streda 20. novembra 2019

55 - James Delargy

Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2019
Počet strán: 346

Mestečko Wilbrook leží na okraji rozsiahlych, neprebádaných austrálskych pralesov. Policajný dôstojník Chandler Jenkins má svoj domov rád a je hrdý na to, že vo Wilbrooku vedie neveľké policajné oddelenie. Doteraz riešil iba drobné domáce konflikty a občas sťažnosti na hlučné správanie.
Jedného slnečného, horúceho dňa sa všetko zmení. Do policajnej budovy vstúpi zranený, zakrvavený muž. Predstaví sa ako Gabriel Johnson a rozpovie seržantovi svoj dramatický príbeh. Vraj ho muž menom Heath ako stopára omámil, uväznil a priviazal na reťaz v zrube kdesi hlboko v horách. Chladnokrvne mu oznámil, že bude číslom 55. A nemá sa báť, že umrie, lebo zakrátko umrie určite.
Keď sa rozbehne pátranie po masovom vrahovi, privedie na políciu starý, čudácky farmár muža, ktorý tvrdí, že sa volá Heath. Neznámy rozpovie seržantovi navlas rovnaký príbeh ako Gabriel. Aj on sa mal stať obeťou číslo 55. Kto z tých dvoch teda vraždil? A aký dôvod na to mal?

...

Detektívky, či krimi veľmi nečítam (okrem zlatej klasiky Poirota alebo Slečny Marplovej), avšak z času na čas je dobré vyskúšať niečo nové a tak som sa dostala ku knihe 55. Nuž, kde začať?

Príbeh, ktorý len nedávno vyšiel vo vydavateľstve Ikar je veľmi zaujímavým počinom, práve vďaka nápadu a zápletke, ktorá ma od prvého momentu zaujala. Vyšetrovanie vraždy je vždy veľmi zaujímavé a nápadité, avšak predstavte si situáciu, kedy máte dve obete a dvoch vrahov zároveň... Kedy jeden tvrdí, že je obeť a druhý je vrah, nuž a ten druhý vám tvrdí presne to isté. Ich výpovede sú totožné, ich strach z toho druhého vyzerá dôveryhodne, avšak jeden z nich je vinným. Otázne je kto? Kto klame a kto hovorí pravdu?
Neviem, či som sa stretla niekedy s niečím podobným, avšak od začiatku som bola natešená a fascinovaná z toho, akým smerom sa tento príbeh uberá.

Dejová línia knižky 55 sa veľmi pekne prelína v štýle: prítomnosť s minulosťou. Akonáhle sa v prítomnej línii deje niečo poriadne napínavé, autor sa vráti k spomienkam. A keď sa spomienka začne meniť na niečo kľúčové, autor sa vráti k prítomnosti. Moju pozornosť si vedel udržať veľmi ľahko a navyše táto kniha má veľmi krátke kapitoly. To vám hádam, ani nemusím vysvetľovať, aké následky to pre mňa malo. Zvedavosť a veta v hlave, "tak ešte jednu kapitolu" spoločne kráčali ruka v ruke.

Bolo zaujímavé sledovať správanie oboch obetí, či obžalovaných - ťažko ich označiť len jedným pojmom. Uvažovala som, ktorí z nich je vinníkom, no na moje potešenie mali moje "malé, šedé bunky" pravdu a rozuzlenie sa mi podarilo odhaliť. Priznávam... bola som na seba hrdá. Po celý čas však musíte sledovať náznaky a každý drobný detail. Na všetkom záleží a súvislosti tiež netreba prehliadať. 

Postavy príbehu boli veľmi sympatické (až na malé výnimky), no občas mali svoje nelogické chvíľky. Dokázala som im to odpustiť, pretože často sa jednalo o krízové, vypäté situácie, no stalo sa...
Zhrnula by som to tak, že mne osobne sa kniha 55 veľmi páčila a odporučila by som ju aj vám. Určite bola príjemným prekvapením. Na tieto pochmúrne, tmavé dni je zároveň podľa mňa ideálnou voľbou na čítanie, ktorou ani nemáte čo stratiť. Autor píše ľahko, príbeh príjemne plynie, ale zároveň sa nezaobídete ani bez napätia, či poriadnej gradácie deja. Takže, ak vás knihe zaujala neváhajte a choďte do toho :)! Moje hodnotenie je v tomto prípade čisto pocitové.


Moje hodnotenie:
(3,5)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára