Pred pár mesiacmi som vám nadšená písala o plánovej ceste do Edinburghu, ale ako to už býva... Človek mieni a život mení. Škótsko sa mi spolu s Patrikom nepodarilo navštíviť, ale vôbec nám to nezabránilo v tom, aby sme sa nezastavili a skočili na ďalšiu príležitosť. Nevedeli sme sa zmieriť s tým, že by sme nikam nešli a tak sme začiatkom júna vyrazili do Talianska, ktoré bolo pre nás oboch veľkou premiérou.
Miláno verzus Rím
Chvíľku sme sa rozhodovali medzi týmito dvomi mestami, ale napokon to rozhodnutie nebolo až také náročné. Možno sa mýlim, ale Miláno na mňa pôsobí ako modernejšie miesto, ktoré sa určite oplatí navštíviť, no nie je to až také očarujúce a šarmantné ako Rím, ktorý dýcha históriou. A to na mňa platí. Milujem úzke uličky, prekrásne stavby a historické pamiatky, takže ani teraz neľutujem, že sme nakoniec vycestovali tam.
Rozčarovanie hneď na začiatku?
Prvý deň napokon nebol vôbec jednoduchý. Leteli sme z Viedne a keďže bolo komplikované pricestovať tak, aby sme stihli ranný let, prespali sme na letisku. Sledovali sme filmy, vyjedali jedlo a pozorovali unavených cudzincov, no bolo to dosť nepohodlné a čas nám ubiehal slimačím tempom. Do Talianska sme dorazili ešte pred obedom a aj keď sme sa tešili, boli sme dosť vyčerpaní. Ubytovanie, ktoré sme si zabezpečili cez Airbnb bolo dostupné, až podvečer, takže sme museli s batohmi vyraziť do mesta a to bolo ľadovou sprchou hneď na začiatok. Po všetkom tom tešení a šťastí z toho kde sa nachádzame, sme boli napokon zmätení a nešťastní. Totižto... Nám sa Rím vôbec nepáčil. Vystúpili sme na hlavnej stanici Roma Termini a pešo prešli ku Colosseu. Po ceste sme narazili na pofidérnych ľudí, otravných predavačov a ťažko opisujúce skupiny ľudí. Všade bol hluk. Aspoň 30x nás takmer prešla motorka, či auto, pretože aj keď máte v Taliansku zelenú - pre autá to neplatí. Pri Colosseu sme plakali a túžili sme vrátiť sa domov a pre mňa to bolo veľmi trpké sklamanie s ktorým som sa nedokázala zmieriť, pretože to pokorovalo môjho cestovateľského ducha. S domácim, ktorý nás mal ubytovať sa mi však podarilo skontaktovať a umožnil nám ubytovať sa skôr. Dorazili sme do nášho bytu a začala som sa na vec pozerať z iného uhlu pohľadu. Problém nebol v Ríme. Problém bol v nás. Únava bola neznesiteľná, hlavy nás boleli a samozrejme nám potom prišlo všetko hlučné a mätúce.
Nový deň sa preto začal celkom inak. A od tej doby bolo všetko tak ako malo.
Už ste sa naľakali však? Nebojte sa, ani tento článok nebude zmenou. Rím sme si zamilovali a budem rada keď si buď spolu so mnou zaspomínate na miesta, ktoré ste sami navštívili alebo si so sebou odnesiete tipy a túžby kam ísť, keď sa tam ocitnete.
Dobrá rada do života - týždenný lístok
Na úvod by som vám však ponúkla radu, ktorá vám pobyt v Taliansku môže veľmi uľahčiť. Rím má jednu obrovskú výhodu a tou sú vlaky. Je to asi najjednoduchšia preprava po meste a dostanete sa kdekoľvek potrebujete. Je to zároveň pohodlné a cenovo veľmi výhodné. Jednorázový lístok stojí len 1,50€. Ale moja rada pre vás je... kúpte si týždenný. Naozaj. Týždenný lístok stojí 24€ a platí vám nielen na vlak, ale aj na autobusy a metro. Bez žiadnych obmedzení sa môžete pohybovať po meste a výlet si tak ľahšie užijete. Nie na každej zastávke je automat na lístky a verte mi, že keď nebudete musieť riešiť kúpu lístku pri každej jazde, tak vás to zbaví kopy stresu.
Loďky, Villa Borghese a Fontána di Trevi
Prvý deň sme chceli začať kľudnejším tempom a tak našou prvou zastávkou bol nádherný park Villa Borghese. Ak sa nachádzate v Ríme, tak toto miesto by ste si určite nemali nechať ujsť. Je to miesto, kde si môžete užiť krásny deň, urobiť si piknik, ale aj prežiť množstvo aktivít. Jednou z najlepších pre nás bolo jazierko na ktorom si môžete prenajať malú loďku. Malou komplikácou je, že pracovníci, ktorí loďky prenajímajú nehovoria po anglicky a to môže byť úsmevné, keďže akonáhle prídete na rad, tak kričia vaše číslo. Ale zrejme aj tým, že tam nebolo veľa ľudí sme s tým veľký problém nemali a porozumeli sme si. Cená prenajatia je 4€ (dúfam, že sa nemýlim, viac to nebolo) a máte čas 20 minút. Boli sme však milo prekvapení, že nás na jazierku nakoniec nechali nejakých 40 minút a mohli sme si užívať koľko sme chceli. Rozhodne je to jeden z obľúbených zážitkov, ktoré sme tam zažili a verte mi, že sa pritom zasmejete, pretože "šoférovať" loďku môže byť náročnejšie, než sa zdá.
Pokiaľ vám nevadí prechádzka, tak z parku sa za pár minúť dokážete dostať do srdca Rímu. Preto sme sa odtiaľ iba tak bez máp a s chuťou objavovať vydali do mesta. Cestou sme videli prekrásny výhľad na celé mesto, ale aj známe Španielske schody, ktoré boli aj v skutočnosti tak očarujúce, ako sme o nich počuli. Fontána di Trevi nám však zobrala dych. So želaním sme si do nej hodili mincu a pár minút si posedeli na jej múriku spolu s ostatnými návštevníkmi. A dobre, že sme to stihli, pretože už o pár dní bola fontána ohradená a tak blízko by sme sa k nej nedostali. Táto časť mesta je však všeobecne nádherná a aj na celý deň by sa vám postarala o dokonalú prechádzku. Na každom rohu narazíte na rozkošnú taliansku reštauráciu alebo na úzku uličku a všeobecne tam prevláda taký ten ruch a duch Talianska.
Ladispoli Beach
Samotný Rím more nemá. Ale po pár minútach jazdy vlakom sa môžete ocitnúť na pláži. V okolí ich je viac než dosť, no my sme sa rozhodli pre Ladispoli, na ktorú sa nám dochádzalo najľahšie. Cesta tam trvala asi 30-40 minút a vôbec sme neboli sklamaní. Dorazili sme do maličkého mestečka, ktoré malo čarovnú atmosféru. Zo stanice sme na pláž prešli asi za 5 minút a pre mňa to bol obrovský zážitok, pretože pri mori som nikdy nebola. Áno, videla som more v Škótsku a v Portugalsku, ale to boli rozbúrené, ľadové živli... Nikdy som sa v ňom nekúpala, ani nezažila letnú dovolenku pri mori. A tak to bola moja premiéra. Popravde som sa tešila priam detskou radosťou, pretože bolo nádherné sedieť len tak pri hladine a nechať do seba narážať vlny. Zaplávať si a nechať sa unášať na hladine. Je mi až tak smutno, keď si spomínam, ako sme sa s mokrými vlasmi slanými od soli, bosí a s topánkami v rukách prechádzali popri mori, držali sa za ruky a mali všetok čas sveta. Tento deň patrí rozhodne k najobľúbenejším nielen z pobytu v Taliansku, ale aj za celý život. Bola to len radosť. Číro číra radosť.
Talianska pizza je tá najlepšia... alebo aj nie?
Nie. To teda rozhodne nie. Mrzí ma ak patríte k tej skupine ľudí, ktorým miestna pizza ulahodila, no my sme boli veľmi sklamaní. Pizza v Taliansku skutočne nie je tým na čo sme zvyknutí a v Ríme majú ešte bizarnejšiu špecialitu. Ich klasická pizza ani len nie je okrúhla! Pečú ju ako veľký obdĺžnik z ktorého vám odkroja kúsok vo veľkosti ako si zažiadate. Takže vo výsledku dostanete niečo ako koláč, nuž a zhodli sme sa, že to nie je zrovna to pravé orechové.
Colosseum je naozaj majestátne
Keďže sme prvý deň videli Colosseum so slzami v očiach a až v detinsky zlej nálade, rozhodli sme sa, že to tak nemôžeme nechať a musíme sa tam vrátiť. A to bolo asi najlepšie rozhodnutie aké sme mohli urobiť, pretože na 2x sme boli očarení. A to nepreháňam. Je to obrovská a krásna stavba, pri ktorej si môžete len sadnúť a obdivovať ju. Pokiaľ by ste mali záujem, tak si môžete zaplatiť aj vstup dnu do dávnej arény, ale my sme si vstupy nekupovali. Pre zážitok celkom stačilo vidieť to zvonku.
Popri Colosseu máte taktiež, čo objavovať a my sme tam narazili na kostolík, ktorý mal skutočne až takú hlbokú atmosféru a kde sme cítili obrovskú pokoru a pokoj. Rím sa môže pýšiť architektúrou a maľbami, ktoré je len ťažko opísať slovami.
Najlepšia kníhkupkyňa pod slnkom
Na mojich cestách nikdy nemôže chýbať návšteva kníhkupectva. Z každého jedného miesta kde som bola mám doma suvenír v podobe knižky. Je to taká moja cestovateľská zbierka a tak som šťastná, že aj v Ríme sa nám podarilo objaviť úžasné miesto, kde to žilo príbehmi.
Anglo American Bookshop je miesto, ktoré by ste si v žiadnom prípade nemali nechať ujsť. Je to obchod v ktorom majú čisto anglické knižky, obsahujúce prekrásne vydania, ale aj príbehy odohrávajúce sa v Ríme, či v Taliansku. Navyše tam pracuje milá pani s ktorou sme sa po celý čas rozprávali ako najlepší priatelia a ktorá nám spríjemnila celý náš deň.
Vatikán
Pri tomto mieste sa asi nebudem veľa rozpisovať. Neboli sme presvedčení, že sa tu zastavíme, ale napokon sme sa zhodli, že by bola škoda nevidieť to, keď už sme tam a najmä ja som bola zvedavá. Nechápte ma zle, Vatikán bol krásny, ale nezanechalo to v nás hlbší zážitok, či stopu. Toto miesto je veľmi turistické a ani zďaleka nie je tak posvätné, akoby malo. V chráme sa to hemží ľuďmi, ktorí si všetko kamerujú a fotia a je tam hluk. Veľmi veľký hluk, takže sa tam necítite ako v kostole, ale ako na námestí, či tržnici. Bola som trošku sklamaná, že veľa ľudí tam nechodí s úctou, ale berú to len ako nejakú zastávku. Nuž, ale určite vám odporúčam pozrieť sa tam na Baziliku Sv. Petra. Presnejšie na jej úplný vrch, kam môžete vyjsť po schodoch alebo výťahom. Výhľad je dychberúci a úprimne si to zamilujete. Pre Paťa to bolo trošku náročné, nakoľko sa bojí výšok a cestou po schodoch boli úzke chodbičky z ktorých mal klaustrofóbiu. I tak sa mu však výhľad páčil a stálo to za to.
Trastevere
Nie je to krásny názov? Rada si ho v mysli hovorím a omieľam na jazyku. Krásny však nie je len názov, ale aj samotné miesto. Jedná sa o historickú časť mesta, ktorá je tvorená práve spomínanými úzkymi uličkami a ktorá vyzerá ako vystrihnutá z pohľadnice. Páčilo sa mi túlať sa tam a prvýkrát sme ochunali slavné gelato práve na Trastavere. Nebudem vám klamať, bolo výborné!
Posledný deň v Taliansku sme strávili trošku odlišne. Opustili sme naše ubytovanie a vycestovali sme do iného, ktoré bolo bližšie k letisku. Tam sme spoznali zrejme najmilšieho pána pod slnkom, ktorý nám nielen poskytol ubytovanie, ale nás aj vyzdvihol na stanici a na ďalší deň odviezol skoro ráno na letisko. Bývali sme v dome s jeho rodinou a zažili sme trochu iné prostredie, nakoľko sme sa ocitli akoby na vidieku. Bolo to však čarovné! Z izby sme mali výhľad na vinice a v noci sme počuli rozhovory susedov a rodín, ktoré sa schádzali. Poobede sme zažili siestu a po celý čas bolo počuť z polí spev vtákov a šum vetra. Naša rodina mala navyše úžasného psíka, ktorý nás pozoroval cez okno a takisto susedia. Tí psíci boli rovnako ospalí ako ich majitelia a evidentne siestovali spolu s nimi. Tak trochu to bolo ako ocitnúť sa v rozprávke, ale najmä milota tých ľudí u ktorých sme na ten krátky čas bývali vo mne rezonuje doteraz.
Záver
A čo dodať? Ďalšie dni sme sa už viac menej iba potulovali a užívali si, že sa cítime čoraz viac ako miestni. Začínali sme chápať kultúru a pochod Ríma a miesto hluku a ruchu sme vnímali život. Miesto šialenej dopravy, sme vnímali ich ľahkosť bytia a absolútny zmysel pre pokoj, kľud a nerozptyľovanie sa problémami. Ich život je celkom odlišný od nášho, pretože čo sme si veľmi rýchlo všimli je to, ako Talianov nič nerozhodí. Navonok pôsobia hádavo, temperamentne a hlučne, no v skutočnosti im je priam všetko ukradnuté a predovšetkým majú na všetko čas. Ich okolie môže byť rýchle, ale ich životy žijú so zmyslom pre prítomnosť. Obedná siesta nám bola veľmi sympatická. Ich zmysel všetko si vychutnávať sa nám ihneď zapáčil. A tak sa nám šialené Taliansko vpísalo do duše a do našich spomienok.
Je to žiaľ zrejme na dlhší čas posledné miesto, ktoré sme stihli navštíviť pred sprísnením podmienok. Návrat domov, bol zároveň akoby prebudením zo sna, pretože sme ihneď spadli do starej rutiny nekonečnej práce a starostí. I tak však radšej žijeme v snoch a veríme, že práve tie si už čoskoro naplníme. Že tieto cesty nebudú dovolenkou, ale realitou, ktorú budeme žiť. Tak sa majte krásne a ďakujem vám, že ste tu strávili čas čítaním spomienok, ktoré sú krásne a hádam trošku užitočné zároveň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára