Stali sme sa horalmi z Vysočiny? Na jeden deň áno!

Rada by som nadviazala na posledný článok a tak, keď už sme sa pozreli spoločne na Edinburgh, rada by som vám ukázala nádhernú Škótsku vysočinu. Toto miesto je pre mňa srdcovou záležitosťou, pretože už dlhé roky mám obrovskú slabosť pre históriu horalov, horalského spôsobu života, ich kultúry, bojov a samozrejme aj ich prostredie v ktorom žili. Je možné, že toto malé posadnutie začalo sledovaním Outlanderu, ale som za to veľmi rada. Je skvelé navštíviť miesta, kde sa nachádzali postavy Jamieho a Claire a zároveň sa zasnívať do ich obdobia a zápletok, ktoré vám na tých miestach akoby ožívajú pred očami.

Nechcem vás však priveľa trápiť mojimi predstavami a nadšením. Skôr by som vám rada dala praktické rady, ako môžete vysočinu poľahky navštíviť aj vy :).

Možno vám už napadlo, že na takýto výlet by ste si museli rezervovať veľmi drahý a dlhý zájazd alebo sa tam vypraviť autom. Verím, že obe možnosti sú skvelé a sama by som sa tam raz chcela vydať na roadtrip, ale sú aj oveľa jednoduchšie a cenovo dostupnejšie varianty, ktoré vám takúto návštevu umožnia skôr.

Ideálne je to skombinovať s výletom do Edinburghu! Zatiaľ, čo si pár dní užijete skúmaním mesta, vyhraďte si jeden deň na výlet, ktorý vám prinesie obrovské množstvo zážitkov.

Ako na to?

Prvýkrát som navštívila vysočinu pred dvomi rokmi so spoločnosťou Heart of Scotland. Aj vtedy, a aj teraz sme si výlet bookli cez Tripadvisor, čo isto iste zvládnete aj vy. Jedná sa o jednodňové "tours" do vysočiny, ktoré trvajú cca 12 hodín. V skorých ranných hodinách vyrážate mini vanom z Edinburghu a následne vás čakajú zastávky na prekrásnych scénerických miestach a malebných dedinkách Škótska, či plavba po legendárnom Loch Ness. Počas jazdy vám váš vodič/sprievodca rozpráva zaujímavú históriu, legendy a príbehy. Vy teda sledujete prírodu navôkol a zároveň sa dozvedáte informácie z prvej ruky. My s Patrikom sme na druhýkrát išli spoločnosťou Highland Experience a popravde je skôr zrejme na vás, ktorú z dvoch spomenutých by ste si vybrali vy. V oboch prípadoch to boli mierne odlišné zájazdy, ale oba hodnotím ako úžasný zážitok. Navyše na druhýkrát som videla miesta, ktoré sme prvýkrát nenavštívili a zase to bolo také o inom. Cena takéhoto zájazdu sa pohybuje v sume 60€ na osobu. Možno sa zamyslíte nad tým, či to za to naozaj stojí, keď je to len na jeden deň, ale verte mi, uvidíte toho veľa a ten zážitok vám nikto nevezme. Navyše sprievodcovia sú veľkí profesionáli a vedia zariadiť, aby ste za jeden deň videli čo najviac.

Našou prvou zastávkou boli tieto superské chlpaté kravy, ktoré sú typické pre Škótsko a samozrejme špeciálne pre vysočinu. Sú to nádherné a hlavne majestátne zvieratá a aj keď nemám veľmi rada, keď sú zvieratá ako atrakcie, tak verím, že v prípade tejto kravy (a jej kamošky) je ich oplotenie skôr kvôli ľuďom, než aby im robil zle. Majú tam kopu výbehu a žijú viac menej vo voľnej prírode. Radi papajú mrkvu a sú veľmi šarmantné.

Pri kravičkách je zastávka dlhšia, ale ďalej nás čakala jazda, ktorá obnášala kratšie zastávky na porozhliadanie sa po okolí, údoliach alebo po krásnom vrchu Glen Coe. Ani si neviem predstaviť, aký zážitok musí byť, keď niekde odstavíte auto a na tieto miesta sa vydáte po vlastných nohách. Keď som sledovala úseky kopcov, ktoré ani zďaleka neboli také vysoké, ako ich máme my doma, ale boli močaristé a ťažko na pohľad dostupné, turistika mi v nich pripadala nemožná. Predsa len sa však ľudia neboja a bolo vidieť, že nemožné to nie je. Z diaľky sa vynímalo viacero postáv, ktoré na to nabralo odvahu. Jedného dňa to určite musím vyskúšať aj ja.

Cesta nám ubiehala príjemne a divadlo za oknom nás neprestávalo baviť, ani po dlhých hodinách. Ten pohľad vám dokáže vyraziť dych. Náš šofér John nám do toho rozprával príbehy a viete čo bolo skvelé? Mal presne ten typický, trochu už aj zriedkavý, silný škótsky prízvuk a už len počuť ho bol zážitok. Chvíľami bolo dosť náročné rozumieť mu, ale aj tak nás to bavilo, pretože taký jazyk sa len ťažko napodobňuje, či bežne počuje. Je to celkom iná angličtina.

Neustále sme prechádzali dedinkami a pomaly sa začali vynárať aj prvé časti Loch Nessu. Čakala nás však zastávka vo Fort William, ktorá bola žiaľ tak trochu fiaskom. Ale našou vinou... John nám povedal, že máme 40 minút čas po tom ako sme zastavili, Patrik ale započul 14 minút a keďže to mala byť wc zastávka, zhodli sme sa, že dobre počul zrejme on. Keď však ani po 20 minútach nikto neprichádzal, nuž a ani po 30... pochopili sme, že miesto dediny sme videli len parkovisko a miestny McDonald. Prekvapivo sme to však zobrali dobre a skôr sa na tom smejeme, než by sme ľutovali o čo sme prišli. Koniec koncov to aj bolo vtipné, keď si predstavím ako sme tam zmätene postávali a pomali nám dochádzalo, čo sa nám to deje.

Návšteva Loch Ness potešila. Na výber dostanete viaceré varianty programu, ale väčšina skupín (tak ako aj tá naša) si takmer vždy vyberie jediný. Plavbu.

A tá je superská! Neviem, či by so mnou súhlasil aj Paťo, keďže mu bola poriadna zima a dosť si pofrflal, ale ja som bola spokojná a on asi tiež, keď sme si dali menší prípitok na zahriatie (bolo to nevyhnutné) a pomaly nám začínali odmŕzať všetky končatiny. Tešila som sa, že sme sedeli hore a pri kraji, takže som mohla pozorovať aké je to jazero tmavé a temné. Voda v ňom chvíľami pôsobí takmer čierno a pohľad na ňu trochu desí. V tom momente si viete predstaviť, že niekde v jeho hlbinách naozaj pláva Nessie a s malou dušičkou dúfate, že ju zazriete práve vy. Síce to je len povera a možno len mýtus, ale ktovie? V oceánoch, moriach a vodách žijú isto iste živočíchy o akých sa nám ani nesníva.

Čo považujem za ešte jednu veľkú výhodu tejto plavby je to, že sme mali možnosť vidieť Urquhart Castle. Je to veľmi známa zrúcanina hradu, ktorá sa nachádza priamo na brehu Loch Ness a ľudia veľmi radi navštevujú tento zámok, najmä aj skrz jeho krásny výhľad na jazero. My sme to vyriešili opačne a mali sme výhľad na hrad :).

Po Loch Ness nás čakala veľmi dlhá cesta domov, ale z miest popri ktorých sme prechádzali mi nejeden raz poskočilo srdiečko. Inverness, Culloden... To všetko boli miesta o ktorých som snívala. Je mi ľúto, že tie sme si nemohli prehliadnuť poriadne, pretože stále si želám jednédho dňa navštíviť Culloden Battlefield a nie len prejsť okolo, no aj tak ma veľmi potešilo počuť o tom a byť tak blízko. Inverness bolo pre mňa sklamaním, pretože už dávno zrejme nevyzerá, tak ako ho zobrazili v Outlanderi. Jeho jedinými svetlými bodmi je zrejme len námestie, ktoré sme nevideli, a to že mesto je umiestnené v srdci vysočiny. Úzke okolie je však doslova priemyselné a všade sú samé továrne. Z toho som bola veľmi smutná, predstavovala som si to celkom ináč, ale program ma našťastie ešte potešil a prekvapil.

V zájazde pred dvomi rokmi sme toto v programe nemali. Ale je to jedno z obľúbených miest, ktoré som počas nášho výletu videla. Malé viktoriánske mestečko Pitlochry je nádherné a idylické. Nachádzajú sa tam krásne obchodíky, reštaurácie, kaviarne a je to akoby vystrihnuté so Slečny Marplovej, ktorá akoby každú chvíľu mala vykuknúť spoza záclony okna na najbližšom domčeku. Mestečko je obklopené horami, na ktoré je majestátny výhľad priamo z ulice a celé to tam má len veľmi ťažko opísateľnú atmosféru, ktorá vás dostane. Viem si dokonale predstaviť, že by som sa tam vrátila a ubytovala sa v nejakom miestnom príbytku s prikrívkami ako od babičky a s podkrovným oknom, kde by som písala krátke poviedky, postrehy, či príbehy. Pitlochry je ako stvorené pre príbehy.

Mrzí ma len jediné, a to že sa mi nepodarilo nafotiť viac fotiek z Pitlochry a najmä také, ktoré by naozaj zobrazili, aké krásne to tam bolo. Stálo by to za to... Preto vás prosím, ak máte radi podobné miesta, vyhľadajte si obrázky ešte dodatočne. Viem, že by sa vám tam páčilo :)!

A veľmi dúfam, že sa vám páčil aj samotný článok. Dúfam, že vás nalákal na trošku chuti do dobrodružstva a zároveň, že vám dal pár tipov, ktoré by vám mohli do budúcna pomôcť a uľahčiť vám život. Pokiaľ sa niekedy ocitnete v Edinburghu, tak toto je naozaj skvelá príležitosť odniesť si zo Škótska oveľa, oveľa viac... Ja som za tieto zážitky šťastná a najmä vďačná, ale ako ma už možno trochu poznáte, ani zďaleka mi to nestačí. Stále som nevidela Isle of Skye a miesta, ktoré sme navštívili nechcem vidieť len ako turista a ešte k tomu v takej rýchlosti. Preto si sľubujem, že raz tam vyrazím na vytúžený roadtrip a tie miesta sa mi stanú ešte bližšími. Verím, že sa mi to podarí. Bude to chcieť len kúsok... odvahy.

Snívate aj vy o nejakom mieste alebo zážitku? Chceli by ste niekedy zažiť roadtrip?

Rozprávkové mesto Edinburgh

Človek by si pomysel, že vrátiť sa na miesto, ktoré ste už predtým navštívili nie je také vzrušujúce ako keď niekam cestujete po prvýkrát. Vtedy je pre vás všetko nové a ste ohúrený novým prostredím, vôňami, okolím... Všetky tieto maličkosti obnášajú obrovské množstvo nadšenia, avšak tak ako má čaro objavovať nové a nepoznané, tak je priam magické vrátiť sa na miesto, ktoré ste si už raz zamilovali. Pre nás to bol pocit blízky príchodu domov, ibaže mal aj mnohé iné príchute, ako napríklad nostalgia, či prísľub dobrodružstiev. Do Škótska som minulý mesiac vycestovala po dvoch rokoch znovu, avšak s nadšením sa s vami musím podeliť o všetky krásne momenty, ktoré si pre nás Edinburgh prichystal aj tentokrát. Dúfam, že si jeho zákutia zamilujete rovnako aj vy aspoň z pár fotografii, ktoré už o malú chvíľu uvidíte.

Edinburgh milujem práve pre jeho historickú architektúru a čarovnú atmosféru. Je to hlavné mesto Škótska, ktoré sa však svojou rozlohou nezaraďuje medzi veľkomestá, v ktorých by ste sa dokázali stratiť. Je malý, útulný a všade sa poľahky dostanete aj na vlastných nohách. Je to miesto, kam sa oplatí zájsť aj pokiaľ plánujete výlet len na víkend, ale takisto vám má čo ponúknuť aj pokiaľ túžite po dlhodobejšej ceste.

 

Jeho centrum tvorí obchodná ulica s názvom Princess Street. Na nej objavíte obchody v ktorých by ste dokázali stráviť celý deň a hádam aj minúť váš rozpočet. Avšak ak by ste chceli malý tip, tak za mňa by ste mali navštíviť Starbucks, ktorý na nej sídli. Nie som jeho veľky fanúšik, ale prečo je výnimočný? Ako môžete vidieť na fotke vyššie, ponúka absolútne prekrásny výhľad na Edinburgh Castle a to sa oplatí :)! Navyše ak ste predtým navštívili kníhkupectvo Waterstones, o pár obchodov ďalej a práve si pod pazuchou nesiete svoje úlovky, tak toto je ideálne miesto kde si môžete pri šálke kávy oddýchnuť a začítať sa.

Pri Princess Street sa taktiež nachádza nádherný park s Ross Fountain, so sochou Waltera Scotta alebo rozkošným idylickým domčekom, či starobylým cintorínom. Cez park dokážete prejsť mimo iného aj do Old Townu. Práve Old Town je magickou časťou, ktorá ukrýva množstvo Harry Potter obchodíkov, či slávnu Victoria Street, ktorá bola inšpiráciou pre Rowlingovej Diagon Alley (viď. Šikmá ulička). Myslím, že toto trvrdenie nie je možné spochybňovať, pretože ulička vyzerá naozaj ako vystrihnutá z knižiek a v podstate k tomu celému len chýba Hagrid, ktorý by vám zakýval na privítanie. Sami uznajte :).

Ak by ste sa chceli trochu zabaviť a mainstream obchody nie sú pre vás to pravé orechové, tak dokonalým miestom pre všetky sekáčové, hipster, hippie, či akékoľvek duše je Armstrongs Vintage. Nájdete tam oblečenie z každého obdobia (naozaj z každého) a veľa sa nasmejete. Kúsky sú tam rôzne, obchodík je farebný a bláznivý a ak by ste si chceli domov odniesť niečo výnimočné a najmä originálne, tak na 99% to nájdete práve tu.

Neviem ako vy, ale mňa osobne vedia nákupy vyčerpať ešte viac, než celý deň na nohách. Preto je celkom zaujímavou alternatívou malého výletu vydať sa na Arthur's seat. Nám tam chvalabohu vyšlo nádherné počasie, no aj keď sa jedná o rýchly výstup, jeho stúpanie je natoľko prudké, až sme sa poriadne zadýchali kým sme vyšli hore. Výhľad však stojí za to!

Ďalšou milou zastávkou je malá historická dedinka Dean Village. Nachádza sa na okraji mesta a pokiaľ vám počasie praje, môžete tam prežiť veľmi pekný čas. Nám nanešťastie lialo ako z krhly, takže chvíľu pred fotením sme do nitky zmokli, ale samozrejme anglické počasie nám prinieslo aj slniečko a domčeky, ktoré som si pamätala z predošlej návštevy boli stále tak magické.

 

Nuž a moja srdcovka? Ani neviem ako sa nám to pošťastilo, ale naše Airbnb ani lepšie dopadnúť nemohlo. Ubytovali sme sa v lokalite pri Portobello beach a ešte k tomu bola naša domáca Češka. A tak sme si nejeden večer skvele vyrozprávali svoje zážitky z krajiny a vďaka blízkosti pláže sme strávili naozaj nezabudnuteľný čas pri mori. Každý jeden večer, keď sme si trochu oddýchli sme chodili na večere ku Poliakom do Miro's, kde sme sedávali pri okne a dívali sa na pláž, na ktorú sme sa hneď potom rozbehli a prechádzali sa popri pobreží. Práve tieto chvíľky mi veľmi chýbajú po návrate domov, pretože v tom bolo toľko slobody... Neustále som si predstavovala akoby som sa tam naháňala so svojim psíkom a čítala si tam príbehy počas slnečných vzácnych chvíľ. Bolo nádherné vidieť ako tam majitelia štvornohých kamošov trávia spoločný čas a každý tam vyzeral tak nejak... šťastný. Posledný deň som si veru aj poplakala, keď som videla tú krásu. Portobello jednoducho musíte vidieť a keby ste náhodou mali cestu do Edinburghu a chceli odporúčiť ubytovanie, tak mi kľudne napíšte :).

Edinburgh mi aj teraz stále chýba a v duši mi po ňom ostalo kúsok prázdneho miesta. Je to pre mňa miesto, ktoré je takým malým, milým, druhým domovom a viem, že ani druhá návšteva mi nestačila... Teším sa tam znovu a viem, že sa tam vrátime. Vďaka milým ľuďom a krásnym miestam je to destinácia, ktorú by ste určite mali vyskúšať aj vy. Najmä ak ste fanúšikmi severskejších krajín.

Dúfam, že sa vám tento článok páčil a napíšťe mi, či sa sem niekedy chystáte pozrieť alebo či ste už Škótsko videli na vlastné oči aj vy :) budem sa tešiť!

Vražda morskej panny | Hans Christian Andersen vrahom?

Originálny názov: Mordet pa en havfrue

Autori: Thomas Rydahl, A. J. Kazinski

Vydavateľstvo: Lindeni

Rok vydania: 2021

Počet strán: 400

Malá morská víla sa zrodila z krvavého kúpeľa Kodaň, 1834 V prístave našli zohavené telo mladej krásnej prostitútky. Žena má bledú pokožku a dlhé vlasy, ktoré jej splývajú na plecia, sú plné mušlí. Jej sestra identifikuje vraha. Je ním Hans Christian Andersen, mladý neúspešný básnik a spisovateľ, ktorého v deň vraždy videla odchádzať z izby obete vo verejnom dome. Polícia je spokojná, že má vinníka, ktorý čaká v cele na popravu. I keď sa bráni, že je nevinný, nikto tomuto podivnému čudákovi neverí. Vďaka bohatému mecenášovi však Hans Christian dostane priepustku na tri dni, počas ktorých musí získať dôkazy o svojej nevine a nájsť skutočného vraha. Hľadanie pravdy ho prevedie podsvetím mesta zmietaného chudobou, otrasnou hygienou, chorobami, sociálnym napätím a špinavými zločinmi, ktoré nikdy nikto nevyrieši. Andersen zaháji vlastné vyšetrovanie a snaží sa získať na svoju stranu hlavnú svedkyňu, pretože inak bude jeho budúcnosť spečatená...

...

Hneď na úvode knihy ma zaujala istá vec. Autori pripísali poznámku, ktorá hovorí o tom, že Andersen si po celý svoj život písal denník. Zaznamenával takmer každý jeden deň a každú jednu maličkosť, až kým sa nevrátil z Talianska a na istý čas prestal. Údajne nikto nepozná dôvod a nevie sa prečo. Ale čím ma tieto zaujímavosti tak veľmi nadchli? Tým, že z fiktívneho príbehu s postavou Andersena je razom niečo, čo má aspoň malú pravdepodobnosť na niečo blízke skutočnosti. A pre mňa to bolo znamenie, že sa mi príbeh bude páčiť ešte viac.

Kniha si ma však našla v komplikovanom čase a tak so mnou prešla všetky možné krúšne chvíle. Zažila som s ňou čitateľskú krízu, nedostatok času, nechuť k akýmkoľvek aktivitám, až po nadšenie a začítanie sa do veľkého finále. Práve však skrz tieto okolnosti sa mi do nej púšťalo ťažko. Často som sa pristila pritom, že sa mi ju čítať nechce alebo si nevie udržať moju pozornosť. A pritom bola napínavá, pútavá... Mala mnohé výhody, no mňa si nevedela získať.

Neviem kedy presne prišiel ten zlom, ale zhruba od polovice som ju prečítala na jeden nádych. Od istého momentu som si ju konečne užívala, tak ako som dúfala a mohla som ju oceniť o čosi viac, pretože kvality nesporne má. Autori ju napísali veľmi nevšedne, no podarila sa im zásadná vec. Atmosfera príbehu je absolútne mrazivá, zvrátená, ťaživá a desivá. Mnohé úseky deja sú len pre silnejšie žalúdky a príbeh sa nesie v poriadnom severskom štýle, ktorý je otvorený násiliu, brutalite a zverstvám. Buďme k sebe úprimný... Aj napriek tomu, že sa vám občas urobí v hrdle nepríjemná hrča, takáto atmosféra má svoje čaro. A k tomuto príbehu neodmysliteľne patrí.

Vražda morskej panny je veľmi nevšednou knižkou. Chvíľami sa môže tváriť jednoducho a predvídateľne, ale vzápätí sa v nej dejú veci, ktoré by vám nenapadli, ani v najdivokejších snoch. Na jednej strane pôsobí naivne, ale na druhej je dej premyslený až do samého jadra. Mne sa táto neurčitosť páči, pretože už v polovici som si veľmi sebaisto myslela, že už som zápletku odhalila, ako nejaký talentovaný a žiadaný detektív, ale keby ste len videli môj výraz v tvári, keď som zistila, že som ani len kúsoček nebola blízko k pravde. Záver je totižto veľmi nečakaný a spontánny. Takže ďalší potlesk pre autorov.

Knihu hodnotím veľmi kladne a ak ste na mojich sociálnych sieťach videli video na tému, "Čo čítať na jeseň" tak ste si určite všimli, že práve morskú pannu som zaradila medzi svoje tipy. Neviem si predstaviť nič vhodnejšie na čoraz tmavšie večery, ktoré k nám prichádzajú, o daždivých dňoch nehovoriac! Pevne verím, že táto kniha si získa nejedného z vás, pokiaľ sa rozhodnete dať jej šancu. Je to iné, temné... ale výborné. A navyše pokiaľ aj čítate žáner tomuto blízky, tak si prídete na svoje. Moje odporúčanie máte :)!

Za knihu veľmi pekne ďakujem Albatrosmedia.sk

Zakúpiť si ju môžete, napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Príbehy na jesenné večery | Seasonal reading

Ahojte moji milí čitatelia :)!

Dúfam, že sa pri tomto článku spoločne zídeme a vymeníme si svoje tradície navzájom. Úprimne som sa celý deň tešila, až sa usadím a ukradnem si chvíľky na to, aby som vám spísala všetko, čo mám na mysli. O to viac sa teším, že je to o knihách, pretože toto jesenné obdobie vo mne akosi evokuje moje staré knihomoľské pohnútky a radosti viac.

Aj vy máte vo zvyku vyberať si knižky podľa ročných období? Jeseň je pre mňa osobne tým najvýraznejším a aj keď viem, a popravde aj rozumiem, že mnohí ľudia sa s týmto obdobím až tak nekamošia. Ja sa v ňom cítim najšťastnejšie. Dni, kedy je všetko oranžové a na ulici chrupkajú listy, po ktorých kráčam. Vo večery, kedy chutí teplý čaj najlepšie. V upršané popoludnia, kedy sa zababušená v deke môžem uchýliť k príbehom alebo skoré stmievanie, kedy sa spolu doma zídeme a sledujeme filmy. Všetko je tak nejak krajšie. Myslím si, že práve na tomto období sa dá nájsť veľmi veľa predností, vďaka ktorým by sa ľudia mohli cítiť bližšie k sebe. Áno, leto je zábavné a ide ruka v ruke so spomienkami a časom stráveným s priateľmi. Ale jeseň? Tá je o spoznávaní svojho vnútra. O hlbšom kontakte so samým sebou a o učení sa toho, ako žiť v pokoji. A všetka táto sebareflexia a čas ticha na mňa pôsobí veľmi upokojujúco.

Tento čas sa však naozaj spája, ako som už aj spomínala, s príbehmi. Dobrými, mrazivými, zábavnými, či romantickými... Každý v nás dokáže zanechať pocit, ktorý nám ovplyvní deň. Od malička som bola takýto sezónny čitateľ a tak sa mi mnoho konkrétnych kníh spája s obdobím, ktoré vám tak veľmi ospevujem. Ktoré by som vám však odporúčila na tento rok?

1. Vražda morskej panny

Táto kniha nevyšla tak dávno vo vydavateľstve Lindeni. Je to príbeh o Hansovi Ch.Andersonovi, ktorý je náhle obvinený z vraždy a na svoju obhajobu sa snaží krvopotne vyriešiť prípad, ktorý je skutočne len pre silnejšie povahy. Na ulici Kodane sa dejú zverstvá o ktorým by sa nám ani nesnívalo a autori vás dokonale prenesú do atmosféry, ktorá je viac než len mrazivá. Pokiaľ hľadáte spoločnosť do daždívých dní, tak táto kniha do nich svojou ponurou atmosférou dokonale pasuje.

2. Hana

Príbeh z celkom iného súdku, ale dnes keď som premýšľala nad pomyselným zoznamom jesenného čítania, Hana mi prišla na myseľ. Je to krásne bolestná knižka, pri ktorej by vám dlhé tmavé večery nádherne ubiehali. Dojme vás, rozosmúti, ale dojem vo vás zanechá natoľko hlboký, že budete vďačný za tieto pocity. 

3. Rebecca

Trocha klasiky nikdy nezaškodí! A Daphne du Maurier je kráľovnou, tak trošku gotických a najmä zaujímavých príbehov, ktoré vás až zázračne rýchlo vtiahnu do deja. Na jeseň sú dokonalé a pokiaľ by ste o jej tvorbu mali záujem, tak vám určite odporúčam aj Hostinec Jamajka, ktorý mám možno ešte aj o kúsok radšej. Nech je však ako chce, všetky od nej sú famózne :)!

4. Harry Potter (ktorýkoľvek diel!)

Harry Potterom nemôžete nič pokaziť. Jeseň je obdobie, kedy sa aj vy môžete vrátiť do Rokfortu, o ktorom ste isto iste taktiež snívali vo vašich detských snoch (a možno aj tých dospelých). Ja osobne mám tiež vždy podobný pocit ako Harry, a to že sa vraciam domov, zakaždým ako sa vrátim k tejto milovanej sérii. Garantujem vám, že sa zabavíte, budete napätý a najmä k vám dorazí nostalgia, ktorá vás neopustí až do konca. Nezáleží na tom koľko krát ste to už čítali... vždy je vhodný čas!

5. Búrlivé výšiny

Ďalšia klasika. Do tretice už síce žiadna nebude, ale Búrlivé výšiny postačia. Čítali ste ich už niekedy? Pretože toto je ten typ príbehu, ktorý môžete prečítať aj viackrát a neomrzí. Dokonalá atmosféra. Majstrovský napísané dielko. Spolu s ňou by sa vám mohla páčiť aj Jana Eyrová. Obe knižky vás zavedú na hmlisté slatiny a anglické sídla, no Búrlivé výšiny sú predsa len možno ešte o kúsok ťaživejšie. A to sa na jeseň hodí!

6. Neobyčajné deti slečny Peregrinovej

Och, pamätám si ako som sa poprvýkrát bála, keď som to čítala. Každých pár stránok som narazila na desivé fotografie, z ktorých mi nebolo príjemne a príbeh sa uberal smermi, vďaka ktorým boli moje nervy na tenkom ľade. Veľmi som si to však užila! Aj vtedy bol upršaný deň a von takmer mrzlo. Zabalila som sa do deky a ku koncu dňa som mala knihu prečítanú. To isté radím aj vám. Nebudete to ľutovať :).

Tak čo kamoši? Našli ste si z pomedzi mojich tipov niečo, čo vás oslovilo? Hodia sa vám na jesennú pohodu? Budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete o tých svojich príbehoch alebo aj ako sa máte. Ja vám však želám jediné, majte sa krásne a užívajte jeseň :)!

Keď veci nejdú podľa plánu... | Vytvor si nový!

Ahojte moji milí čitatelia :)!

Úprimne na tento článok som sa chystala už pár predchádzajúcich dní, ale uvedomila som si, že sa naň potrebujem pripraviť. Nemyslím tým predpísanie si poznámok, alebo prípravu záchytných bodov... Viem, čo by som vám v ňom chcela povedať. Skôr psychicky som však potrebovala čas na to, aby som spracovala veci, ktoré sa udiali v mojom živote. A ktoré mali vyzerať úplne inak. V seriáloch by zrejme povedali, "We fucked up."

Ako si zrejme dobre pamätáte, nie tak dávno som na blog zavesila článok plný radosti a očakávania z toho, že onedlho aj s Patrikom odchádzame do Walesu na dobrovoľníctvo. Znelo to krásne, však? Nuž... Dajme tomu, že aby sme mohli uskutočniť tieto skvelé životné plány, tak sme život vzali pevne do vlastných rúk a pripravili sme sa na zmenu. Tým myslím, že sme obaja dali výpovede v práci. Ukončili sme náš prenájom a vysťahovali sa z nášho prvého spoločného bývania. Presťahovali sme sa k mojej mamine a keď už sme boli absolútne pripravený ísť, tak... Tak s nami rodina z Walesu prestala komunikovať. Hlavou vám prejde všeličo, ale my sme to prvé dni brali s nadhľadom. "Veď sa ozvú." Ibaže by nie :). Správy ustali a napokon po pár dňoch sme sa dozvedeli, že majú kompilkácie a ďakujú nám za našu trpezlivosť, no úprimne človek nemusel mať vysoké IQ na to, aby vyrozumel, že si to zrejme rozmysleli a naše plány sú niekde za horami za dolami.

Nastali dni, kedy by sa opustili aj silnejší jedinci. Na gauči rodičov, s téglikom zmrzliny v ruke, neumití v pyžame a po hodinových jazdách nespútaného sledovania show ako Bez servítky, Policajti v akcii, či iných klenotov, sme si uvedomili, že život zrejme musí ísť ďalej. A že to nevzdáme. Aj keď aspoň ja som to prvé momenty vzdala. Vôbec mi nebolo ľahko zo situácie v ktorej sme sa ocitli, ale s odstupom času to nie je také zlé. Keď som sa uvoľnila, prestala sa neustále obávať o svoju budúcnosť, prežitie a uvedomila si, že nám naozaj o nič nejde a od hladu a biedy nezomrieme - uľavilo sa mi. Môj život je odrazu bezstarostnejší, zbavujem sa stresu, mám čas na pomalosť a konečne sa cítim viac spojená sama so sebou (i keď na tom by som rada ešte popracovala ďalej). Skrátka a dobre užívame si čas. A odrazu je voľný!

Keďže sme si však chceli naplniť aj nejaké tie cestovateľské chúťky, dopriali sme si spontánny trip, ktorý sa už nenávratne blíži. Už zajtra letíme do Edinburghu! Pre mňa osobne je Škótsko srdcová záležitosť a pred dvomi rokmi som si práve toto mesto zamilovala. Paťo tam však nikdy nebol a už sa neviem dočkať ako mu ukážem všetky známe miesta a sama sa na ne opäť vrátim. Aj teraz v tichu svojej izby si dokážem vybaviť uličky, ktorými som sa v tom čase túlala a zákutia, na ktoré sme narazili. Dúfam, že si ho zamiluje. Teším sa, čo všetko tam na nás čaká a ešte väčšmi sa teším, že to môže byť absolútne čokoľvek.

Zamýšľala som sa nad tým, či je tento výlet najrozumnejšia voľba, keď sme sa rozhodli zbaviť sa práce a úspory nám mali vydržať na šnúru dobrovoľníctiev, ale načo si neustále vytvárať starosti? Mám pocit, že niekedy život netreba brať tak vážne, ako ho samozrejme neraz beriem. Koniec koncov v ňom nemáme čo stratiť. A verím, že každá cesta na ktorú sa vydávame, má svoj význam. Takže sa úprimne teším a miesto stresu sa snažím svoje vnútro zaplniť pocitmi, akými je radosť a viera v to, čo robím. Je náročné vystriedať zacyklené myslenie, ktoré som si za posledné mesiace vytvárala a živila ho strachom a negatívnymi úvahami, za pozitívne myslenie ktoré je otvorenejšie bezstarsotnosti a ľahkosti bytia. Ale cítim, že som na dôležitej ceste, ktorú buď využijem a vyjdem z nej ako lepší človek alebo sa opäť stratím a po čase sa po nej skúsim znovu vydať. Nech je však ako chce, vždy ma to viedlo, vedie a aj bude viesť práve po nej. Tak že hor sa na dobrodružstvá :)! 

Sestry z Titanicu | Plavba, ktorá im zmenila život

Originálny názov: The Titanic Sisters

Autorka: Patricia Falvey

Vydavateľstvo: Lindeni

Rok vydania: 2021

Počet strán: 384

Sestry Nora a Delia sú ako oheň a voda. V mnohých ohľadoch sú od seba na míle vzdialené, ale obe túžia po nezávislosti a dobrodružstve. Jedného dňa príde list z Ameriky a ony dostanú jedinečnú šancu uniknúť zo zapadnutej írskej farmy a získať nový život v Novom svete. Vzdialený príbuzný im poskytne prostriedky na cestu Titanicom do New Yorku. Nora, mamin miláčik a na každom kroku obletovaná krásavica, sa má stať guvernantkou v bohatej rodine, zatiaľ čo jemná, nesmelá a celý život odstrkovaná Delia bude pracovať ako slúžka. Osud však zamieša karty celkom inak. „Loď snov“ Titanic stroskotá. Delia katastrofu prežije, ale Nora je nezvestná. Delia sa impulzívne rozhodne a začne sa vydávať sa za svoju sestru. Dostane sa tak do bohatého domu, kde sa stane guvernantkou malej Lily. A napriek tomu, že svoj čin ihneď oľutuje a rada by sa priznala, stále viac sa zamotáva do spleti lží. Jej klamstvo bude mať nepredvídateľné následky, hoci prvý raz v živote má šťastie na dosah...

...

Sestry z Titanicu boli príbehom, po ktorom som siahla viac menej bez rozmyslu a náhodou. Netušila som, či sa mi budú páčiť, ani o čom presne budú, no mala som chuť na oddychový príbeh, v ktorom by som sa dokázala na nejaký čas stratiť. Vždy som mala rada historické romány, ktoré príjemne plynú a dej vás unáša tak ďaleko, až sa cítite byť jeho súčasťou. To sa mi čiastočne splnilo, ale zároveň aj nie. No poďme na to postupne...

Príbeh sa odohráva vo viacerých úsekoch a na rôznych miestach. Má viac dejových línii, ktoré sú 1) z pohľadu Delie, 2) z pohľadu Nory. Na úvod sa dostávame na Írsku farmu, kde sestry prežili celý svoj doterajší život. Dej má však veľmi rýchly spád a zrejme aj preto doň autorka vložila obrovské množstvo udalostí. Už po pár stránkach sa totižto ocitáme na palube Titanicu a v zápätí sa dej presúva do New Yorku. Tam sestry zažívajú odlúčenie a začína sa ich vlastný osud.

Problémom tejto knihy však pre mňa je zrejme aj tá rýchlosť. Neustále sa v nej niečo dialo a preto pre mňa boli zrejme niektoré momenty príliš ploché a neuveriteľné. Aj keď ma čítanie bavilo, tak som sa na osudy hrdiniek obzvlášť nedotýkali, čo mi popravde chýbalo. Mám rada, keď príbeh dokážem prežívať hlbšie. Ich charaktery boli taktiež veľmi zvláštne vykreslené a niečo im chýbalo. Delia je tá dobrá, Nora zlá a autorka sa podľa toho snažila viesť aj ich činy. Úplne to však nefungovalo a chýbala tomu rovnováha. Keď už aj prichádzalo k náprave správania, tak postavy sa potom správali nelogicky a ich konanie bolo nereálne.

Ale aby som nebola len zlá, táto kniha má aj množstvo kladných stránok. Tou je napríklad jej čitateľnosť a ľahkosť vďaka ktorej sa veľmi rýchlo číta a áno... príjemne plynie. Takže koniec koncov dostanete oddychové čítanie po ktorom možno túžite, tak ako som túžila aj ja. Autorke sa vo mne taktiež podarilo vyvolať záujem a najmä zvedavosť, takže aj keď som sa v istých momentoch neveriacky dívala, čo sestry vyvádzajú, v ďalšej chvíli som nedokázala odtrhnúť pohľad od toho, čo s nimi bude. Dej sa odohráva aj v Texase, čo bolo veľmi zaujímavé a pútavé. Za plus považujem aj pasáž venovanú sufražetkám, či sledovanie pomerov v Amerike - od prisťahovalcov, až k bohatej vrstve. Nuž a samotné prostredie je teda tiež veľkým pozitívom, ktoré vo mne podporovalo spomínanú zvedavosť.

Aj keď mi tu, ako som už spomínala chýbala nejaká hlbšia emócia, ktorá by vo mne zanechala dojem, kniha mala svoje silné momenty, ktoré ma prinútili sa ku nej v myšlienkach vrátiť. Aj preto jej čítanie neľutujem a myslím si, že mnohým sa bude páčiť :).

Za knihu veľmi pekne ďakujem Albatrosmedia.sk

Kúpiť si ju môžete na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Posledný list od milenca | Môžu vám ľúbostné listy zmeniť život?

Originálny názov: The Last Letter From Your Lover

Autorka: Jojo Moyes

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2021

Počet strán: 416

Novinárka Ellie hľadá v novinovom archíve zaujímavý príbeh, no ani sama celkom neverí, že by mohla nájsť niečo skutočne zaujímavé. Podarí sa jej však objaviť list z roku 1960 od neznámeho muža, ktorý v ňom žiada svoju partnerku, aby opustila manžela. Ellie tento ľúbostný príbeh z minulosti fascinuje. Napriek tomu, alebo možno práve preto, lebo sama má pomer so ženatým mužom.

Vrátime sa teda do roku 1960 a dozvieme sa, že Jennifer Stirlingová leží v nemocnici po vážnej autonehode. Nespomína si na nič – ani na manžela, ani na priateľky, ani na to, aká bola kedysi ona sama. Ale keď sa z nemocnice vráti domov, nájde utajený list a pomaly si začína spomínať na milenca, kvôli ktorému bola ochotná riskovať úplne všetko.

Príbehy Ellie a Jennifer, plné vášne, nevery a straty, sa navzájom prepletajú a sú popretkávané „poslednými listami“ zo skutočného života.

...

Chvíľku mi trvalo kým som si tento príbeh začala skutočne užívať. Spočiatku som v ňom nevidela to čaro, ktoré vo mne napokon ešte aj teraz vyvoláva nostalgiu a pripomína mi aké príjemné bolo byť celé dni zababušená v deke a túžiť len vedieť, čo bude ďalej. Táto kniha je ako stvorená na slnečné jesenné dni, kedy sa vám pomaly chladí horúci nápoj v šálke a kedy čas príjemne plynie. Vaša myseľ si pri nej oddýchne, kniha vás pohladí na duši, ale vás aj dojme a stanete sa jej súčasťou. Osudy Ellie a Jennifer začnete pomaly prežívať aj na vlastnej koži a ich spoločné pády a víťazstvá sa vás dotknú, akoby ste ich zvládli spolu s nimi. To sa mi na celom zážitku však páčilo najviac. Pretože akonáhle sa hrdinky cítili silnejšie, múdrejšie, keď pochopili niečo, čo im unikalo... cítila som sa inšpirovaná a motivovaná. Taký pocit mi ostal aj na konci, pretože tak ako ja, aj mnohí z vás sa dokážu v ich charaktere a životoch nájsť.

Príbeh sa odohráva v dvoch časových líniach a taktiež v odlišnom čase. Ellie je mladá novinárka, ktorá si buduje svoju kariéru, no nenapreduje v jej ľúbostnom živote. S ružovými okuliarmi na očiach sa nedokáže sústrediť a rezignovane hľadá kúsky motivácie všade kam sa pozrie. Keď narazí na zaľúbené listy starých milencov, niečo na jazyku a hĺbke citov sa jej hlboko dotkne. Začne sa viac zaujímať o osoby, ktorých sa listy týkajú a po dlhom čase cíti, že toto je jej chvíľa. Má článok, ktorý by stál za to!

Netuší však, že listy ju zavedú ďalej, než by si dokázala predstaviť a že ich majitelia zažili bolestivé chvíle, na ktoré už možno ani nie sú pripravení spomínať.

Hlavnými hrdinkami sú ženy, no obe sú svojim spôsobom veľmi odlišné. Jennifer žije v iných podmienkach a najmä v iných časoch. V roku 1960 je skôr ozdobou svojho manžela a ženou v domácnosti. Je krásna. O tom niet pochýb... Jej intelekt a inteligencia je však v tieni a mužský svet jej nedovoľuje vyjadriť jej bohatý vnútorný svet. To sa však zmení, keď spozná muža, ktorý jej ukáže slobodu, voľnosť a skutočný záujem.

Láska, ktorá žiari z listov a spomedzi stránok knihy sa nepochybne dotkne aj vás. Dvom zaľúbencom osud neustále kladie prekážky a nástrahy vďaka, ktorým je takmer nemožné, aby zažili svoj šťastný koniec. Ale ak ste beznádejní romantici ako aj ja, tak aj vám musí byť jasné, že láska má vždy šancu.

A Ellie v nej zohrá obrovskú rolu... Po čase zistíte, že každá udalosť sa prepája s tou ďalšou a že aj drobné činy môžu ovplyvniť celý život človeka.

Knižka je však skutočne krásna a môžem povedať, že sa mi veľmi páčila. Dokonca viac ako som čakala... Film som už stihla vidieť tiež a myslím si, že sklamaní nebudete. Jediným prekvapením pre mňa bolo, že som si oba pohľady hrdiniek užívala rovnako, nakoľko ma väčšinou baví viac línia z minulosti. V tomto prípade to tak nebolo a obe boli skvelé. Bývali časy, kedy som túžila byť novinárkou a tak bolo zaujímavé sledovať prácu Ellie a prežívať jej bežné dni spolu s ňou. Úplne som s ňou cítila, keď bojovala s tvorivými krízami alebo nabrala nápady a s nadšením písala. Som rada, že s rovnakým nadšením vám môžem túto knihu odporúčiť ďalej a budem veľmi rada, keď si ju prečítate... ak sa tak už aj nestalo :).

Za knižku veľmi pekne ďakujem Bux.sk

Zakúpiť si ju môžete napríklad TU.

Moje hodnotenie: