štvrtok 6. decembra 2018

Toto je moje srdce | Alebo tip na darček?

Originálny názov: This Heart of Mine
Autorka: C.C.Hunter
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2018
Počet strán: 384

Táto kniha bola pre mňa spočiatku, ako rána. I keď všeobecne rána milujem, sú také, do ktorých sa prebudím uhundraná, zle naladená a automaticky čakám len to najhoršie. (Áno, frflanie mám v povahe.) Nuž, v tomto prípade som tiež, akosi podvedome začala silno pochybovať o kvalite príbehu, skôr než sa mi vôbec kniha dostala do rúk. Presviedčala som samu seba o tom, že to zrejme nebola šťastná voľba a že určite ma nečaká žiadny zážitok, iba ak ďalšia tínedžerská YA, ktorá mi pôjde na nervy alebo ešte "lepšie", na city.

Púšťala som sa do nej s nechuťou a nebola to vina nikoho iného, než mňa. 
Viete človeku sa ťažko priznáva chyba a inak tomu nie je, ani teraz. Udalosti sa mi rýchlo vymkli z rúk a namiesto trápenia sa a siahodlhého, rotačného pretáčania očí, som začala pretáčať stránky, rýchlejšie, než by sa mi páčilo. Z chvíľkového čítania pred spaním sa stal boj o holý spánok a dokonca sa autorke podarilo prinútiť ma nespať úplne. Po X kapitolách a po úmornom boji, kedy som sa prinútila zhasnúť a prestať napredovať, čiže čítať ďalej, sa môj mozog nedokázal zastaviť, túžil vedieť viac a do skorých hodín ranných som nedokázala, ani len oči prižmúriť. Krušné chvíle mi veru C.C.Hunter pripravila. A verím, že nielen mne.

Hlavná hrdinka Leah McKenzie nemá srdce. Niežeby bola bezcitná, háčik je v tom, že trpí chorobou, ktorá ju prinútila nosiť si svoje umelé srdce, na každom kroku, v batohu so sebou. Umelé srdcia dlhú životnosť nemajú a tak je zmierená, že budúcnosť čaká iných, nie ju. Jej dni sa zúžili na chodenie v papučiach, čítanie kníh a čas s rodinou. Áno, Leah je na zozname ľudí, ktorí potrebujú transplantáciu, ibaže čakať na niečiu smrť je vari ešte horšie, než čakať na tú svoju a so vzácnou krvnou skupinou je to priam zbytočné... Avšak darca sa nájde a Leah má odrazu život pred sebou. Ešte vždy bez istôt, no návrat do školy ju neminie, tak ako ani voľba vysokej školy, či život vo vlastných rukách. Nedostane, len pôžičku na pár rokov naviac, ale spozná samú seba a ako to už býva, prvá láska ju neminie. Ako však fungovať vo vzťahu s chlapcom, ktorého brat umrel a jeho srdce vám bije v hrudi?

Klišé, klišé, klišé... Zadržte dych, zhlboka sa nadýchnite a prečítajte si túto knihu. Bez očakávaní, bez znechucovania samých seba, bez predsudkov. Autorka totižto spracovala tému perfektne a ak ste sa aj s tématikou stretli inde, zaujme vašu pozornosť. Nejedná sa o žiadny komplikovaný, "klasický" román, no čítanie som si užila, ako už dávno nie. To, že ma prinútil nespať a že som si ho so sebou musela brať takmer na každý krok, o niečom vypovedá. Taktiež o tých úsmevoch, ktoré mi vyčaril, zlosti, ktorú vyvolal a takmer slzách, ktoré povzbudil. Hlavní hrdinovia sa mi veľmi rýchlo zapáčili a priznám sa, že keby som mala o pár rôčkov menej, tak sa poriadne vyžívam pri prvej láske Leah. Matt je stelesnením dievčenských snov a vlastne, vek/nevek, vyžila som sa, aj tak. Autorka vsadila aj na témy, ako, dôležitosť vlastného názoru a postojov, najmä vo veľkej spoločnosti ľudí, ktorí majú názor odlišný a jednotný. Taktiež poukázala, aké je dôležité a úžasné byť sám sebou, pretože všetci sme výnimoční a je večná škoda strácať svoj charakter v prospech iných. Jej písanie ľahko sadne a hlavne príbeh je, až neľudsky chytľavý, takže sa ihneď začítate.

Kedže sa blížia tie Vianoce a knižka poteší vždy. Pre tínedžera je (Ničnever, ktorý bol skvelým dobrodružstvom) a Toto je moje srdce, ktoré mi zahrialo srdce, určite voľbou na zamyslenie. Ja vám knižku odporúčam a snáď si ju zamilujete rovnako, ak od vás dostane šancu na nový domov :). 

4 komentáre:

  1. Veľmi pekná recenzia. To s tým srdcom v batohu mi pripomína Hazel z Na vine sú hviezdy :D ...Možno sa do toho niekedy pustím, ale keď si tu spomínala Vianoce, tak ma napadlo, že kniha Dievča, ktoré pilo mesačný svit - by mohla byť ďalšou skvelou voľbou na vianočné čítanie. Už pár dní po tej knihe pokukujem a veľmi ma láka (nielen obálkou hah) a tiež mi niečo vraví že by to mohlo byť skvelé ako Ničnever (tú knihu som sice este necítala, ale keď prejde to písomkové obdobie v škole, tak hneď sa na ňu vrhnem! Chcem si ju vychutnať).
    Počula si o tej knihe? Alebo sa ju už chystáš čítať?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fuh, našťastie sa to Hviezdam podobá len týmto... Akože Na vine sú hviezdy mám veľmi rada, ale netreba to hrotiť :D.
      Ó áno! Všimla som si ju a celkom som o nej, aj uvažovala, i keď nevyzerá to tak, že by som sa do nej pustila v blízkej dobe... no obálka je priam prenádherná. Ale, ak by to bolo, ako Ničnever, tak to stojí za úvahu. Ničnever si ma veľmi získal a naozaj to odporúčam, kde sa dá :). Keď si ju prečítaš a náhodou si spomenieš, tak mi pokojne napíš, ako sa ti páčila. Budem len rada.
      Ďakujem ti krásne za tvoju návštevu, komentár a maj sa krásne :)!

      Odstrániť
  2. Čaká ma na poličke a nemám na ňu veru žiadne očakávania, či niečo podobné. V podstate si už veľmi nepamätám ani anotáciu, tak som veľmi zvedavá, ako sa kniha zapáči mne :)
    Pekná recenzia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ani žiadne nemaj. Nechaj sa prekvapiť O:)... Nuž a ja budem len dúfať.
      Ďakujem krásne :)!

      Odstrániť