utorok 29. októbra 2019

Čarodejnica z Portobella | S Coelhom po prvýkrát

Originálny názov: Bruxa de Portobello
Autor: Paulo Coelho
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2007
Počet strán: 232

Meno "Paulo Coelho" vám zrejme predstavovať nemusím. Istá skupina jeho tvorbu miluje, obdivuje a vyhľadáva, ale sú tu aj čitatelia, ktorí jeho písaniu na chuť prísť nemôžu. Názory som čítala mnohé, avšak až doteraz som nečítala žiadne jeho dielo a nedokázala som si svoj názor utvoriť sama. Myslela som si, že začnem s Alchymistom, ktorý je určite veľmi výrazným titulom nie len pomedzi jeho knižky, ale aj v literatúre ako takej... Náhoda ma však priniesla k Čarodejnici. A tu je môj názor.
...

Athena je adoptívna dcéra libanonských emigrantov, ktorých z Bejrútu vyhnala vojna. V Londýne sa počas univerzitných štúdií zoznámi s mužom, s ktorým privedú na svet dieťa. Vzťah však nemá dlhú životnosť.

Athena sa zamestná v banke, kde tajomným a veľmi nekonvenčným spôsobom neuveriteľne zlepší výkonnosť celej pobočky, neskôr sa stane úspešnou predavačkou pozemkov na Strednom východe. Neustále však myslí na svoju biologickú matku, ktorá ju po narodení opustila, preto sa rozhodne vydať do Transylvánie, aby ju vyhľadala. Athena počas svojho putovania dospeje k poznaniu, ktoré naveky zmení nielen jej život, ale aj životy ostatných ľudí v jej okolí. 


Príbeh mladej "čarodejnice z Portobella" nám vyrozprávajú práve osoby, ktoré okolo nej žili. Podávajú nám obraz súčasnej spoločnosti, kde konformizmus a strach byť iným neraz určujú naše životné smerovanie.



...

Na knihe ma zaujala jedna veta, ktorá sa mi hlboko vryla do pamäti, "Athenin problém spočíval v tom, že bola ženou dvadsiateho druhého storočia žijúcou len v dvadsiatom prvom storočí, a že dovolila, aby to všetci videli..." Viete, ľudia ktorí sú výnimoční, autentickí, ktorí majú pre niečo vášeň alebo hlboko pretláčajú svoju pravdu, vedomosti, ktoré neustále vedú boj so spoločnosťou, ale aj so svojim vnútrom - takí ľudia ma dokážu fascinovať. Nerada by som otvorene povedala, že medzi takých ľudí patrím aj ja. Takýto názor by mala povedať nestranná osoba, avšak dovolím si povedať, že pre takýchto ľudí mám pochopenie a neopísateľne ma zaujímajú. Príbeh Atheny na mňa pôsobil takýmto spôsobom. Mala som milné predstavy? Asi áno, pretože Coelho zašiel oveľa ďalej, než som si dokázala predstaviť. Avšak v prvom rade som si určité predstavy a očakávania nevytvárala. Nechala som sa len uniesť a prekvapiť tým, čo na mňa čaká...

Bolo toho dosť. Už dávno som sa necítila taká zmätená, uvrhnutá do chaosu a zároveň plná dojmov. Celý príbeh sa každou stránkou akoby stupňuje. A s mojimi pocitmi sa dialo to isté. Nedokázala som toto čítanie odložiť, pretože knižka je to útla a ja som vedela, že neprestanem, až kým ju nedočítam. Pocitovo to však nebolo jednoduché. Cítila som, že nie len Athena sa učí novým veciam, ale aj vo mne sa niečo pomaly lámalo a menilo. Nedokážem to popravde ani vysvetliť, no cítim, že Coelho vo mne zasieval semienka, ktoré minútami len rástli a menili sa na myšlienky a akési vedomie niečoho... Hlbšieho.


"Uvedomoval som si, že prežívam nezabudnuteľný okamih svojho života, jednu z tých chvíľ
ktoré pochopíme, až keď sú preč. Bol som tam celý, bez minulosti, bez budúcnosti..."

Téma Atheny a jej viera, ktorú sa snažila odovzdať ďalej ma nijakým spôsobom nešokovala. Totižto ja sama som sa kedysi venovala meditácií a povedzme duchovnému životu, či sile myšlienok (aj keď to nie celkom súvisí s témou)... Úplne o tom nezvyknem hovoriť, pretože tieto záležitosti mi prídu prirodzené a správne aplikovateľné do života, preto ich nevnímam tak komplikovane, ako niekomu môžu znieť. No povedať tým chcem, že nech sa jedná o akékoľvek náboženstvo, akúkoľvek vieru a presvedčenie, my ľudia len rozdávame vlastné a iné názvy. Podstata je však rovnaká. Preto som sa len pousmiala, keď Athena sa učila, či naopak ona učila iných myšlienkam, s ktorými som sa neraz stretla aj ja sama.

Neviem úplne, čo si mám o tom myslieť. Athena povedala, že milovať môžeme aj to, čo nemáme radi a takýto vzťah som k nej mala v istých chvíľach... i keď mi jej príbeh bol od prvej strany sympatický. Ako sa však príbeh stupňoval sama seba som sa pýtala tie isté otázky, ako jej prostredie a priatelia. Jej učenie už nebolo pre mňa významným, pretože jeho význam mi bol blízky len tak do polovice knihy. To však neznamená, že ho neakceptujem. Záver, ktorý však bol nečakaný, zabudoval do mňa hlboké úvahy. 
Nemôžem sa s vami o ne podeliť, no ak ste knihu už čítali alebo si ju len plánujete prečítať (a ja dúfam, že áno), pochopíte, čo tým myslím.

Veľmi sa mi páčilo, že celá kniha je akoby pamiatkou, resp. spomienkou na Athenu. Príbeh nám nerozpráva ona, ale jej známy, či priatelia, ktorí ju poznali a hovoria o nej. Bolo to veľmi zaujímavé a myslím si, že vidieť všetky tie odlišné názory a uhly pohľadu dali knižke oveľa krajší rozmer.
Za seba môžem povedať, že Paulo Coelho si získal moju pozornosť a jeho slová vo mne znejú... Urobil na mňa dojem a tak sa teším na jeho ďalšie knihy, ktoré si určite plánujem prečítať. Píše netradične. Píše inak. Ale mne sa to páči, pretože istým spôsobom mi to jeho "inak" niečo dáva a učí ma.

"No hudba jestvuje len preto, že jestvujú pauzy. Vety jestvujú len preto, že jestvujú
medzery. Keď niečo robím, cítim sa úplná, ale nikto sa neudrží v činnosti
dvadsaťštyri hodín denne. Keď zastanem, cítim, že mi niečo chýba.
Neraz ste mi povedali, že som od prírody nepokojná. Ale ja som si tento spôsob
života nevybrala..." 

Je zvláštne, že aj keď si na Athenu v mnohom nedokážem utvoriť názor, boli veci a situácie, v ktorých som v nej videla seba. Mali sme niečo spoločné, ale aj mnoho odlišného... Je to zvláštne, ale aj skrz to cítim fascináciu ešte väčšmi.

A čo vy? Zapíšete si Čarodejnicu z Portobella do zoznamu alebo ste ju už dávno čítali? Dajte mi vedieť! Vedieť mi môžete dať aj to, ktorá kniha od autora sa vám páčila najviac, nech sa môžem inšpirovať... Majte sa krásne :)!

Moje hodnotenie:

2 komentáre:

  1. Super, super, děkuju! Dlouho jsem přemýšlela, co dalšího od Coelho po Alchymistovi a tohle vypadá, že by mně mohlo dobře sednou! :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie je zač :)! Som šťastná, že ťa Čarodejnica zaujala a zároveň som si trošku utvrdila, že Alchymistu si zas musím prečítať ja... Keby si náhodou spomenieš, tak mi pokojne daj vedieť, ako sa ti kniha páčila. Maj sa krásne!

      Odstrániť