"Svet nevidíme taký, aký je, ale taký, akí sme my" | Záblesk svetla

Originálny názov: A Sudden Light

Autor: Garth Stein

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2015

Počet strán: 424

Príroda. Mnohí umelci, často i klasickí, v nej videli náboženstvo, Boha, inšpiráciu a majstrovské dielo. Predovšetkým je to však miesto, ktoré tvorí svet samotný a poskytuje nám domov. Príroda nám dala kúsky zeme, na ktorých sme si vybudovali svet naokolo a najmä problémom dnešnej doby je žitie bez svedomia alebo lepšie povedané, bez uvedomia si zodpovednosti za miesto, kde žijeme svoje životy. Sebecky ničíme, čo nám príde pod ruky, zveľaďujeme, pričom len viac a viac devastujeme prostredie a zanechávame spúšť pre zvieratá. Avšak píšem knižnú recenziu, prečo vám teda spomínam ekologickú problematiku? Odpoveď je jednoduchá.

Záblesk svetla je príbeh, ktorý je akousi oslavou života a prírody. Sleduje vzájomné prepojenie medzi človekom a životným prostredím a taktiež poukazuje na následky nešetrného zaobchádzania so zemou, drevom a všetkým, čo nám je k dispozícií. Nejedná sa však o žiadnu knihu plnú kázne a poučovania. Príbeh sleduje leto mladého chlapca. 

Trevor pochádza z obrovského rodu Ridellovcov, ktorí pôsobili, ako obchodníci s drevom. Postavili si obrovské sídlo a v okolí sa venovali výrube stromov, pre ďalšie potreby. Z pokolenia, na pokolenie sa striedali mocní majitelia podniku a rodová história bola veľmi dlhá. Isté leto, otec privedie Trevora, do starého sídla a tak sa začína pátranie po udalostiach dávno minulých. Kruté a smutné spomienky sa predierajú na povrch a v dome sa dejú čudné veci. Priam akoby sídlo Ridellovcov navštevovali duchovia minulosti, no je to vôbec možné?

Musím uznať, že tento príbeh je veľmi zaujímavým a istým spôsobom fascinujúcim dielom od Gartha Steina. Knižka ma lákala dlhé roky, no v priebehu času, som jej prečítanie neustále posúvala, odkladala a vlastne som, ani sama celkom nerozumela prečo sa jej tak veľmi vyhýbam. Ktovie, či moja teória o čítaní v tom "správnom čase" je pravdivá, no verím, že v tomto prípade, na nej niečo bude. Leto, na ktoré zrejme nikdy nezabudnem mi dalo nielen spomienky, ale aj skvelé knihy, ktoré si ukradli moje srdce. V polke leta som siahla, aj po Záblesku svetla a stalo sa mi niečo nečakané. Dojem, ktorý sa nedefinuje ľahko.

Všetci poznáme pocit, keď nás dobrá kniha zaujme natoľko, že všetok svoj voľný čas venujeme čítaniu a zabúdame na všetko ostatné. Nuž, ako to vysvetliť... Už po pár stránkach som vedela, že táto kniha je pre mňa výbornou voľbou. Bola som nadšená a už od samotného začiatku sa na mňa prenieslo čaro, ktoré som spoznala zrejme, len v knihe Gartha Steina. Ibaže u mňa nenastal klasický priebeh, kedy by som sa "zabudla" a nevedela sa odtrhnúť od čítania. Práve naopak. Dostala som sa k nej len veľmi zriedka a pomedzi ňu som prečítala snáď aj päť ďalších kníh. Napredovala som, pekne povedané, ako slimák a dokonca boli chvíle, kedy som neverila, že ju vôbec dočítam. Strávila som pri nej približne tri mesiace, čomu sa mi až nechcelo veriť, no pointou celého tohto výkladu je, že kúsok mňa ostal v príbehu. Tak dlho som sa v ňom nachádzala a tak pomaly a dôkladne som objavovala všetky zákutia, až kúsok mojej duše, bude vždy patriť letu Trevora Ridella.

Autorov štýl písania je fantastický, no asi najlepšie by som ho popísala, ako nevšedný. Má veľmi autentické rozprávanie a s čitateľom sa vie pohrať. Niektoré scény potrebovali obrovskú dávku fantázie. Postavy boli klamlivé, nedôveryhodné a celý príbeh bol v opare tajomstva a čohosi, čo ani nemožno popísať. Jednoducho vo vás dokázal vyvolať pocit.

Pocitov som počas čítania prežila množstvo, no za každý jeden som vďačná. Myslím si, že táto kniha je veľmi nedocenená. Je tak výrazné odlišná od bežných kníh, s ktorými sa stretneme, že v čitateľovi nastanú maximálne zmiešané pocity a tie sám nevie identifikovať. A ja to chápem. Naozaj. Mne samej sa ťažko vysvetľuje čaro, ktoré som spoznala, no jedno vám môžem povedať. Záblesk svetla mi dal veľa, no niečo si predsa len cením mimoriadne. Dal mi pocit akoby vo mne opäť obnovil lásku k príbehom a k čítaniu samotnému. Pripomenul mi časy, kedy čítanie nebolo mechanickou záležitosťou, ale fantastickým zážitkom a tak vo mne vyvolal pocity z detstva. Citlivé a krehké, kedy fantázia nemala limity a predstavivosť videla oveľa viac.

Netuším, čo viac by som vám mohla povedať, okrem toho, že vám príbeh odporúčam.
Majte sa krásne! A snívajte, koľko sa len dá. Nuž a čítajte príbehy, ktoré vám umožnia snívať! :)