nedeľa 6. októbra 2019

Pohyblivý sviatok | "Ale Paríž sa nikdy nekončí"

Originálny názov: A Moveable Feast
Autor: Ernest Hemingway
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: Odeon 
Rok vydania: 2016
Počet strán: 200

Paríž a šťastie boli pre Hemingwaya synonymá. Aj preto nazval svoje búrlivácke mladé roky strávené v tomto meste pohyblivým sviatkom. Týmto prirovnaním sa inšpirovala aj Mary Hemingwayová pri posmrtnom vydaní manželovho diela v roku 1964.
Črty o svojom živote v Paríži začal autor písať roku 1958 a s prestávkami v nich pokračoval až do konca svojho života, upínajúc sa v hlbokej tvorivej aj životnej kríze na najšťastnejšie obdobie svojho rozletu v úsilí nájsť stratenú istotu.
Tieto pamäti nám pomáhajú pochopiť nielen ducha doby, ale aj osobnosť spisovateľa, ktorý má nezastupiteľné miesto v svetovej literatúre dvadsiateho storočia.
...

Môj vzťah ku Hemingwayovi bol vždy trochu komplikovaný. Hľadali sme si k sebe cestu, i keď sme si vytrvalo dávali šancu si ju nájsť. 
Naším prvým stretnutím bolo čítanie knihy Starec a more, pričom to už bolo celkom dávno. Bolo to mätúce, keď mám byť úprimná, pretože vo svojom bytí som cítila kvalitu tej knihy a vnímala som, že sa jednoznačne a spravodlivo označuje dobrou. Ale i tak som z nej mala zvláštny pocit - kúsok vlažný. Chýbal mi akýsi dojem, no teraz mám pocit, že mi chýbala skúsenosť a trocha dospelosti. Čo ma nie úplne teší, ale je to už raz tak. Na niektoré čítanie treba najprv prežiť kúsok viac života a prejsť nejakou skúsenosťou, ktorá nás ovplyvní. Čítať tú knihu teraz, by bolo celkom iným zážitkom, dovolím si tvrdiť. A predsa by mi možno ešte stále malá čiastočka pocitu chýbala.

Druhé stretnutie. Uplynutý čas a odmlka od prvého zoznámenia... A predsa niečo nesedí, i keď je dojem hlbší, než predtým. Zbohom zbraniam bol nie dobrý, ale výborný román, no viac by som ho ocenila teraz. Časom.

A tak som časom ocenila Pohyblivý sviatok, ktorý som si prečítala po ešte väčšej odmlke a dlhšom čase. Nuž a ako to už býva, tento príbeh ma lákal asi najväčšmi z jeho tvorby. Každý umelec cíti, že v uliciach Paríža, a na strechách jeho bytov, v parkoch a záhradách, a v každom jednom zákutí... že sa tam niečo skrýva. Často Paríž vnímam, ako akési rodisko umenia. Miesto, kde pramení, kde sa začína a končí a nech sa ho snažím opísať akokoľvek, vždy sa mi len do hlavy dostane veta, "Na tom Paríži niečo je..." Vnímala som, že Hemingway to tak videl tiež. Cítil to čaro a kúzlo, ktorým toto mesto oplýva a tak vznikol román Pohyblivý sviatok, ktorý je zároveň mnohým viac... Má väčšie rozmery. Totižto je denníkom, zápisníkom, poviedkou, príbehom, výpoveďou, pocitom, náladou, pamiatkou... Je plným dojmov a spomienok a je plný ľudských charakterov zaznamenaných a nezabudnutých vďaka spomienke zapísanej do Pohyblivého sviatku. Myslím, že vďaka tejto knihe Paríž nikdy neumrie. A nikdy neumrie ani Hemingway.


Najradšej by som vám sem citovala celé pasáže a úvahy, ktoré autor pri písaní mal a vložil ich do knihy pre nás. Tak by ste najlepšie pochopili, v čom je sila tohto diela a prečo sa ho oplatí prečítať. Prečo je pre mňa výnimočným.

"Lenže Paríž je veľmi staré mesto a my sme boli mladí a nič
tam nebolo jednoduché, dokonca ani chudoba, ani nečakané peniaze,
ani mesačný svit, ani pravda či nepravda, ani dych človeka, ktorý 
ležal v mesačnom svite vedľa vás."

No skúsim na to použiť svoje slová a dostať zo seba aspoň pár pocitov, ktoré sa mi nevykresľujú jednoducho. 

Je zrejme jasné, že táto kniha mi sadla. Mám rada poetické diela, ktoré sú mnohovravné a veľa vykresľujú vo svojich riadkoch. Sám Hemingway poetické štýly rád nemal. Opisoval úpravu svojich poviedok a to, aké dôležité je písať ich triezvym jazykom. Presne, a bez zbytočných, rozvláčnych vyjadrení. A predsa, ani sám nedokázal zničiť silu vlastných slov, ktoré v sebe istú poéziu majú. Nemohol ich okresať, pretože sú veľmi nenápadné a nevtieravé, no jazyk majú taký krásny, že ich pocítite a zaradujete sa, že ich nedokázal odstrániť a zostručniť.

Nie všetko je tu však len o kráse mladosti a Parížskych ulíc. Je to o dianí sa... O spoznávaní osobností, o umelcoch a ich malých, veľkých svetoch a zvláštnostiach. Hemingway tu spoznal obrovské množstvo, či už začínajúcich alebo už vtedy významných osobností a to bolo veľmi zaujímavé sledovať. Opisoval prvé recenzie na diela, ktoré sú teraz absolútnou klasikou, no vtedy boli len úryvkami v novinách. Všetko tu bolo také surovo čerstvé a naberalo odvahu, až ma to úplne očarilo.

"Ale Paríž sa nikdy nekončí a spomienky každého, kto tam žil, sa líšia od
všetkých ostatných. Jednostaj sme sa ta vracali, nech už sme boli akíkoľvek, nech
sa menil, ako chcel, či bolo ťažké alebo ľahké sa doň dostať.
Paríž vtedy stál za to a človeku sa zakaždým vrátilo, čo doň investoval. Ale takýto
bol Paríž nášho ranného veku, keď sme boli veľmi chudobní, ale aj veľmi šťastní."

Život Hemingwaya je však smutne známy. Pozitivitou oplývala len tvorba, do ktorej vložil množstvo seba samého a zrejme, aj to najlepšie, čo v sebe mal a dokázal nám dať. Mnohí umelci majú takýto údel a mnohí nesú utrpenie, ako daň za svoj talent. Veľa vidia, veľa cítia, veľa vnímajú. Rozhodne si netrúfam posudzovať Hemingwayovu psychiku, pretože pre mňa je ako človek ešte stále záhadou a asi aj vždy ňou bude. Avšak toto sú jeho posledné šťastné roky. 
Tam v Paríži bol len chudobný mladý muž, ktorý pri lacnej káve, či pohári tvrdšieho písal svoje riadky a vkladal im život. Tam bol muž, ktorý si zdarma požičiaval knihy, a ktorý žil na dlh a z chatrných úsporov. Ktorému bola zima vo vlastnom dome, ale ktorý mal manželku a ľúbil... Boli to roky, ktoré neboli ovplyvnené úspechom a realitou, ale len šťastím a prežívaním života a tvorbou. Po Paríži sa všetko zmenilo. Všetko sa začalo odcudzovať a aj šťastie si našlo svoju cestu mimo autorovho života. Avšak toto je krásnou pamiatkou, na začiatok umelca, ktorý do svojej tvorby dal všetko, až napokon prázdny odišiel niekam, kde ho čakal jeho nový začiatok. Azda jeho nový, šťastný Paríž...

Za túto knihu veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Pokiaľ vás zaujala (a ja pevne verím, že áno), zakúpiť si ju môžete na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára