Originálny názov: Melmoth
Autorka: Sarah Perry
Vydavateľstvo: Lindeni
Rok vydania: 2019
Počet strán: 288
Helen Franklinová už pred mnohými rokmi odišla z Anglicka. V Prahe, kde pracuje ako prekladateľka, našla pokojné útočisko. To sa však zmení, keď jej priateľ Karel objaví v knižnici zvláštny list, spoveď a záhadné varovanie pred Melmoth, temnou bytosťou, ktorá sa objavuje v ľudových legendách a obskúrnych rozprávkach. Podľa povier Melmoth cestuje časom a ľudí, ktorých presvedčí, aby sa k nej pridali, uvrhne do večného zatratenia, túlavej samoty. Helen to spočiatku považuje len za výmysly, ľudové povery. No potom, keď kráča po pražských uliciach vydláždených kameňom, má zrazu pocit, že ju niekto sleduje. A potom sa jej priateľ stratí...
...
Táto kniha ma upútala už od prvého momentu, čo som ju zbadala na policiach kníhkupectva. Má prekrásnu obálku a zistenie, že sa jedná o mysteriózny, tajomný príbeh bolo pre mňa cennejším, než výhra v loto. Vedela som, že si ju musím prečítať, a to čo najskôr. Myšlienka na ňu ma prenasledovala asi ako Melmoth hlavných hrdinov...
Ako sa mi páčila?
Ja ani neviem, kde začať! A odpusťte mi, ak toto hovorím častejšie, než by sa mala, no v tomto prípade sa mi skutočne myšlienky triedia náročnejšie, než inokedy. Od Sarah Perry to bola moja prvá, prečítaná kniha, i keď jej skorší vydaný Had z Essexu ma lákal takmer rovnakým spôsobom. Neviem prečo môj záujem časom ustúpil, avšak bolo mi sympatické, že autorka má evidentne svojský štýl a nápady. Najmä jej fantázia sa mi prihovárala a páčila sa mi, aj keď som ju nevedela ohodnotiť z vlastnej skúsenosti.
Teraz už viem, no oveľa múdrejšia sa byť necítim. Jej štýl je naozaj zvláštny, naozaj svojský a má v sebe zvláštnu eleganciu doplnenú tajomnom. Ale aj tak si nie som istá, či mi jej prazvláštne skladanie viet a používanie slov sadlo na 100%. Väčšmi pociťujem skôr fakt, že jej netypickosť dokážem oceniť a tešiť sa z nej. Nie všetky veci je nutné chápať a definovať, niekedy aj nejasný dojem a zmiešaný pocit je lepším zážitkom, než v mnohých iných prípadoch číre nadšenie. Takéto zmiešané pocity sa vplyvom času pekne kryštalizujú, pôsobia a doznievajú v čitateľovi. A ja mám tú zmes chaosu veru rada.
Autorka píše zvláštnym presvedčivým tónom a tak, ako som bola ponorená do príbehu a cítila som sa byť jeho súčasťou, boli chvíle kedy pre mňa bolo ťažké rozoznávať realitu od predstáv, čo sa deju týka. Tá fikcia, preludy a strach postáv sa veľmi miešali s ich súčasnými činnosťami a reálnym dejom. Ťažko sa to vysvetľuje, ale si najlepšie by som to opísala na celkový dojem: Bolo to asi akoby kráčate v hmle a nevidíte, čo je za vami, ani pred vami. Občas sa okolo vás mihne chodec, psíčkar, deti... No vašou situáciou je, že kráčate. Váš zlý pocit z toho, že nič nevidíte a cítite sa neistý vo vás však vyvoláva tiesnivé pocity a vaše oči začínajú vidieť aj to, čo nie je... Asi také bolo nachádzať sa v deji knihy Melmoth. Vašou činnosťou je, že čítate príbeh pred vašimi očami, ale jeho slová vám hovoria viac a máte pocit, že z neho chápete a vnímate aj niečo, čo by ste nemali. Je to nejasné, zahmlené, prízrakové... Plné fantázie.
Samotný nápad Melmoth však milujem. Veľmi sa mi páčila celá tá atmosféra, ktorá zaváňala ducharinou a strachom. Mať tak znovu kúsok menej rokov, veru by som v tme svojej izby aj verila, že v rohu stojí niečo, čo vidí... niečo čo vie...
Melmoth je legendou. Je mýtom. A v tomto prípade je realitou.
Táto kniha sa neskladá len z jednej zápletky, ale sú v nej obsiahnuté viaceré príbehy v podobe denníkov alebo spomienok a to bolo veľmi dobré. Mne osobne sa tie línie neskutočne páčili. V týchto odbočeniach od prítomného deju autorka zaujímavo načrtla aj témy, ako ľudský charakter, či iróniu života, istú osudovosť...
Aj keď mám v sebe množstvo zmiešaných pocitov a chvíľami som musela knihu odložiť a nechať v sebe doznievať to, čím ma zaskočila a čím sa ma divným spôsobom dotkla, tak som úprimne rada, že som jej dala šancu. Myslím si, že za pozornosť stojí a svojim príbehom vám má, čo povedať :)!
Moje hodnotenie:
Ako sa mi páčila?
Ja ani neviem, kde začať! A odpusťte mi, ak toto hovorím častejšie, než by sa mala, no v tomto prípade sa mi skutočne myšlienky triedia náročnejšie, než inokedy. Od Sarah Perry to bola moja prvá, prečítaná kniha, i keď jej skorší vydaný Had z Essexu ma lákal takmer rovnakým spôsobom. Neviem prečo môj záujem časom ustúpil, avšak bolo mi sympatické, že autorka má evidentne svojský štýl a nápady. Najmä jej fantázia sa mi prihovárala a páčila sa mi, aj keď som ju nevedela ohodnotiť z vlastnej skúsenosti.Teraz už viem, no oveľa múdrejšia sa byť necítim. Jej štýl je naozaj zvláštny, naozaj svojský a má v sebe zvláštnu eleganciu doplnenú tajomnom. Ale aj tak si nie som istá, či mi jej prazvláštne skladanie viet a používanie slov sadlo na 100%. Väčšmi pociťujem skôr fakt, že jej netypickosť dokážem oceniť a tešiť sa z nej. Nie všetky veci je nutné chápať a definovať, niekedy aj nejasný dojem a zmiešaný pocit je lepším zážitkom, než v mnohých iných prípadoch číre nadšenie. Takéto zmiešané pocity sa vplyvom času pekne kryštalizujú, pôsobia a doznievajú v čitateľovi. A ja mám tú zmes chaosu veru rada.
Autorka píše zvláštnym presvedčivým tónom a tak, ako som bola ponorená do príbehu a cítila som sa byť jeho súčasťou, boli chvíle kedy pre mňa bolo ťažké rozoznávať realitu od predstáv, čo sa deju týka. Tá fikcia, preludy a strach postáv sa veľmi miešali s ich súčasnými činnosťami a reálnym dejom. Ťažko sa to vysvetľuje, ale si najlepšie by som to opísala na celkový dojem: Bolo to asi akoby kráčate v hmle a nevidíte, čo je za vami, ani pred vami. Občas sa okolo vás mihne chodec, psíčkar, deti... No vašou situáciou je, že kráčate. Váš zlý pocit z toho, že nič nevidíte a cítite sa neistý vo vás však vyvoláva tiesnivé pocity a vaše oči začínajú vidieť aj to, čo nie je... Asi také bolo nachádzať sa v deji knihy Melmoth. Vašou činnosťou je, že čítate príbeh pred vašimi očami, ale jeho slová vám hovoria viac a máte pocit, že z neho chápete a vnímate aj niečo, čo by ste nemali. Je to nejasné, zahmlené, prízrakové... Plné fantázie.
Samotný nápad Melmoth však milujem. Veľmi sa mi páčila celá tá atmosféra, ktorá zaváňala ducharinou a strachom. Mať tak znovu kúsok menej rokov, veru by som v tme svojej izby aj verila, že v rohu stojí niečo, čo vidí... niečo čo vie...
Melmoth je legendou. Je mýtom. A v tomto prípade je realitou.
Táto kniha sa neskladá len z jednej zápletky, ale sú v nej obsiahnuté viaceré príbehy v podobe denníkov alebo spomienok a to bolo veľmi dobré. Mne osobne sa tie línie neskutočne páčili. V týchto odbočeniach od prítomného deju autorka zaujímavo načrtla aj témy, ako ľudský charakter, či iróniu života, istú osudovosť...
Aj keď mám v sebe množstvo zmiešaných pocitov a chvíľami som musela knihu odložiť a nechať v sebe doznievať to, čím ma zaskočila a čím sa ma divným spôsobom dotkla, tak som úprimne rada, že som jej dala šancu. Myslím si, že za pozornosť stojí a svojim príbehom vám má, čo povedať :)!
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Ak vás kniha zaujala, a ja verím že áno - môžete si ju zakúpiť na tejto adrese.
Moje hodnotenie:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára