streda 14. augusta 2019

Príbeh nového priezviska

Originálny názov: Storia del nuovo cognome
Autorka: Elena Ferrante
Vydavateľstvo: Inaque
Edícia: Pandora
Rok vydania: 2016
Počet strán: 364

Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti.

Príbeh dvoch priateliek z neapolskej štvrte pokračuje. Elena a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania seba samej. Komplikovaný a meniaci sa vzťah medzi nimi ich často spája, ale aj rozdeľuje. Každá z nich sa ocitá na pomedzí bolestivého odporu a hlbokej lásky, ktorú k tej druhej cíti. Dievčatá dospievajú, sú z nich ženy, uprostred života ktorých stojí toto zvláštne a dokonale vykreslené priateľstvo.


...

Ubehli dva roky od momentu, kedy som po prvýkrát čítala Geniálnu priateľku, teda úplný úvod do sveta dvoch dievčat, ich priateľstva a spôsob života v talianskej štvrti. Pre nespočetne veľa dôvodov som bola v tom čase rovnako nadšená, ako moje okolie, v ktorom som pozorovala obrovskú vlnu obdivu k písaniu Ferrante a jej séria bola veľmi vyhľadávaná. Chápala som to nadšenie. Sama som cítila, že niečo v spôsobe, akým je vykreslené priateľstvo Lily a Eleny, je oveľa hlbšie, oveľa prudšie... Knihu som mala prečítanú na jeden dych, za jediný deň. Ale i tak ubehli dva roky, kým nastala chvíľa siahnuť po druhom diely. Prečo? Úprimne neviem, ale som šťastná, hoc aj po tak dlhom čase, že prišiel moment, ktorý napravil túto odmlku a ja som sa do Neapolu ponorila opäť.
Na moje veľké prekvapenie som sa do udalostí a dejovej línie dostala rýchlejšie, než by som čakala. 


Ach, ani neviem kde začať.
Predovšetkým cítim neopísateľnú fascináciu ...snáď všetkým. 
Narábanie so slovami, ktoré si Elena Ferrante ohýba a prispôsobuje, hrá sa s nimi a tvaruje ich, ako sa jej zapáči - je to niečo neskutočné. O jej písaní ste už čítali zrejme veľa dojmov a nadšených reakcií, mne samej boli dobre známe. Ale to, ako úprimne a šokujúco dokáže vykresľovať a s desivým pokojom opisovať životné udalosti, nie je nič s čím by som sa mala možnosť stretnúť kedykoľvek predtým. I keď samotná identita autorky nie je známa, myslím si, že z jej štýlu písania je poznať, že jej autorská ruka je ženská. Ona rozumie, chápe... Tak úprimnú výpoveď o ženskom vnútri a psychike som snáď ešte, ani nečítala. Niektoré postoje a myšlienkové pochody hlavných hrdiniek boli natoľko úprimné, tvrdé a presné, až (podľa mňa) dokážu šokovať nejednu ženu, pretože práve v ich myšlienkach sa nachádzali vety, ktoré si my ženy niekedy nedokážeme, ani len vzdialene priznať. Naše najtajnejšie túžby. Pohnútky. Vášne.

"Čo to znamená, že život je viac životom bez zraku, bez sluchu, dokonca bez slov?"

Áno, fascinovalo ma sledovať psychiku Lily a Eleny, ale bolo to spôsobené, aj tým aké odlišné, jedna od druhej vlastne boli. Nie je to nič nové, už od detstva sú tie dve, ako deň a noc, avšak ich životy sa začínajú posúvať a ich okolie priam extrémne formuje možnosti, ktoré im život poskytuje. Ale nielen preto ma to tak zaujalo. Veľmi výrazne na mňa pôsobila ženská sila, ktorou je nasiaknutý celý román. Chvíľami sa Ferrante veľmi jemne zabára do feminizmu, alebo skôr motivuje k jeho poznaniu. Nie je to nič násilné. Žiadne priehľadné frázy a presadzovanie emancipácie. Jedná sa skôr o najzákladnejšie princípy feminizmu a jeho podnety, jeho významy... V nás ženách je sila, ktorej si takmer, ani nie sme vedomé. Všetko však zvládame inak. Sme dravé, jemné, zraniteľné a priebojné. Ženy zo štvrte, zo smotánky... Všetky charaktery sú tak krásne iné, ale na všetkých je podpísané prostredie, v akom daná postava vyrástla. Nejednu chvíľu to vo mne spôsobovalo horlivé premýšľanie nad tým, ako to vo svete fungovalo a ešte stále funguje. Že nie všade sú podmienky pre život rovnaké a všetci žijeme v inej realite a bojujeme s rovnakými, no zároveň inými problémami.

To, čo som pri Ferrante pocítila tentoraz je niečo neopísateľné. Tá ostrosť, úprimnosť, priamosť... jej čarovanie so slovami a to, ako vkladá významy do jednoduchých viet. Som z nej úprimne unesená.
Ani vo sne by mi nenapadlo, že druhý diel sa mi môže páčiť ešte viac, než ten prvý. Myslela som si, že každým dielom to už stratí atmosféru a čaro sa vytratí... Avšak nestalo sa tak. Každá kniha je výraznejšia, než tá predošlá. Každá vyráža dych ešte väčšmi. Prežívam obdobie, v ktorom moja myseľ patrí len dvom ženám, ktoré kráčajú rozdielnymi cestami, majú odlišné skúsenosti a v ktorých sa ukrýva život mnohých žien, medzi ktoré patrím ja alebo vy... Všetky ich trápenia, ich osudy - v tom všetkom sa ukrýva niečo z každodennosti a najhlbších rán, ktoré prežívame. Všetko, o čom len zriedka hovoríme úprimne. My ženy sa v nich zrkadlíme. Odrážame sa zo stránok, ktoré na mňa tak veľmi zapôsobili.

Za knihu veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly
vďaka ktorému som si ju mohla s radosťou prečítať.
Pokiaľ vás príbeh zaujal, a ja pevne verím, že áno - knihu si môžete kúpiť, 
napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára