utorok 23. augusta 2022

Najšťastnejšie okamihy môjho leta | Kefalónia, Grécko


Veľmi dlho som sa odhodlávala napísať tento článok, no zakaždým som mala pocit, že teraz nie je ten správny čas. Aj keď som sa tešila a mala som nápady, ktoré by sa dali spísať, nikdy som nemala ten správny pocit, ani náladu. Teraz to však prišlo a pomedzi to ako som sa hodinu prehadzovala v posteli a nedokázala zaspať, som si vytvorila pohodu, sadla si k počítaču a ten správny moment prišiel sám od seba. Tento článok nejdem uhrávať na turistického sprievodcu, ani na extra tipy kam určite zájsť, ale radšej by som sa vypísala zo svojich dojmov a šťastia, ktoré dodnes cítim spätne pri každej jednej spomienke. A ak popritom všetkom nájdete užitočné rady a naladím vás na to, aby ste si Kefalóniu pridali na zoznam miest, kam zatúžite zájsť, budem veľmi rada :).

Je pravdou, že pre mňa je cestovanie určitý druh závislosti a obrovskou záľubou. Dáva mi to pocit slobody, vždy sa na cestách cítim viac sama sebou a najmä som spokojnejšia s vlastným životom. Tento výlet nebol úplne plánovaný, aj keď sme vedeli, že v lete chceme niekam ísť, jednalo sa skôr o spontánne rozhodnutie. Kefalóniu som nikdy netúžila vidieť a úprimne povedané toto leto som o nej počula prvýkrát. Zapáčila sa mi z obrázkov a videí, ktoré som si vypátrala a povedala som si prečo nie? Poďme tam! Paťo mi dal voľnú ruku, takže miesto som mohla vybrať kamkoľvek. Zabookovala som letenky, potrápila sa s výberom Airbnb a koncom júla sa mohlo ísť! Bol to bod, na ktorý som sa tešila celé leto. Je mi až čudné uvedomiť si, že už takmer mesiac prešiel od návratu domov. 



Poznáte to známe múdro ako niekedy nedostanete, čo chcete, ale to čo potrebujete? Nie, Kefalónia nebola moje vysnívané miesto, len náhly popud. Ale áno, potrebovala som ju. My obaja sme ju potrebovali a to, že sme sa tam ocitli považujem skôr za osud. Šťastie. Vďačnosť.
Než sme tam mali ísť, naše obdobie nebolo jednoduché, ale to je už celkom bežné. Máme náročné práce, minulý rok sa nám nepodarilo odísť nadobro, veľa vecí sa naopak podarilo, ale skrátka a dobre sme celkom vyčerpaní. Náročnosť toho obdobia však nepramenila ani tak v spomenutých bodoch, ako v tom že sme sa s tým tak nejak zmierili a začali sa usádzať. Aj v nešťastí sa dá nájsť komfortná zóna a aj keď sme sa my dvaja nikdy nechceli zmieriť s bežným životom na báze "pracuj, až kým nezomrieš a zaraď sa do spoločnosti", tak sa nám to dialo. Človek si zvykne.

Ale kamoši príchod na ostrov nás zobudil akoby z tranzu! To miesto bolo magické. Niečo ako grécky Zelený dom, len bez Anny Shirleyovej. Vždy mám problém cítiť sa sama sebou, keď sme doma a čoraz ťažšie nachádzam krásu v maličkostiach, či silu romantizovať si svoj vlastný život. Tu som sa však cítila v súlade s tým, kým som, a s tým aký kúzelný mi svet kedysi prišiel. Všetko bolo cítiť dobrodružstvom, slnko mi rozpaľovalo líca, celý deň sme boli vo vode a na vzduchu. Hlboko vo vnútri som cítila detskú radosť, akú som už dávno necítila. Život bol znovu zábavný. Ľahký. Úsmevný. Niesol v sebe pokoj a šťastie zároveň.



Bývali sme na malej farme u Gréckej rodiny. Všade okolo nášho domu boli olivovníky, hrozná, ovocné sady a zvieratá. A my sme sa cítili, že niekam patríme. Dostali sme ďalšiu rodinu. Teta Joya, ktorá dom vlastnila bola ako naša rozprávková stará mama, ktorá nás všade vozila. Občas sa s nami zašla okúpať do mora, rozprávala nám o svojom živote a o radostiach a starostiach a dala nám veľa inšpirácie a ľudkosti, ktorú sme si chceli v sebe niesť čo najdlhšie. Na odchode bolo ťažké práve aj lúčenie s ňou, pretože nás vystískala, priznala že jej budeme chýbať a ďakovala nám, že sme jej robili spoločnosť. Pričom sme my cítili vďačnosť k nej. Dala nám toľko lásky do duše, koľko sa jej len zmestilo. Už sa teším, keď jej napíšeme listy a pošleme jej pohľadnicu spolu s fotografiami, ktoré sme v posledný deň urobili. Vždy si na dovolenky nosím aj svoj starý analóg a naň sme sa odfotili spolu s ňou na jej záhrade pod starým olivovníkom. Tie fotky ma nútia usmiať sa vždy keď ich zazriem.

Náš výlet bol naozaj krásny aj vďaka úžasným ľuďom, ktorých sme postretli. No ten ostrov bol všeobecne nádherný! V živote som nevidela tak azúrové more a neužila si toľko slobody. Grécke ostrovy bývajú obľúbené, no toto nie je ten prípad. Takmer každú pláž na ktorej sme boli sme mali takmer celú pre seba. Nikde nebolo príliš veľa turistov, každé zákutie a za každým rohom sa skrývalo niečo na čo ste sa nedokázali vynadívať a ostrov má nekonečne veľa miest, ktoré sa doslova núkajú na to, aby ste ich objavili. Má nádherné mesto, pláže, dedinky a ach... JEDLO! V živote nikdy som nejedla s takou chuťou, ako tam. Grécka kuchyňa prekonala všetko, všetko o čom som kedy snívala. Z ničoho mi nebývalo zle a každá surovina chutila tak 10x lepšie, než sme zvyknutí. Za džúsmi plačem hádajm aj dodnes. A priznám sa, že gelato som tam jedla lepšie, než v Ríme, a to ani nepreháňam.


Keď čítam všetky tieto pocity, tak sa len usmievam a mám z toho dobrý pocit. Tento neprakticko praktický článok ma pohladil na duši, tak ako som v to dúfala a verím, že bude stačiť na to, aby ste chceli rovnakú radosť zažiť aj vy. Kefalónia je miesto, kam by ste mali určite aspoň raz v živote zájsť. Je to kombinácia rajských pláži, láskavých ľudí, nádhernej prírody a dobrého jedla. Je to najmä miesto na ktoré nikdy nezabudnem ♥!

...

Ale predsa len v skratke. Ktoré miesta a pláže sme stihli navštíviť a ktoré určite odporúčame?

Ubytovanie sme si zabookovali v blízkosti letiska, a ako som už spomínala, na rodinnej farme. Dom sa nachádzal v dedinke Svoronata, ktorá sa nachádza v blízkosti najkrajších pláži a taktiež je to taký miľník z ktorého chodievajú autobusy alebo sa rýchlo dostanete do mesta, keď chcete. V okolí sa taktiež nachádzajú reštaurácie, obchod a nám najmä náš dočasný domov absolútne učaroval...

Spomínané mesto? Argostoli.
Je to úplne malé mini mestečko, ktoré je však veľmi pekné a má taký pobrežný nádych. Na každom kúsku sa nachádzajú tržnice s obrovským, čerstvým ovocím. Reštaurácie s úžasným jedlom. Rozkošné kaviarničky. Najúžasnejšie gelato. A všetky tie uličky vyzerajú prekrásne! Tým, že to nie je žiadne veľkomesto, ale skôr máte pocit, že ste sa ocitli v gréckej verzii Žien z rodu Gilmorovcov, tak to má naozaj skvelé čaro. Do Argostoli sme sa vrátili viackrát a mnohí návštevníci Kefalónie si zvyknú zabookovať ubytovanie práve tu, nakoľko aj pláže sú celkom blízko. Na jednu sme sa zašli prejsť a aj keď Kefalónia nie je práve stvorená na pešie prechádzky, tak sa to dalo zvládnuť.

Pláže:
V blízkosti Argostoli - Gradakia Beach
Tak trochu srdcovka. Bola to prvá pláž na ktorú sme zašli a jednalo sa skôr o takú prírodnú malú pláž, ktorú tvorili útesy, pod ktorými sa nachádzali jaskyne. Do tých sme mohli aj vplávať, a aj keď to bolo neskutočne zaujímavé, bolo to desivé zároveň!

Spasmata Beach
Obľúbená pláž našej tety Joyi. Práve tam si s nami išla párkrát zaplávať. A práve tam sme jedli najlepšie sendviče, aké som kedy mala. Viete v čom je však táto pláž ešte veľmi populárna? Nachádza sa v blízkosti letiska (čiže bola aj najbližšie k nášmu ubytovaniu) a tak sa vám neraz pošťastí, že vidíte nad sebou veľmi zblízka odlietať lietadlo. Nebudem vám klamať... je to celkom ohromujúci pohľad.

Avithos Beach
Táto pláž patrí k najkrajším plážam Kefalónie. Pripomínať vám bude skôr akoby ste na Karibiku alebo oveľa ďalej, než len pár hodín letu od domova. Neskutočne kryštáľová voda. Piesok. A vďaka rade našej hosťujúcej rodiny, tak ďalší dvaja ľudia na pláži s nami. Je to úplne rajské miesto, ktoré vám vyrazí dych. Absolútne sa nečudujem, že patrí k najkrajším, pretože noazaj je nádherná.

A čo sa týka dopravy? Áno, naozaj tam potrebujete auto. Každý nám to hovoril, všade sme to čítali, ale stále sme si hovorili, že to zvládneme. Že sme zvyknutí všade chodiť veľa a aj na dlhé trate peši, tak isto to bude v pohode. Nie, nie je. Mali sme obrovské šťastie, že naša rodina sa nás ujala ako keby sme ich vlastní a všade nás vozili, pretože sa tešili z toho, že toho uvidíme, čo najviac a chceli nám byť nápomocní. Keby nás všade nevozia, tak by to bol boj. Asi by sme ani zďaleka nevideli toľko miest, koľko sa nám podarilo. Ostrov vôbec nie je prispôsobený na pešiu chôdzu. Všade sú len cesty. Terén je do extrémnych kopcov a do toho si predstavte teplo, ktoré z vás vysáva život. Takže bez auta skutočne neodporúčam. Ich hlavný zárobok pramení z toho, že na každom rohu majú požičovňu áut.

Ale áno autobusy tam chodia. Problém je však v tom, že veľmi zriedkavo a je ťažké sa v nich vyznať. Zastavujú aj popri plážach a dostanete sa s ním na populárne miesta, ale chodí asi tak raz za hodinu a pol a dodnes celkom neviem kedy presne. Z Argostoli vyrozumiete kedy má odchod, no z dedín kde sa nachádzate ani nie. To sa však ťažko vysvetľuje. Museli by ste tie rozpisy vidieť. Preto by som to zhrnula tak, že neodporúčam sa na ne spoliehať.

Čo však odporúčam je aby ste sem šli! Určite sa sem ešte niekedy plánujete vrátiť a radi na naše dobrodružstvá budeme s láskou spomínať :).

2 komentáre:

  1. Tam muselo být krásně. V Řecku jsem ještě nebyla. Ani na žádném z jeho ostrovů. Ale vypadá to, že třeba v té Kefalónii by se mi mohlo líbit.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Odporúčam všetkými desiatimi! Je to prekrásny a pokojný ostrov, kde sa cítiš ako v raji ♥

      Odstrániť