Tí, čo odchádzajú - tí, čo zostávajú Originálny názov: Storia di chi fugge e di chi resta
Vydavateľstvo: Inaque
Edícia: Pandora
Rok vydania: 2017
Počet strán: 352
Tretí diel bol rovnako výrazný a výrečný, ako ostatné časti. Sága nestráca svoje čaro a opäť sa jemne načrtnutý feminizmus o čosi prehĺbil a mňa podnecoval otázkami, či témami, ktoré vyvolával. Podotýkam, že sa nejednalo o žiadnu feministickú rétoriku, ktorú by vám autorka chcela vtlačiť. Skôr len otvorene opisovala život Lily a Eleny, a ten opis vo vás prirodzene vyvolával pohoršenie a úvahy, nad tým, či je to tak správne... Či je spoločnosť nadstavená ľudsky, a čo my ženy vlastne vo vnútri počas života prežívame. Nakoľko dokážeme byť úprimné samé k sebe a do akej miery si dokážeme nahovárať klamstvá, ktorým neskôr veríme a prijímame ich za bezpodmienečný fakt.
Príbeh stratenej dcéry
Originálny názov: Storia della bambina perduta
Vydavateľstvo: Inaque
Edícia: Pandora
Rok vydania: 2017
Počet strán: 400
Napadá mi len jediné slovo - život.
Tieto knihy sú jednoducho priamou výpoveďou o ľuďoch, ktorý nie sú len knižnými hrdinami, ale naozaj nesú charaktery a povahy, ktoré my dávame svetu, a svojim blízkym ukazujeme činmi. Nie každý však má odvahu ich menovať a opisovať v podobe tých výsledných činov, pretože povedzme si úprimne... sme ľudia. Nie všetko je na nás len dobré a nezištné. Často máme v sebe veľa negatívneho, za čo nie vždy nesieme zodpovednosť. Jednoducho nám napadnú neprajné myšlienky, závisť a pociťujeme nedostatky, ktoré nám chýbajú a iným nie.
Elena Ferrante opäť využila svoj ostrý spôsob rozprávania a kniha mala hlbokú atmosféru, tak ako aj všetky predošlé. Netušila som, že Neapolská sága ovládne moje leto, no moja myseľ tieto dni nemohla myslieť na nič iné. Nemohla som prestať čitať, až kým koniec nebol na obzore, no nebolo to také jasné... Aj keď som netúžila po ničom inom, než po absolútnom rozuzlení dvoch ženských myslí, nedokázala som sa zmieriť s myšlienkou odlúčenia - toho, že žiadny ďalší diel už nejestvuje. Trápilo ma to. Bolelo ma to. Ale prísť to muselo.
Zhrnutie
Zatiaľ, čo som počas čítania druhého dielu neveriacky krútila hlavou a pociťovala som smútok nad tým, že mi trvalo roky, dostať sa k pokračovaniu... Teraz som vďačná. V tom čase by som nedokázala pochopiť problémy, ktoré Elena Ferrante vrámci ženstva načrtla - nemohla som mať skúsenosti, ktoré by mi dovoľovali chápať a precítiť ostré pravdy, ktoré sú s pokojom zapísané na stránkach týchto románov, ale teraz žiaľ viem, prečo sú jej vety také podstatné. Túto ságu som začala čítať, ako dievča zamerané na celkom iné stránky sveta a života. Teraz ju však čítam, ako mladá žena, čo môže znieť komicky, no ja ten rozdiel pociťujem, až príliš intenzívne a udiera mi do očí. Stojím pred začiatkom svojej cesty a zisťujem, aké rôzne smery môžu oberať človeka o samého seba... Až príliš desivo dokážem pritakať a dať za pravdu autorke, ktorá má v mojich očiach obrovský rešpekt a úctu. Nemohla som chápať... Aj keď by som si bola pred pár rokmi vedomá toho, že v rukách držím dobrú knihu. Nemohla by som, i keď nie vlastnou vinou, oceniť jej pravé kvality a úprimnosť.
A aj keď som sa vyjadrila, že táto séria ovládla moje leto, väčšmi by som povedala, že ovládla môj život. Veľmi veľa pre mňa znamená a odporúčam ju len s úprimným nadšením, ktoré vo mne vyvolala, a ktoré hádam nikdy neopadne.
"Kedy je teraz, kedy bolo vtedy?"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára