utorok 16. novembra 2021

Ste pripravení báť sa? | Nový Jozef Karika

Názvy kníh: Hlad, Smäd
Autor: Jozef Karika
 Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2021

Nie som si istá tým, či majú tieto knižky svoje poradie a záleží na tom, ktorou začnete ako prvou. Popravde vám len viem povedať, že ja osobne som najprv zvolila Hlad a že tú voľbu neľutujem. Jednotlivé príbehy na seba nenadväzujú logicky, ale zároveň spolu súvisia malými detailmi, ktoré do seba pekne zapadajú a sú ožívením samotného deja. Cítite sa ako nejakí detektívi, ktorí sú niečomu na stope, keď prichádzate na jednotlivé súvislosti, ktoré autor ukrýva ako malé poklady.

O čom však vlastne knižky sú?

Jedná sa o súbor strašidelných poviedok, pričom Hlad obsahuje 5 príbehov:
1. Hlad, 2. Samota, 3. Hmlisko, 4. Výlet a 5. Biele diery

Bolo by príliš náročné vyrozprávať vám dej zo všetkých, ale to ani nechcem robiť. Príliš sa bojím, že by vám hoc aj nechcené spoilery pokazili zážitok. Preto vám porozprávam ako sa mi jednotlivo páčili.

Prvá poviedka bola fantastickým úvodom do knižky, ktorá je najmä veľmi odlišná od Karikových predchádzajúcich. Doteraz sa neviem zmieriť s tým, že to nie je samostatný príbeh! Spočiatku som si to dokonca aj mylne myslela. Príbeh pôsobil natoľko komplexne a premyslene, až nebolo možné neuvažovať nad jeho samostatným vydaním. Hlad ma vtiahol do deju okamžite a podarilo sa mu vo mne vyvolať každú jednu škálu strachu, či napätia. 

Pri zvyšných poviedkach sa môj záujem už len stupňoval a v knihe som bola stále viac a viac zažratá. Pomaly som začínala pociťovať strach a čím neskôr večer som knižku vzala do rúk, tým väčšmi sa do mňa zahlodával zlý pocit pri jej čítaní a úvahy o tom, či ešte budem musieť opustiť svoju posteľ predtým, ako pôjdem spať. Poviedky boli stále napínavejšie a prekvapivo tak krásne rozmanité. Nie len prvá by mohla byť samostatnou jednotkou, ale aj ostatné mali úžasný potenciál byť ešte rozvinutejšími. Každá obsahovala inú scénku, zápletku, prostredie, napätie, atmosféru... I keď atmosféra bola ako celok samozrejme veľmi ponurá a ťaživá. To však žiaľ (alebo skôr našťastie) ku Karikovým hororovkám patrí a ja to mám rada.


Knihe som napokon dala 4,5 hviezdičky a aj keď to moja duša skôr cíti na 5, kúsoček z hodnotenia som jej musela odobrať, pretože dojem mi na malý okamih pokazila chyba, ku ktorej sa autor rád uchyľuje. Veľmi mi to pripomenulo aj problematiku jeho predošlej knižky Smršť - a tým mám na mysli jeho prehnané filozofovanie. Na tom by nebolo nič zlé a vo všeobecnosti mi jeho štýl písania sedí, ale spomínané filozofovanie nie je celkom na mieste k typu príbehov, ktoré píše. Jeho filozofické momenty navyše do deja zvykne vsunúť v tých najvypätejších situáciách, takže po nefalšovanom strachu a nervozite, ktorú vo vás vyvolal a v tej najdusnejšej atmosfére akú si dokážete predstaviť, vám zrazu všetko pokazí a od strachu ste na míle ďaleko, pretože odrazu čítate pár stránok úvah o živote. Toto sa stalo aj na konci jednej poviedky, čo bolo pre mňa dosť veľkým sklamaním. Ale nakoľko bola dovtedy famózna a zvyšné boli celý čas, nekazí mi to pocit z celku.

Do Smädu som sa pustila okamžite a povedala by som, že priam hltavo. Celé dni som nerobila nič iné, než len čítala poviedku za poviedkou a tak som bola veľmi zvedavá, či ma autor ešte niečim prekvapí. A prekvapil... 

Druhá knižka Smäd je taktiež zbierkou poviedok skladajúc sa z: 1. Spinkaj, 2. Teufelsloch, 3. Smäd. Ale pre pána kde začať?!

Prvá poviedka bola od začiatku trhák a autor v nej vyvolal veľmi dusnú atmosféru, ktorá mi nedala pokoja a musela som sa dozvedieť ako celá skončí. Rozhodne to bolo skvelé, ale druhá poviedka? Ešte lepšie! Moje nadšenie zrejme súvisí aj s tým, že v príbehoch mám slabosť pre dej tvorený z korešpondencie alebo keď je písaný denníčkovými útržkami. Presne toto si Karika pripravil do druhej poviedky a tým si ma už získal na 100%. Zápisky boli dobové, desivé, mätúce a zlomyseľne stupňujúce sa. Táto časť knihy však skutočne patrí medzi moje veľmi obľúbené a verím, že mnohým z vás sa bude páčiť rovnako. Fascinuje ma ako v nej Karika absolútne vytrhol hranice medzi realitou a fikciou a začal tvoriť nový priestor medzi tým. Zapojil do deja aj svoje vlastné opisy života a spoločnosť počas pandémie a pradoxne to veľmi sedelo do celkovej atmosféry. V týchto úsekoch som sa už skutočne bála a knihu nebolo možné odložiť.

Hodnotenie odo mňa však tiež dostala 4,5 hviezdičky a je to len a len za rovnakú chybičku. Aj tu ma autor vytrhol zo strachu a vypätej atmosféry, filozofovaním ktoré tam nepatrilo a kazilo dojem, ale nie je to podstatné. Nemožné je nepochváliť a úprimne zo srdca zablahoželať Jozefovi Karikovi k tomu, čo stvoril. Veľmi vydarené, prepracované, strašidelné a zaujímavé... Tak by som zhrnula jeho najnovšie knižky. 

Rozhodne vám ich odporúčam a pokiaľ zvažujete darčeky na Vianoce pre osoby, ktoré sa radi boja, tak toto je pre nich ako stvorené. Do zbierky by vám chýbať nemali a verím, že si ich čítanite užijete rovnako ako aj ja. 

Najnovšie uvažujem, že by som dala od Kariku šancu sérii Na smrť, nakoľko o nej veľmi pekne rozpráva Irča z Knihánkova. Ak ste ju už čítali, tak mi môžete napísať ako sa vám knihy páčili a či sa to oplatí. Budem sa tešiť :).

4 komentáre:

  1. Na smrť som čítala tento rok - obidve časti som počúvala ako audioknihy - a zároveň táto dvojdielna sága bola mojou knižnou premiérou čo sa týka tvorby pána Kariku. Bolo to extrémne silné, čitateľský zážitok náročný na psychiku od začiatku až do konca - v momente ako mi skončilo tých 27 hodín počúvania, spustil sa u mňa taký zúfalý plač, ktorý trval takmer ďalších nasledujúcich 27 hodín. No teda, minimálne som na druhý deň tie slzy nepretržite musela aspoň zadržiavať. Na smrť som dopočúvala neskoro v noci a aj keď som bola emočne vyčerpaná i z toho, ako som dlho revala, vôbec som nemohla zaspať. Strašne to všetko na mňa doľahlo a istý čas mi trvalo, kým som sa z toho príbehu vôbec spamätala - počúvala som niekedy na konci augusta a odvtedy ešte stále nie som schopná pustiť sa do nejakej ďalšej audioknihy. Proste totálny blok alebo čo. Na smrť bola jednoducho sila, nikdy na to nezabudnem a napriek všetkej tej hrôze, beznádeji, brutalite si viem predstaviť - ba som si tým istá - že Na smrť si niekedy opäť vypočujem a vrátim sa do Ružomberka. ❤

    Svoje prvotné dojmy som v mini recenzii napísala aj na môj Instagram. :) K Na smrť som vtedy vytvorila aj vlastný obrázok, ktorý pán Karika potom zdieľal aj na svojom profile, z čoho som doteraz úplne paf. :D ❤❤❤ Takže Na smrť odporúčam tiež a konkrétne audio bolo výborné. ✿✿✿

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Wau, tak až takúto reakciu som nečakala. Stretla som sa s ohlasmi, že sa jedná o silný príbeh, ale že až tak? Tak to by som nepovedala... Úprimne takáto emocionálna jazda znie až odstrašujúco, ale ja mám na knihách rada, keď dokážu vyvolať pocit. Táto to evidentne vie a preto už s istotou vďaka tebe viem, že si ju prečítať musím.
      Ďakujem, že si mi tak krásne opísala a podelila si sa so mnou o svoje pocity a zážitok ❤

      Odstrániť
  2. Super článok. :) Osobne mám s Karikom ten problém, že sa mi veľmi páčia jeho námety, ale veľmi mi vadí jeho autorský štýl, tým pádom to nie jej literatúra pre mňa. :/

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Joj to chápem. Aktuálne zisťujem, že to tak mám s autorkou Sarah Perry, ale to je zase iný príbeh... Každopádne takéto zistenie je veľkým sklamaním a mrzí ma, že pre teba jeho príbehy akoby ostávajú ukryté. S tým sa však žiaľbohu veľa robiť nedá a tak ti prajem aby si sa stretla s príbehmi, ktoré ti sadnú v každom smere ❤

      Odstrániť