve v tejto malej obci vznikli Vincentove najlepšie obrazy, práve tu najviac maľoval a dalo by sa povedať, že dlhý čas bol práve tu jednoducho šťastný a dostatočne inšpirovaný. Poznáme drobnosti o jeho okolí z historických zdrojov. V tomto období Vincent býval u doktora Gacheta, ktorý mal dcéru Margaret. Poznáme hostinských a pár dedinčanov, ktorý tvorili jeho prostredie. Prečo o tom hovorím?

Pretože Valčík stromov a oblohy veľmi úzko súvisí s týmto prežitým obdobím. Autor pomaly rozvíja príbeh, ktorý je opísaný z pohľadu mladučkej Margaret, dospievajúcej ženy obmedzenej dobou a postavením svojho pohlavia. Je to hlavná hrdinka, ktorá je plná vášne, odhodlania a neobrúsenej odvahy, ktorá v týchto svojim mladých rokoch spoznáva Vincenta.

Je ťažké určiť nakoľko pravdivé sú udalosti opísané v tejto knihe, pretože teórií o najšťastnejších a zároveň posledných dňoch Vincenta je mnoho. Táto však rozhodne môže byť jednou z nich a ak aj nie je pravdivá úplne, tak z časti môže nadväzovať na pravdivé fakty. To je však samozrejme vec názoru a ten si môže vytvoriť každý sám. Odhliadnuc od toho sa však jedná o veľmi dobre napísanú knihu, ktorá v sebe nesie veľa pekných myšlienok a ktorá najmä baví. Mňa osobne lákala už od prvého momentu, čo som ju videla, pretože už len jej samotná obálka človeka zaujme a nedá mu pokoja. Prečítala som si ju po oveľa dlhšom čase, než som mala kedy v pláne, no som rada, že sa tak konečne stalo.

Aj keď tohto autora milujem od jeho predchádzajúcej knihy Klub nenapraviteľných optimistov, túto knihu by som len veľmi nerada porovnávala a snažila sa určiť, či dobehla vysoko nadstavenú latku predošlého príbehu. Nechcem to robiť, pretože absolútne všetko na nej bolo iné. Štýl písania, ktorým Guenassia písal bol odlišný, rozprávanie príbehu, ale aj samotná hrdinka žila iným životom a skutočne to bolo skrátka iné. Určite by som tu mala aj pár vecí, ktoré by sa dali knihe vytknúť, ibaže problém je v tom, že ich neviem presne pomenovať. Táto kniha bola výborná, krásna, ľahká, ale i tak mi tu niečo chýbalo a občas mi v nej chýbal... pocit. Možno som ju nečítala v správnej nálade alebo som v nej prehliadla niečo, čo bolo potrebné k hlbšiemu zážitku, no i tak z nej nemám taký ten hlboký dojem, ktorý na knihách hľadám a po ktorom vždy bažím. Nerada kritizujem bez opodstatnených argumentov, no tentoraz sa naozaj jedná len o dojem a vnútorný pocit, ktorý si nedokážem vysvetliť a je to len taký vplyv, aký na mňa kniha mala. I tak by som vám však chcela povedať, že za prečítanie stojí a že príbeh nie je žiadnou stratou času. Poskytne vám úplne nový uhol pohľadu na charaktery a životy ľudí, ktorí tu boli, na umelca, ktorý tu tvoril... A to nie je malá vec. Autor podľa svojich predstáv zložil pamiatku umelcovi, na ktorého meno netreba zabudnúť a ja som šťastná, že som skrz čítanie mohla byť jej súčasťou. Už teraz sa obzerám po jeho ďalšej knihe a pokiaľ s ním máte nejaké skúsenosti, tak mi smelo zanechajte dolu svoj komentár :)!

Za túto knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

V prípade, že vás už na prvý pohľad očarila rovnako ako mňa, môžete si ju zakúpiť na tejto adrese.

Moje hodnotenie: