Novinka od Niny Protušovej | Nočný motýľ

Vydavateľstvo: YOLi

Rok vydania: 2022

Počet strán: 368

Dora trpí netypickou, no predsa len nie zriedkavou diagnózou, ktorou je námesačnosť. Od malička sa dostáva do najnepríjemnejších situácií skrz jej nočné výlety, ktoré sama nechcene podniká. Jej život však vôbec nie je zlý a keď urobí svoju poslednú skúšku a prácu do školy, článok do univerzitného časopisu, prázdniny sa môžu začať! Po udalostiach, ktoré si prežila si túto bezstarostnosť užíva plnými dúškami. Avšak jej pokojné obdobie je len klamlivé a už čoskoro sa minulosť, ktorá ju trápila začína opäť objavovať v jej živote.

Najprv sa jej udejú zdanlivo nepodstatné náhody. Postupom času však prichádza na jediné, a to že ju niekto poriadne vydiera. Spolu s milým susedom Adriánom postupne odhaľujú o čo môže danej osobe ísť a najmä prečo tú osobu tak veľmi vydesil jeden článok do obyčajných školských novín... Súvisí to s minulosťou, na ktorú sa snažila zabudnúť? Alebo v tom je ešte niečo viac? A čo sa stalo v minulosti?

V tomto roku je pre mňa Nočný motýľ zatiaľ najväčším prekvapením. Keď mi prišla ponuka od Ikaru, bez rozmýšľania som si knihu vybrala (aj keď som to dovtedy nemala v pláne). Bolo to spontánne rozhodnutie, ale priznávam, že som bola zároveň zvedavá na písanie Niny. Už sú to roky odkedy som čítala jej prvotinu a zaujímalo ma, či sa v jej písaní niečo zmenilo a ako sa jej darí. Veľmi som sa tešila, pretože na jej novšie príbehy som počula čoraz lepšie ohlasy a tak som rada, že jedným ďalším pozitívnym môžem prispieť aj ja.

Táto knižka je doslova čítaním na jedno posedenie. Od začiatku som sa do nej okamžite začítala a dokonca sa jej podarilo prelomiť moju čitateľskú krízu, s ktorou mi nevedela pomôcť žiadna iná kniha. Príbeh sa totižto začínal bez žiadneho dlhšieho úvodu, ale okamžitou akciou. Do deja ma to tak vtiahlo ešte hlbšie a hlavnú hrdinku Doru som začala vnímať ešte bližšie. Jej charakter mal drobné chybičky, ale po celý čas som jej držala palce a súcitila s ňou. Hnevala som sa, keď som čítala o jej priateľoch a nespravodlivých spomienkach, ale tešila som sa s ňou, keď sa postupne v živote nachádzala a bola šťastná. Čítať príbeh jej očami bola zábava, pretože je to obyčajné dievča, v ktorom sa nájde takmer každá čitateľka, ktorej sa knižka dostane do rúk. Mne osobne dokonca veľmi pripomínala samotnú autorku. Netuším, či to bol zámer a koľko jej Nina darovala svojich vlastných vlastností za predpokladu že mám pravdu, ale výzorom sa mi jednoznačne podobali! Akoby Nina do príbehu vložila aj kúsok seba. 

A to bolo sympatické. Ešte sympatickejšie mi však bolo jej samotné písanie. Je vidieť, a najmä cítiť, že jej tvorba prešla dlhým procesom a ešte dlhšou cestou. Jej štýl dozrel, dorástol a zdokonalil sa. A to až do takej miery, že by som nebyť slovenských miest na ktorých sa príbeh odohrával, ani len netušila, že čítam slovenské dielo. Veľmi pekne sa hrala so slovíčkami, dokázala situácie vykresľovať tak, že som sa cítila byť ich súčasťou a príbeh bol uveriteľný. Plus mala moju 100% pozornosť a sympatie k hrdinom. 

Po prečítaní jej najnovšej knižky jej držím palce a som presvedčená o tom, že tento príbeh nebol posledným. V to aj úprimne dúfam, pretože na ďalší sa už vopred veľmi teším! 

Nočný motýľ je tajomný, záhadný a hlavne skvelý. Verím, že či už mladším alebo starším čitateľom ponúkne oddych, a vtiahne ich do deju tak ako aj mňa. Nuž, a ak nad čítaním ešte stále váhate, tak mi verte a choďte do toho :)! 

Moje hodnotenie:

Rýchle odporúčania | Príbeh o príbehoch a divoká Aljaška

Krajina ľadu je knižka po ktorej som pokukovala už počas zimného obdobia v knižnom sklade, v ktorom pracujem. Vždy, keď niekomu putovala do objednávky, neudržala som sa a aspoň letmo som si ju prelistovala alebo sa počas voľných chvíľ vytratila a išla si ju obzrieť. Príbeh ma fascinoval a tušila som, že by z toho mohol byť skvelý zážitok. Zrejme aj preto moja voľba darčekov od Ježiška smerovala priamo sem :). A neoľutovala som! 

Príbeh je písaný z dvoch uhlov pohľadu a v oboch prípadoch je písaný formou denníkov. Zatiaľ, čo v divokej a ľadovej Aljaške sa vydáva Allen Forrester na expedíciu so svojou skupinou mužov, jeho tehotná manželka Sophie prekonáva celkom odlišné, no rovnako bolestivé úskalia, ktoré sa spájajú so spoločenským vnímaním žien. Obaja si zapisujú udalosti svojich dní do denníkov, pričom Allen prežíva stretnutie s divokými kmeňmi Indiánov a snaží sa prejsť popri rieke Wolverine do údolí, ktoré zatiaľ nie sú zmapované. Na ceste sa stretáva s nevysvetliteľnými zážitkami a je veľmi otázne, či jeho zážitky nesú mystickosť alebo sú spôsobené krutou zimou a hladom. Nejeden raz vyzerá expedícia takmer beznádejne, ale Allen sa len tak ľahko nevzdáva a po celý čas sa snaží krajinu pochopiť a prijať.

Sophie však prežíva celkom iné obdobie života. Netrpí hladom, ani zimou, či dokonca ohrozením na živote. Jej zápisky sú však o psychike, o vnútornom (bohatom) svete, o frustrácii, či o spoločenských nezmysloch. Sophie je žena, ktorá má jedinú smolu v tom, že sa narodila do nesprávnej doby. Je nadčasová, inteligentná a zvedavá, čo je takmer vražedná kombinácia v časoch, kedy by mala byť poslušná a úslužná. Bolo však nesmierne zaujímavé sledovať ako sa nevzdáva svojich ambícii a cez všetky klebety sa snaží pracovať na veciach, pre ktoré mala vášeň.

Kniha má navyše nádhernú atmosféru, ktorá je doslova magickou, záhadnou a nepredvídateľnou zároveň. Autorka píše nádherným štýlom, ktorým si po celý čas udržala moju pozornosť a tak ako pri Dcére snehu, aj v tomto prípade sa kniha stala jednou z mojich obľúbených. 

Ďalší vianočný darček a ďalšia skvelá voľba!

Aj keď v prípade Kníhviazača som neraz veľmi váhala, či je to kniha, ktorá by bola mojou šálkou kávy. Obálka bola nepochybe nádherná (neraz som po nej hodila očkom) a príbeh znel sľubne. Stále som však v sebe cítila váhanie a áno... extrémne som knihu vopred podceňovala. Bála som sa, že sa nechám len zlákať jej prevedením, ale som rada že som sa nakoniec vykašľala na svoje myšlienkové pochody a pustila sa smelo do nej. 

Pretože to bolo famózne! A to už od samého začiatku... Ako som knižku zobrala do rúk, tak som aj bola takmer na jej závere. Príbeh mi utekal rýchlosťou svetla a ja som sa po celý čas nedokázala odtrhnúť. Bolo to dynamické, záhadné, tajomné, malo to atmosféru... Ani mi nenapadá, čo by tomu chýbalo, pretože minimálne všetky prvky po ktorých mám vo zvyku dychtiť, mi autorka ponúkla ako na dlani.

Príbeh sa delí na tri časti. V prvej sa spoznávame s hlavným hrdinom Emmettom, ktorý je farmárom a žije obyčajným životom spolu so svojimi rodičmi a mladšou sestrou. Teda takmer obyčajným, nakoľko trpí nevysvetliteľnou chorobou počas ktorej netuší, čo sa s ním deje. Rodičia si tiež nevedia dať rady a tak, keď Emmett dostane ponuku stať sa učňom v kníhviazačskej dielni, navedú ho aby ponuku prijal. Tam objavuje nádherné knihy, ktoré v sebe nesú niečo zvláštne - spomienky. Do viazačškej dielne prichádzajú ľudia, ktorí túžia pochovať svoje tajomstvá, či zbaviť sa ťaživých myšlienok na tragédie a tak si nechávajú svoje spomienky zviazať do kníh a tým z ich myslí spomienky miznú. Emmett však netuší, že v dielni sa nachádza aj niečo neobyčajnejšie, než cudzie osudy, a to jeho vlastný zväzok. Čo však bolo také ťažké, až ho to prinútilo zabudnúť?

Nuž ako som povedala... Fascinujúci svet. Fascinujúca myšlienka. Fascinujúci príbeh. Určite vám knihu odporúčam, i keď popravde nie je len záhadnou, ale je aj ľúbostnou. A pár, o ktorý sa jedná možno nie je taký typický, ako by mnohí čakali. Viac vám však nepoviem a verím, že viac ani netreba :).

Po dlhšej odmlke | Porto 2022

Ahojte kamoši!

Už pár týždňov som sa s malou dušičkou dívala na blog a dúfala som, že už čoskoro vo mne skrsne chuť sa k vám prihovoriť. Túžila som po písaní a veľmi som si priala spísať aspoň pár riadkov, ktoré by som sem mohla v tichosti odložiť. Každý deň, v ktorý som však pocítila aj čo i len trošku inšpirácie, som napokon prepadla sledovaniu prázdnej obrazovky, na ktorej nepribudlo ani jedno slovo. 

Píšem však dnes! A je to radosť spojená s úľavou. Konečne mám pocit, že sa článok píše sám a že sa toľko nemusím snažiť. O tom viac mám však pocit, že to čo píšem za niečo aj stojí. 

Neoplatí sa vysvetľovať prečo som sa v poslednom čase utiahla. Všetko je spojené s nedostatkom času a únavou, pretože každý deň bol viac menej rovnaký. Pracujem. Čítam. Objavujem. Premýšľam.

Až minulý týždeň som sa dočkala dobdrodružstva, ktoré som si plánovala dopriať ako odmenu za veľmi nabité zimné mesiace. Navštívila som Porto! Áno, znovu... Ale aj tak som sa tešila, akoby to bolo po prvýkrát, ak aj nie viac. 

Pred dvomi rokmi som tam cestovala sama a bolo to v období, kedy to bol skôr potrebný útek nevyhnutný k prežitiu, než oddychová dovolenka. Potrebovala som sa tam nájsť a hlavne nájsť zmysel života, čo sa mi aj podarilo - pretože nachádzať sa na cudzom mieste, obklopená cudzími ľuďmi sa ukázala ako jedna z najoslobudzujúcejších vecí pod slnkom. Vtedy som si uvedomila, aká podstatná je pre mňa aj vnútorná sloboda a ako vo mne hniezdi túžba po niečom viac, než je každodennosť, či spoločenské zázemie. Keďže mi vtedy Portugalsko dalo tak veľkú pomoc a posilnilo ma, návšteva na druhý raz sa mi nezdala zlým nápadom. Najmä keď ma sprevádzal Patrik a spolu s ním aj členovia našej rodiny.

Dúfala som, že sa im Porto bude páčiť, tak veľmi ako aj mne. Zrejme by mi zlomilo srdce, keby ich neočarilo a necítili sa tam dobre, ale verila som, že všetko dobre dopadne. Bolo pre mňa nové sprevádzať so sebou väčšiu skupinu ľudí, nakoľko už nešlo iba o moje predstavy a ani len o naše spoločné s Paťom, ale odrazu bolo nutné dávať pozor na potreby a nálady piatich ľudí. 

Nakoniec však každý miesto toho čo očakával, získal ešte viac. Úprimne a vážne, z dní kedy sme tam boli máme také krásne spomienky, až mi je na duši smutno a prázdno. Neprestajne som sa snažila vryť si do pamäte každý jeden detail, aby som na nič z toho, čo prežívame nikdy nezabudla. Keď sme pozorovali zapadanie slnka za more, snažila som sa zapamätať si jeho oranžovú farbu a odraz na vode. Keď sme sa smiali, dúfala som, že si zapamätám zvuk smiechu a všetky rozžiarené tváre. Pri pozorovaní východu slnka z okna našej izby som pozorovala vtáky a dúfala, že zvuk pomaly prebúdzajúceho sa mesta vo mne nikdy neutíchne. Všetko bolo tak veľmi krásne! 

Tie dni, kedy som v tichosti pozorovala blog a vnímala ako sa ničomu nevenujem absolútne vymizli. Znovu som bola šťastná, dúfajúca, plná nádeje... Čas plynul inak. Momenty trvali dlhšie a predsa len trvali príliš krátko. Všetko však malo svoj čas a malo to aj svoj koniec, ako to už býva. Nekonečne ma však fascinuje, ako ma dokáže na cestách ovládnuť pocit pokoja a vyrovnanosti. Nikdy sa necítim tak veľmi v mieri sama so sebou a so životom, ako keď pozorujem nové miesta a ľudí žijúcich ich iné, vlastné životy.

Ani sama neviem, či by som sa nazvala aj štastnou práve teraz. V Porte sa mi podarilo žiť v prítomnom okamihu po hrozitánsky dlhom čase. O to viac si však teraz doma uvedomujem ako veľmi sa mi to nedarí praktizovať v každodennosti, ktorá nemusí byť hrozivá, ale práve naopak môže byť aj krásna. Cítim, že mi chýba nadhľad na svet, ktorý by sa venoval väčšmi dobrému a peknému a pokojnému... Namiesto rýchlemu a stresujúcemu a monotónnemu. Ale aspoň viem, že ak chcem niečo zmeniť, tak je to naučiť sa život opäť vnímať. 

Dúfam, že som vás nesklamala, ak ste čakali článok plný užitočných rád a tipov kam v Portugalsku zájsť. Tie vám rada poskytnem časom. Tentoraz vás skôr pozývam do vlastného sveta a budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete niečo o tom vašom. Ach a samozrejem verím, že fotky s ktorými ste si zacestovali spolu so mnou sa vám páčili.

Majte sa krásne :)!

Najkrajšia kniha akú som čítala? | Dcéra snehu

Originálny názov: The Snow Child

Autorka: Eowyn Ivey

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Rok vydania: 376

Počet strán: 2012

Jack a Mabel si uprostred nespútanej Aljašky budujú nový život. Hoci márne túžia po dieťati, ich láska zostáva silná. Keď jedného dňa zrazu nasneží, vybehnú pred svoj zrub a postavia si snehuliaka – dievčatko zo snehu. Ráno však nájdu iba stopy smerujúce k lesu. V najbližších týždňoch vídajú plavovlasé dievčatko, ktoré zrejme chodí po okolí. Boja sa o tom spolu hovoriť, lebo majú podozrenie, že dlho pestované nádeje ich pripravili o rozum.

Dievčatko po čase príde až k ich zrubu a prezradí im, že sa volá Faina. Toto výnimočné stvorenie je plné čara, múdrosti i detskej naivity. Loví s červenou líškou po boku, privoláva metelicu a prežíva v drsných podmienkach divočiny.

Na tomto krásnom a nebezpečnom mieste však nič nie je také, ako sa zdá.

...

Na túto knihu sa nemožno pripraviť vopred. Nedokážete si vytvoriť očakávania, ktoré by pasovali k realite, ktorú vám ponúkne. Príbeh je plný rozporov a prvkov, ktoré si síce ukradnú vaše srdce, ale rozhodne by ste ich nečakali. Je magický, ale aj krutý. Rozprávkový, no zároveň dojímavo smutný. Reálny a plný fantázie zároveň. Vídite tie protiklady? V knižke sa však navzájom nevylučujú, ale práve naopak - zapadajú do seba a vytvárajú tú najkrajšiu atmosféru s akou som sa mala za posledný čas to šťastie stretnúť.

Od prvého momentu, ako som vzala Dcéru snehu do rúk som sa od čítania nedokázala odtrhnúť. Odrazu som cítila, že sa nenachádzam naďalej vo svojej teplej, útulnej izbe, ale že ma čosi ťahá ďaleko preďaleko do chladných lesov a mrazivých zím. Príbeh sa mi začal premietať pred očami a jediné prirovnanie, ktoré mi napadá je to, že mi priam stislo srdce v hrudi. Ostala som fascinovaná a k príbehu priťahovaná akoby ma ťahal silný magnet. Siahala som po nej ráno, než som musela ísť do práce. Poobede, kedy som sa vrátila domov, ale aj večer, kedy mi už oči postupne klipkali a statočne som bojovala s únavou.

Cítila som radosť z toho, že mám v rukách dobrú knihu, ktorá ma baví... ale aj smútok z toho, že čoskoro sa nás spoločný čas skončí. Čítala sa až príliš rýchlo. Stránky sa mi otáčali samé a na posedenie som sa dejom prebíjala stále ďalej a ďalej. Bála som sa jej záveru. A desila som sa chvíle, kedy sa s ňou budem musieť rozlúčiť. Tak trochu som už tušila, že mi príbeh bude chýbať, ako verný priateľ. A že možno ani moje srdce nezostane rovnakým, keď sa dozviem osud snehového dievčatka a dvoch starčekov, ktorí ju ľúbili.

Je však skutočne nemožné vyhnúť sa všetkým týmto pocitom. Koniec koncov, keď už aj obávaný záver prišiel, cítila som sa taká plná pocitov a emócií, ako už dávno nie. Nie sú však najlepšími knihami práve tie, ktoré vám na duši zanechajú stopu? Pre mňa je Dcéra snehu určite jednou z tých, ktorej sa to podarilo. A ktorú určite odporúčam aj vám. Som neopísateľne šťastná, že som si ju prečítala, pretože pôvodne som to v pláne nemala. Snažila som sa jej vyhnúť, avšak ako vidíte - našla si ma. A vďakabohu za to! Dúfam, že vďaka tejto recenzii si možno nájde aj pár z vás, ak si vás nájsť mala...

Varujem vás však. Na pocity, ktoré prežijete vás nedokážem pripraviť. Nebudete očakávať krutosť a surovosť akou je  kniha písaná. Ale ani petickosť a krásu, ktorou je tvorená. Čím menej však budete čakať, tým väčšmi získate.

Moje hodnotenie:

Ste pripravení na Vianoce? | Knižky, ktoré vás naladia

Ahojte! Kto by to bol povedal, že Vianoce už máme pomaly pred dverami? Zrejme by som bola opatrná s tvrdením, že už začínam cítiť ich atmosféru, pretože zrejme by som klamala... Ale uvedomujem si, že sú naozaj blízko a povedala som si, že by som sa na ne mohla tento rok trošku pripraviť a vyvarovať sa starým známym chybám. Darčeky sa snažím vybaviť nie na poslednú chvíľu (držte mi palce), koledy preventívne nepočúvam aby sa mi nesprotivili, svetielka už tasím do plnej zbroje (pretože tie sa nesprotivia nikdy) a najmä si udržiavam akýmsi zázrakom pozitívnu náladu.

Posledné roky som totižto nebola úplne najväčším fanúšikom týchto sviatkov. Toto magické obdobie sa mi spájalo skôr s návalmi práce a s najhektickejším obdobím môjho celého roku, no tentoraz sa snažím vrátiť skôr do detských čias a všímať si viac to pekné. Tešiť sa na maličkosti. A neverili by ste, no skutočne to funguje! Odrazu sa už necítim ako zachmúrený pán Scrooge, ktorý potrebuje návštevu troch duchov Vianoc, ale skôr ako vyrovnaná osôbka, ktorá vie že zima je časom teplej čokolády, huňatých svetrov, milovaných svetielok a ďalších šálok horúcich nápojov. 

Ako som vám už nedávno spisovala článok o sezónnom čítaní, všimla som si že aj zima je pre mňa intenzívnym obdobím, kedy sa uchyľujem k sezónnym možnostiam. Máte radi vianočné príbehy? Pretože ja áno a pripravila som si pre vás aspoň pár tipov, ktoré by sa mohli páčiť aj vám. Tieto príbehy sú ideálne ako vianočné darčeky pre vašich blízkych, ale sú aj skvelou voľbou, ak si vy sami potrebujete oddýchnuť, utíšiť sa, cítiť sa komfortne a naladiť sa do pohody.

Príbehy, ktoré som čítala

Náhodné stretnutie v londýnskom metre privedie Viole do cesty muža, ktorý musí byť konečne ten pravý. Nielenže bývajú v tej istej štvrti, ale majú spolupracovať na rovnakom vianočnom predstavení pre deti, a to predsa nemôže byť náhoda!

Hráčka na violu túži po sviatkoch plných lásky, a preto by príbuzných, ktorí si už navykli na to, že bude naveky nezadaná, rada vymenila za niekoho, kto ju skutočne miluje. A hoci Nate má bonus v podobe rozkošnej dcérky, aj tak nie je ideálnym adeptom - ich rozvíjajúci sa vzťah komplikuje skutočnosť, že je ženatý. Jeho manželka síce uprednostnila kariéru v zahraničí, no kedykoľvek sa môže vrátiť domov.
Vysnívala si Viola príliš nereálny darček? No sú Vianoce, magický čas splnených prianí... aj tých najodvážnejších. A keď na Londýn začne padať sneh, uviaznu v nejednej ošemetnej situácii.

Och, Zasnežený Notting Hill bol také moje prvé minuloročné guilty pleasure. Strašne som dovtedy prevracala oči nad romantickými knižkami, ktoré vtedy vychádzali a nad samými "zasneženo, romanticko, vianočne" ladenými príbehmi, ALE Notting Hill som jedného dňa chytila do rúk spontánne. Bola som vtedy v práci a povedala som si, že do knihy iba nakuknem. Odrazu som však bola v štvrťke a následne som strávila pár krásnych dní, ktoré som bola ponorená hlboko v Londýnskych uličkách a mimo nich som sa inde ani ocitnúť nechcela. Bolo to milé, oddychové, vianočné a áno... Naozaj som si to užila.

Jane sa vzdala pokusov o lásku. Síce ako novinárka odhalila škandál roka, no v práci sa už mesiac vyhýba Simonovi, ktorý sa s ňou rozišiel. Blížia sa Vianoce, zatiaľ čo jej srdce má pred sebou dlhú cestu k uzdraveniu. Janina šéfka potrebuje vyslať niekoho na luxusnú služobnú cestu do Nórska, aby napísal článok o vianočnom stromčeku, ktorý bude stáť na londýnskom Trafalgar Square, a rozhodla sa vybrať práve Jane. Tá by sa pritom omnoho radšej umárala doma, než strávila dva týždne vo fjordoch s povrchnými blogerkami, uštipačnou publicistkou, nezdolne radostným fotografom a príťažlivým, no arogantným televíznym moderátorom.
Keď Jane naveľa podľahne atmosfére cesty a začne si ju vychutnávať, zdá sa, že láska s ňou predsa len zamýšľa urobiť ešte jeden pokus... Žeby ju uprostred zasneženej krajiny očakával pod imelom darček?

Po Notting Hille som už bola odvážnejšia a povedala som si, že si už idem bez výčitiek užívať príbehy, ktoré ma na moje prekvapenie bavia viac, než by som čakala. A aj v tomto prípade to dokonale fungovalo. Knihu som čítala v angličtine, pretože ma zaujala krásnou obálkou a popravde to bolo super, milo, zábavné. Príbeh je trochu uletený, ale ešte aj teraz keď si naň spomínam sa cítim byť súčasťou hrdinov a ich rozmanitej skupinky výletníkov v Nórsku. Nemôžem povedať, že som si počas čítania nepredstavovala, že medzi nimi tak trošku som aj naozaj, ale príbeh ma tam preniesol. A to stálo za to!

Knihy, ktoré sa chystám čítať / ktoré som zaregistrovala

Tilly Hunterová má úžasných priateľov, vysnívanú prácu umeleckej maskérky v prestížnej opernej spoločnosti a Felixa, láskavého a bezprostredného snúbenca, ktorý sa už čoskoro stane jej manželom. Všetko nasvedčuje tomu, že to budú dokonalé Vianoce! Keď je však kvôli chybe ohrozujúcej prevádzku spoločnosti nútená úzko spolupracovať s novým riaditeľom IT Marcusom Walkerom, nie sú to stánky s pečenými gaštanmi v milovanej Covent Garden, ktoré môžu za to, že začnú lietať iskry...Vážnemu a ctižiadostivému riaditeľovi IT, vždy oblečenému v drahom obleku, chýba akákoľvek kreativita, čo je pre technofóbnu maskérku pekelná kombinácia. Keď napokon Tilly zistí, že vzťah s jej snúbencom je v troskách, osud zasiahne. V jej blízkosti je čoraz častejšie Marcus s horúcou čokoládou, pri ktoromsa môže vyplakať... Možno práve on bude tým najlepším vianočným darčekom, aký kedy dostala.

Nedať tomu šancu po Notting Hille? Pff!

Pre sestry Samanthu a Ellu Mitchellové sú Vianoce najvzácnejším obdobím roka. Tento rok však budú nakupovať darčeky pre toho najnečakanejšieho hosťa zo všetkých – pre svoju matku. Od ich posledného stretnutia ubehlo už päť rokov. Keď sa im mama z ničoho nič ozve, Samantha s Ellou neochotne súhlasia, že spolu strávia Vianoce v nádhernej Škótskej vysočine... Gayle Mitchellová si vybudovala pozoruhodnú kariéru. Úspech si však vyžiadal svoju daň – vážne narušil jej vzťah s dcérami. K ich výchove pristupovala prísne s cieľom sformovať z nich silné osobnosti, no namiesto toho ich od seba odohnala. Až vidina vlastnej zraniteľnosti prinúti Gayle napraviť to. Počas prvých spoločných rodinných sviatkov po rokoch všetky ženy Mitchellové zistia, že niekedy stačí postaviť sa minulosti čelom, aby ste vyliečili rany vo svojom srdci. Pre jednu z nich pobyt v Škótsku prinesie aj nečakané ľúbostné vzplanutie.

Ehm Škótsko a Vianoce? A milá obálka k tomu? 

Tak nejak ma už knižka čaká na poličke...

Každý rok v decembri posiela Josie list rodičom, ktorých stratila v jednu vianočnú noc pred mnohými rokmi. Píše doň vždy rovnaké slová: Navždy mi budete chýbať. Tento rok jej však pravidelnú cestu k poštovej schránke prekazí sympatický Max, ktorý plánoval tráviť sviatky s rodičmi v New Yorku, no všetky lety zrušili. Aby neboli na vianočné sviatky sami, Josie a Max sa dohodnú, že ich strávia spolu a poriadne si ich užijú. Korčuľovanie sa na ľade, varené víno, nakupovanie darčekov aj bozk pod imelom. Josie verí, že je to len začiatok niečoho špeciálneho... Lenže Max zrazu bez rozlúčky zmizne a Josie nezanechá žiadnu možnosť, ako ho kontaktovať. Na to, čo urobil, má síce závažný dôvod, no ani on nevie na Josie zabudnúť. Napriek presvedčeniu, že sa už nikdy nestretnú, osud ich cesty znova spojí... A nielen raz...

Lily zanechala chvíli před Vánoci červený zápisník plný výzev na poličce svého oblíbeného knihkupectví a čeká, až někdo přijme nabídku ke hře. Ale je Dash ten pravý? Nebo je jejich osudem vzájemně sdílet svoje sny a touhy jen na stránkách deníku, který na střídačku schovávají po celém vánočním New Yorku? Můžou se ve skutečnosti setkat, bude to fungovat? Bude červený zápisník jejich knihou přání? Nebo se k sobě vlastně ani trošku nehodí?

Dash & Lily pre mňa nie je žiadnou novinkou. Čítala som to už dávno pradávno v českom jazyku a pamätám si, ako som nespala celú noc, pretože som bola zvedavá ako sa to skončí. Bolo to teda čítanie na jeden nádych, ale veľmi sa mi to v tom čase páčilo. Teraz už síce YA veľmi rada nemám, ale odkedy vyhlásili na Netflixe seriálové spracovanie tohto príbehu (ktoré som si od minulého roka ešte stále nepozrela), tak ma to zaujalo znovu. Myslím, že časom by som tomu dala ešte šancu a prečítala si to v angličtine. Najmä, keď to za tie roky vlastne ešte aj získalo pokračovanie.

...

Budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete, či vás vianočné príbehy bavia alebo sa im snažíte vyhýbať. A najmä, či vás nejaké knižky z môjho výberu zaujali a plánujete si ich prečítať. Ďakujem a majte sa krásne :)!

Ste pripravení báť sa? | Nový Jozef Karika

Názvy kníh: Hlad, Smäd

Autor: Jozef Karika

 Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2021

Nie som si istá tým, či majú tieto knižky svoje poradie a záleží na tom, ktorou začnete ako prvou. Popravde vám len viem povedať, že ja osobne som najprv zvolila Hlad a že tú voľbu neľutujem. Jednotlivé príbehy na seba nenadväzujú logicky, ale zároveň spolu súvisia malými detailmi, ktoré do seba pekne zapadajú a sú ožívením samotného deja. Cítite sa ako nejakí detektívi, ktorí sú niečomu na stope, keď prichádzate na jednotlivé súvislosti, ktoré autor ukrýva ako malé poklady.

O čom však vlastne knižky sú?

Jedná sa o súbor strašidelných poviedok, pričom Hlad obsahuje 5 príbehov:

1. Hlad, 2. Samota, 3. Hmlisko, 4. Výlet a 5. Biele diery

Bolo by príliš náročné vyrozprávať vám dej zo všetkých, ale to ani nechcem robiť. Príliš sa bojím, že by vám hoc aj nechcené spoilery pokazili zážitok. Preto vám porozprávam ako sa mi jednotlivo páčili.

Prvá poviedka bola fantastickým úvodom do knižky, ktorá je najmä veľmi odlišná od Karikových predchádzajúcich. Doteraz sa neviem zmieriť s tým, že to nie je samostatný príbeh! Spočiatku som si to dokonca aj mylne myslela. Príbeh pôsobil natoľko komplexne a premyslene, až nebolo možné neuvažovať nad jeho samostatným vydaním. Hlad ma vtiahol do deju okamžite a podarilo sa mu vo mne vyvolať každú jednu škálu strachu, či napätia. 

Pri zvyšných poviedkach sa môj záujem už len stupňoval a v knihe som bola stále viac a viac zažratá. Pomaly som začínala pociťovať strach a čím neskôr večer som knižku vzala do rúk, tým väčšmi sa do mňa zahlodával zlý pocit pri jej čítaní a úvahy o tom, či ešte budem musieť opustiť svoju posteľ predtým, ako pôjdem spať. Poviedky boli stále napínavejšie a prekvapivo tak krásne rozmanité. Nie len prvá by mohla byť samostatnou jednotkou, ale aj ostatné mali úžasný potenciál byť ešte rozvinutejšími. Každá obsahovala inú scénku, zápletku, prostredie, napätie, atmosféru... I keď atmosféra bola ako celok samozrejme veľmi ponurá a ťaživá. To však žiaľ (alebo skôr našťastie) ku Karikovým hororovkám patrí a ja to mám rada.

Knihe som napokon dala 4,5 hviezdičky a aj keď to moja duša skôr cíti na 5, kúsoček z hodnotenia som jej musela odobrať, pretože dojem mi na malý okamih pokazila chyba, ku ktorej sa autor rád uchyľuje. Veľmi mi to pripomenulo aj problematiku jeho predošlej knižky Smršť - a tým mám na mysli jeho prehnané filozofovanie. Na tom by nebolo nič zlé a vo všeobecnosti mi jeho štýl písania sedí, ale spomínané filozofovanie nie je celkom na mieste k typu príbehov, ktoré píše. Jeho filozofické momenty navyše do deja zvykne vsunúť v tých najvypätejších situáciách, takže po nefalšovanom strachu a nervozite, ktorú vo vás vyvolal a v tej najdusnejšej atmosfére akú si dokážete predstaviť, vám zrazu všetko pokazí a od strachu ste na míle ďaleko, pretože odrazu čítate pár stránok úvah o živote. Toto sa stalo aj na konci jednej poviedky, čo bolo pre mňa dosť veľkým sklamaním. Ale nakoľko bola dovtedy famózna a zvyšné boli celý čas, nekazí mi to pocit z celku.

Do Smädu som sa pustila okamžite a povedala by som, že priam hltavo. Celé dni som nerobila nič iné, než len čítala poviedku za poviedkou a tak som bola veľmi zvedavá, či ma autor ešte niečim prekvapí. A prekvapil... 

Druhá knižka Smäd je taktiež zbierkou poviedok skladajúc sa z: 1. Spinkaj, 2. Teufelsloch, 3. Smäd. Ale pre pána kde začať?!

Prvá poviedka bola od začiatku trhák a autor v nej vyvolal veľmi dusnú atmosféru, ktorá mi nedala pokoja a musela som sa dozvedieť ako celá skončí. Rozhodne to bolo skvelé, ale druhá poviedka? Ešte lepšie! Moje nadšenie zrejme súvisí aj s tým, že v príbehoch mám slabosť pre dej tvorený z korešpondencie alebo keď je písaný denníčkovými útržkami. Presne toto si Karika pripravil do druhej poviedky a tým si ma už získal na 100%. Zápisky boli dobové, desivé, mätúce a zlomyseľne stupňujúce sa. Táto časť knihy však skutočne patrí medzi moje veľmi obľúbené a verím, že mnohým z vás sa bude páčiť rovnako. Fascinuje ma ako v nej Karika absolútne vytrhol hranice medzi realitou a fikciou a začal tvoriť nový priestor medzi tým. Zapojil do deja aj svoje vlastné opisy života a spoločnosť počas pandémie a pradoxne to veľmi sedelo do celkovej atmosféry. V týchto úsekoch som sa už skutočne bála a knihu nebolo možné odložiť.

Hodnotenie odo mňa však tiež dostala 4,5 hviezdičky a je to len a len za rovnakú chybičku. Aj tu ma autor vytrhol zo strachu a vypätej atmosféry, filozofovaním ktoré tam nepatrilo a kazilo dojem, ale nie je to podstatné. Nemožné je nepochváliť a úprimne zo srdca zablahoželať Jozefovi Karikovi k tomu, čo stvoril. Veľmi vydarené, prepracované, strašidelné a zaujímavé... Tak by som zhrnula jeho najnovšie knižky. 

Rozhodne vám ich odporúčam a pokiaľ zvažujete darčeky na Vianoce pre osoby, ktoré sa radi boja, tak toto je pre nich ako stvorené. Do zbierky by vám chýbať nemali a verím, že si ich čítanite užijete rovnako ako aj ja. 

Najnovšie uvažujem, že by som dala od Kariku šancu sérii Na smrť, nakoľko o nej veľmi pekne rozpráva Irča z Knihánkova. Ak ste ju už čítali, tak mi môžete napísať ako sa vám knihy páčili a či sa to oplatí. Budem sa tešiť :).

Keď ožije mŕtve telo dievčatka | Once Upon a River

Autorka: Diane Setterfield

Vydavateľstvo: Transworld Publishers Ltd

Rok vydania: 2019

Počet strán: 544

Starodávne hostince vedeli byť rôzne. V niektorých sa hrali karty, v iných hrala muzika, a v hostinci o ktorom je náš príbeh, sa od nepamäti rozprávali príbehy. Cudzinci prichádzali s tými najneuveriteľnejšími historkami a majiteľ Joe si získal srdce nejedného poslucháča svojim napínavým rozprávaním.

Inak tomu nebolo ani v osudovú noc, ktorá sa zapísala do pamäte nielen návštevníkov podniku, dokonca nielen jeho majiteľov, ale hádam aj celej dedine. Podivná vec to veru bola. 

Uprostred noci do hostinca vtrhne cudzinec. Zranený a vyčerapný sa zvalí hneď na zem, no pri ňom sa nachádza ešte šokujúcejší nález. Cudzinec priniesol dieťa, ktoré nedýchalo a bolo mŕtve. Utopené. Miestni zavolali ošetrovateľku Ritu. Tá najrýchlejšie ako vedela prišla, postarala sa o cudzinca, ošetrila jeho rany a napokon spravila obhliadku tela dievčatka. Lámalo jej srdce vidieť telíčko asi 4 ročnej neznámej, no na svete už nebolo nič, čo by pre ňu mohla urobiť. Ibaže v tú noc sa diali prazvláštne veci a dievča sa odrazu zobudilo. Aj napriek tomu, že dovtedy jej tvár bola biela a srdce jej nebilo dlhší čas, sa odrazu prebudila akoby len zo spánku. Bol to zázrak? Urobila Rita chybu pri jej obhliadke? Alebo to bola mágia?

Obyvatelia dedinky nepoznajú identitu dvoch tajomných návštevníkov, ale už čoskoro sa o dievčatko hlásia jeho blízky. Ako prvá príde slečna, ktorá tvrdí, že dievča je jej mladšia sestra. Následne prichádza manželskí pár, ktorému pred dvomi rokmi uniesli dcérku a radujú sa, že ju po dlhej chvíli konečne objavili. A aby toho nebolo málo, prihlásiť sa o ňu príde aj mladý džentleman, ktorý tvrdí, že je to jeho dcéra. Komu veriť?

A kto utopené dievčatko vlastne je?

O tom, a ešte o mnohom ďalšom je táto nádherná knižka, ktorá verím, že už na prvý pohľad získa vašu pozornosť. Je to nezvyčajný, chladivý a podstatne mysteriózny príbeh opradený záhadou a pochmúrnym nádychom, no práve to z neho vytvára jedinečné a magické dielo. 

Autorka dokáže krásne pracovať s dejom, ktorý sa pomaly rozvíja a snaží sa nám odkryť celú záhadu po malých sústach. Tým však veľmi ľahko docieli, že som bola napätá po celý čas a aj v noci sa mi ťažko zaspávalo, pretože som musela neustále premýšľať nad tým, kde je pravda. Aj keď som si už chvíľami myslela, že mám zápletku uhádnutú, nie je možné uhádnuť ju a za každým prezradením tajomstvo, ktoré autorka odhalí, pridá falošnú stopu, ktorá vás zamotá ešte väčšmi.

Jej štýl písania sa mi však veľmi páčil a priznám sa, že som nič iné ani nečakala. Od Diane Setterfield máme v slovenčine preložené dve knižky. Jej veľmi obľúbený Trinásty príbeh a menej známy Bellman & Black (i keď mne sa veľmi páčil aj ten). Obe knihy som čítala a tak ako v tomto prípade, aj pri nich ma atmosféra jej príbehov dostala absolútne do kolien. Pamätám si, že Trinásty príbeh som dokonca prečítala za noc, pretože som nedokázala ísť ani spať, kým ju nedokončím. Dodnes na ten príbeh spomínam, ako na niečo fantastické a mne veľmi milé. Once Upon a River sa žiaľ zatiaľ prekladu u nás doma nedočkal, no vedela som, že si ho chcem prečítať aj tak. A aj keď som už v angličtine pár mesiacov nič neprečítala, vôbec mi to nezabránilo čítanie si vychutnávať.

Spočiatku to išlo ťažšie, to áno. Zatiaľ, čo rozhovory sa mi čítali jedna radosť, prvé momenty som veľmi bojovala s rozsiahlejšími opismi, pri ktorých som nerozumela úplne všetkému. To však nevadilo, pretože význam sa dal pochopiť a pomaličky som si zvykala na celý jazyk príbehu. Čoskoro som si navykla a potom sa to čítalo viac menej bez problémov. Myslím si, že tento príbeh je vhodný pre každého kto má chuť čítať v cudzom jazyku alebo kto občasne aj číta. Angličtina tam nie je až tak náročná a dokážete sa do toho dostať. 

Najmä sa vám to oplatí. Skutočne vám knihu môžem len a len odporúčať. A navyše nielen jej príbeh je úžasný, ale aj jej samotné prevedie je nádherné! Na obálku sa nejde vynadívať aká je krásna a verím, že aj vás vždy poteší pekný úlovok do vašej zbierky. Ja sa vždy až pousmejem, keď ju vidím.

Ale vy nesmúťte! Mám pre vás dobrú správu aj pokiaľ angličtina nie je vašou silnou stránkou. Pre tých, ktorých kniha zaujala, tak preklad existuje v češtine. Zistila som to len nedávno, tak hádam to bude niektorým z vás nápomocné. Budem sa veľmi tešiť, ak si knižku pridáte na zoznam a pokojne mi napíšte dolu do komentára, či ste už o nej niekedy počuli :).

Moje hodnotenie: