Usaďte sa. Uvarte si poriadne veľkú šálku kávy, či čaju. Urobte si pohodlie. A pripravte sa na poriadne veľké dobrodružstvá, ktoré vás prenesú do krajiny, ktorú nemožno nemilovať.
...
Vítam vás pri prvej časti článku Škótskeho denníku, v ktorom sa vám pokúsiť opísať cestu, ktorá bola neopísateľne krásnou, ale najmä bola mojim splnením snom. Priznávam, ťažko sa mi hľadajú slová a už len z týchto úvodných riadkov mám pocit, akoby som všetky tie vety musela nachádzať v tej najhlbšej časti mňa, avšak o veciach, ktoré sa nám zapísali do duše nie je vždy jednoduché hovoriť nahlas... Niekedy si krásne veci chceme uchovať, ako vzácny poklad. Alebo len naše vedomie si ich chráni a dohliada na to, aby sme vždy pookriali pri každej spomienke, ktorú sme z toho krásneho zážitku získali. Pre mňa boli dni strávené v Škótsku veľmi vzácnymi, no sľubujem, že urobím všetko pre to, aby som vám o nich dokázala rozpovedať a preniesť vás na všetky miesta, ktoré som zazrela.
Nuž moji milí čitatelia... prajem vám príjemné čítanie ♥!
Návšteva Škótska bola jednou z hlavných príčin prečo na blogu ostalo ticho a články akosi prestali pribúdať. Trvalo mi, kým som sa ešte aj po návrate akosi spamätala a vrátila do reality bežných dní. Nebolo to veru jednoduché...
Spolu s maminou sme 24. septembra odlietali z Prahy do Edinburghu na 9 (dlhých) dní. Ako to už býva, podarilo sa mi nájsť dobré letenky, ktoré ma opäť raz prinútili konať impulzívne. Po návšteve Londýna som vedela, že určite chcem navštíviť nejaké ďalšie miesto, no neplánovala som nič konkrétne. Tieto letenky rozhodli za mňa, pretože o Škótsku som snívala a veľmi som ho túžila navštíviť, taktiež moja mamina, s ktorou sme napokon aj spontánne vyrazili do sveta. Nie sú však takéto neplánované nápady najlepšími? Myslím si, že každá moja cesta, ktorá v budúcnosti nastane bude takáto zbŕkla a radostná, pretože ten pocit, keď si len tak v bežný deň z ničoho nič večer pri robení úloh do školy, či iných povinností zarezervujete letenku je na nezaplatenie!
Cesta do Prahy bola dlhá, ale bola som šťastná, že v nej strávime dostatok času, aby sme sa tam poobzerali. V Prahe som totiž dovtedy nikdy nebola a samozrejme som mala chuť objavovať, čo sa v nej ukrýva. Rada by som vám priložila fotky, pretože i keď by som v nej žiť nechcela, rozhodne má svoje čaro... avšak cítim, že fotky z Edinburghu zaberú ešte kopu miesta O:).
Snažili sme sa tento pobyt stráviť inak. Na všetko sme mali dostatok času a keď mám pravdu povedať, čoraz väčšmi túžim po cestovaní, ktoré netkvie len vo vyhľadávaní známych miest, bodov a v hnaní sa za ich objavením, ale rada sa stávam na tie krátke momenty aj súčasťou tých miest. Chcem tam mať dostatok času len sedieť a cítiť, kde sa nachádzam. Cítiť sa tým miestom... Chápete, čo tým myslím? Verím, že áno.
A tak, ani neviem kde začať...
Prvou zmenou, ktorá pre mňa bola dosť výrazná bol fakt, že sme sa neubytovali v hoteli. Ubytovanie sme si našli na Pilton Drive North - čo je miesto vzdialené kúsok od mesta, kde autobusom prejdete za zhruba 15 minút. Nachádzajú sa tu malé reštaurácie a obchodíky a za krátky čas prejdete pešou prechádzkou na nádhernú pláž. Táto ulička nám bola po tých dňoch dobre známa a radi sme navštevovali jej malé zákutia. Bývali sme u miestnej obyvateľky (airbnb), ktorá sa volala Kat, a u ktorej sme sa veľmi rýchlo začali cítiť, ako doma. Bolo to zvláštne a pre nás celkom nové, pretože sme deväť dní nažívali v jednom malom byte s cudzou osobou, ktorá zároveň rešpektovala náš priestor a my naopak ten jej... Po celý čas sa však nikto necítil nevítane, či utlačene. Občas sme sa v byte stretli a rozprávali sme sa. Ráno nám vždy robili spoločnosť jej dve mačky Cocoa a Cinnamon, ktoré boli neskutočne prítulné a rozkošné. Cítila som sa oveľa lepšie, než keď som bola v Londýne ubytovaná v hoteli. Človek tam nenájde veľa pohodlia, ceny sú výrazne vyššie, všetko sa ozýva, nuž a zariadenie nie je ani najnovšie... Nedá vám to príjemný pocit uvoľnenia. U Kat sme sa však cítili ako doma, pretože jej byt bol podobný nášmu. Všetko bolo útulné, mali sme vlastnú izbu, ale mohli sme sa pohybovať mimo nej, takže človek sa skutočne necítil stiesnene a hlavne to bola skvelá skúsenosť, pretože vďaka takémuto ubytovaniu sme sa skutočne na chvíľu cítili byť súčasťou Edinburghu a jeho obyvateľov. Nuž a to, že sme výrazne ušetrili na financiách hádam, ani spomínať nemusím. Bolo krásne budiť sa na škrekot čajok, kedže more bolo blízko... Ten zvuk mi veru neraz chýba. Jediné, čo pre mňa bolo prudko traumatické bola chodba tejto radovky. Byty vo vnútri sú síce nové a krásne, avšak na tých chodbách stretnete pavúky vo veľkosti dieťaťa. Nerobilo mi to dobre.
Na Edinburghu je úžasné, že všetko je pokope. V meste je absolútne jednoduché zorientovať sa a skoro nikam nemusíte cestovať dlhé chvíle autobusom. Väčšinu miest môžete nájsť peši a všetko je krásne prehľadné. Ja osobne som človek, ktorý sa nemôže chváliť dobrou orientáciou v priestore. Mamina na tom nie je tiež o nič lepšie, takže mapy a navigácia sú v takýchto prípadoch moji verní priatelia. Ibaže s Edinburgom sme sa natoľko zoznámili, že tie mapy sme tam už po veľmi krátkom čase nepotrebovali. Aj teraz, keď zavriem moje oči, presne viem, kde sa čo nachádza a dokážem sa mysľou prechádzať po uličkách mesta... Každá ulička samozrejme obsahuje niečo iné, čaká tam na vás celá kopa prekvapení a priestoru na objavovanie, avšak nemáte problém so zorientovaním sa a stratenie vám veľmi nehrozí.
Čo nás však šokovalo bolo počasie. V dňoch, keď sme odchádzali bolo na Slovensku chladno a každé ráno bolo utrpením na východ z tepla domova. Samozrejme sme rátali, že v Škótsku to bude horšie... To počasie tam predsa len býva chladnejšie a očakávali sme to najhoršie. Nuž... Bolo tam teplejšie, než u nás. O tom, že obyvatelia cítia teplotu ešte o čosi výraznejšie a že počasie, v ktorom si vy oblečiete bundu, je pre nich ideálnym letným dňom vhodným na krátky rukáv, sa rozpisovať nejdem. Avšak my sme tam skutočne netrpeli chladom. Dážď sme zažili len pri príchode do Edinburghu a potom jeden jediný deň za pobyt, inak bolo celý čas krásne slnečne a všetko nám vychádzalo.
Ach, ale ten príchod nebol jednoduchý. Prileteli sme v noci, kedy už bola tma. Vonku lialo. Autobus meškal, z čoho som už takmer omdlievala od paniky, pretože nám išiel z odľahlej zástavky, kde nikto iný nebol. Vystúpili sme síce podľa navigácie na správnej ulici, ale naše ubytovanie sa nachádzalo v radovke domov, ktoré sa podobali ako vajce vajcu a predsa len... Označený hotel nájdete ľahko, ale ako nájdete svoj byt na nekonečnej ulici? Ani neviem ako sme to zvládli. Ale zvládli sme. Toto bolo asi jediné také "úskalie" kedy mi prihorievalo pod zadkom a cítila som strach :D. Ale aj na tom sme sa napokon zasmiali. Najmä, keď som unavená prehlásila, aká som šťastná, že v noci pri našom príchode mačky neštekali... Áno, áno aj toto sa mi podarilo vypustiť z úst. Asi je vidieť, že na život so psami som už veľmi zvyknutá.
Mám vo zvyku, že vždy si obľúbim jedno miesto, ktoré by však nie každý čakal. Nezáleží na tom, že niektoré miesta sú oslnivé, veľkolepé, známe... Ja si väčšinou vyberiem jedno jedinké, ktoré mi prirastie k srdcu, no je skrátka len jednoduché a je na ňom krásne. Respektívne pocity, ktoré cítim, keď sa tam nachádzam sú krásne.
Takýmto miestom bol park, hneď veľa Princes Street. Samozrejme bol celkom rozsiahly, no ja som si obzvlášť zamilovala jednu jeho časť z ktorej bol výhľad na hrad. Nachádzalo sa tam pár lavičiek, malé občerstvenie a vedľa tých lavičiek bol prekrásny strom a fontána so sochami. Takmer každý deň sme si kupovali kávu so sebou a z Princes Street sme zbehli dolu práve do tejto časti parku. Potom sme tam len tak sedeli a ja som si tam predstavovala domov a ľudí, ktorí mi chýbali a ktorí ten domov predstavujú. Keď ste od domova ďalej, zrazu akoby veci, ktoré sa nachádzajú na mieste, kde žijete - zrazu ich vidíte jasnejšie. Myšlienky sa vám urovnávajú a vy viete, kto vám chýba. Na kom vám záleží a cítite, že domov je len jeden. Takéto miesta, kde sa mi dá premýšľať a kde pri mojej nepokojnej povahe cítim pokoj a vyrovnanosť, nedokážem nemilovať.
Ešte stále si pamätám, ako som tam pozorovala iných ľudí. Videla som tam ten najrozkošnejší pár, ktorý sa len pokojne zhováral a bol šťastný. Alebo ruské kamarátky, ktoré si tam z plastovej fľaše ulievali šampanské a poriadne si užívali, kde sa nachádzajú 😅.
Hrad je takým srdcom Edinburghu. Nezáleží, kde sa momentálne nachádzate, pretože ho vidieť takmer odvšadiaľ. Z každého uhlu je neopísateľne krásny a doslova akoby pozoroval a visel nad celým mestom. Prvé dni sme si ho samozrejme fotili z každého možného uhlu, ale potom sme pochopili, že toľko fotiek nie je možné nafotiť a že ho uvidíme po celý čas nášho pobytu a tak bolo foteniu koniec. Avšak nikdy nestratil, ani kúsok svojho čara. Každý pohľad naň bol dychvyrážajúci.
Kníhkupectvá
K takým mojim cestovateľským "chúťkam" určite patria aj kníhkupectvá, ktoré si nikdy nemôžem nechať ujsť. Do Waterstones som sa vrátila takmer každý Boží deň a priznávam, že sa mi páčil väčšmi, než pobočka, ktorú som videla v Londýne. Tieto priestory boli ako kúzlo, pokiaľ ste knihomoľ, nebola šanca aby vám srdce nebúšilo od samej radosti, keď ste vstúpili dnu.
Povedala som si, že z každého miesta, ktoré navštívim, si ako pamiatku prinesiem knihu. Tak aj bolo. Je škoda, že knižky (nebolo možné kúpiť si len jednu...) odfotené nemám, avšak fotku ďalšieho kníhkupectva vám rada poskytnem.
Blackwell's kníhkupectvo bolo takisto úžasné. Ak vám môžem dať praktickú radu, ak by ste sa náhodou niekedy ocitli v Edinburghu, tak ceny kníh sú tu dokonca výrazne lacnejšie, než kdekoľvek inde a vnútro si vás získa rovnako, ako tie ceny. Možnosť navštíviť sme ho mali práve v ten deň, kedy pršalo, ako o preteky, no malo to svoje čaro... Priestory tohto obchodu sú taktiež celkom veľké a pekným bonusom je kaviareň, ktorá sa nachádza akoby v suteréne, kde je super atmosféra a taký ten zhluk ľudí. Určite odporúčam.
My sme však v ten deň navštívili inú kaviareň... A jej vnútro mi pohladilo dušu :)!
Kaviarne
Procaffeination je názov kaviarne, ktorú som už pár dní nášho pobytu obzerala a túžobne som do nej chcela vstúpiť... Stalo sa tak v ten daždivý deň a miesto dlhých opisov vám radšej rovno poskytnem fotky :).
Poviem vám len, že sedieť tam a počúvať skladby od Queen... veru nechcelo sa mi odísť.
Na kávu som veľmi háklivá a nemôžem povedať, že by som narazila na ideálnu, ktorá by pohladila moje srdce a nebola by prevretá, ako to evidentne niekde radi robia... ALE vedela som sa potešiť tým, ako šťastne sa cítim. A ako príjemne mi je.
S maminou sme si často kupovali kávu aj V Starbuckse, ktorá rozhodne nie je baristicky kvalitná, avšak karamelová káva je karamelová... Poteší vás.
Ak vám môžem dať tip, tak Starbucks na Princes Street má jednu obrovskú prednosť vďaka ktorej je vždy plný. Táto pobočka má dve poschodia, nuž a na druhom máte krásny výhľad na hrad, ktorý je na nezaplatenie. Ak chcete mať dobrý výhľad a čas trochu rozjímať, tak určite navštívte toto miesto. Dobrá atmosféra je zaručená. Prikladám vám aj fotku, na ktorej som žiaľ nezachytila výhľad, no hádam aspoň pocítite tú atmosféru miesta.
Zaujímavosti
Úplne úžasným zážitkom pre mňa bola prechádzka popri kostole: St Cuthbert's Church, v ktorom sa vydávala Agatha Christie a vedľa ktorého je prekrásny historický cintorín, kde je skutočná história... Verím, že to môže vyznieť trošku zvláštne, no ja osobne mám cintoríny veľmi rada a neopísateľne rada sa v nich prechádzam. Istým spôsobom je to upokojujúce. Tento bol prekrásny. Mal svoje čaro... Svoju atmosféru... Svoju históriu.
A hádajte aký je tam výhľad? No predsa na hrad!
Rada by som sa ešte vrátila k parku, ktorý obsahoval aj iné pekné miesta, než len to moje spomínané, obľúbené... A to napríklad "rozprávkový" domček posiaty kvetmi alebo sochu v krásnej veži - Waltera Scotta. Zatiaľ som od neho nečítala žiadnu knihu, no už roky ich mám na zozname :)!
Ďalšie miesta...
Z tohto miesta je krásny výhľad na celý Edinburgh alebo dovidieť môžete, aj na Arthur's Seat, kam sme sa odhodlané vybrali...
Arthur's Seat je určite miesto alebo plán, ktorý by ste v Edinburghu mali podniknúť. Aj keď som zvyknutá vyjsť doma raz za čas na nejaký kopec, predsa len nám dalo trošku s maminou zabrať vyjsť hore. Poriadne sme sa nasmiali aj s ostatnými návštevníkmi, pretože každý len fučal a frflal a ľutoval svoje rozhodnutie, pričom to vôbec nie je náročná túra. Keď sme však už boli hore, všetko bolo jedno. Len sme sa zadívali a vysmiate zišli dolu.
V Edinburghu je to asi najlepšia možnosť vidieť akoby kúsok Vysočiny, za ktorou inak musíte vycestovať ďalej...
Dean Village je prekrásna historická dedinka, ktorá sa nachádza hneď vedľa centra mesta. Vidieť sa oplatí a môžete v nej prežiť krásne popoludnie, tak ako aj my. V dedine sa nachádzajú domčeky, potôčiky, myslím že aj kostol. Celá pôsobí takým idylickým dojmom a s detskou radosťou si to tam prehliadnete.
Škótsku kultúru milujem a tak mi bolo skutočne cťou byť toho na chvíľu súčasťou. Vidieť to. Počas tých dní sme už stretávali tých istých ľudí, poznali sme niektoré zvyky. Cítili sme, že tam zvláštnym spôsobom patríme a ten pocit je vzácny.
Zažili sme tam veci, ktoré ani nie je možné spísať alebo ich hoc len opísať. Avšak tých zážitkov bolo toľko, že toto je len prvým dielom našej cesty.
Dnes vám sem predložím už len fotografie zaujímavých obchodíkov, ktoré... Nuž veď uvidíte. Ale týmto vám ďakujem za vašu pozornosť a prajem vám nádherný deň a veľa odvahy na to, aby ste si plnili svoje sny ♥! Majte sa krásne!
Najobľúbenejšia fotka celého pobytu?... 😅
Nuž a toto je spoločníčka "pani máma", ktorá je taktiež hlavnou aktérkou týchto dobrodružstiev. Ako vidím... predsa len sa sem dostala aspoň jedna fotka z Prahy O:)
Velmi pekny a mily clanok a nadherne fotky :) tesim sa na dalsie tvoje cestovatelske zazitky!
OdpovedaťOdstrániťĎakujem krásne ♥! Teší ma, že ťa ani jeho dĺžka neodradila... dúfam, že pokračovania nesklamú O:).
OdstrániťĎakujem ti pekne, že si sa s nami podelila o váš zážitok. Každá jedna fotka má svoje kúzlo. Túto krajinu by som tiež raz chcela navštíviť, ako vidím u teba asi prekonala očakávania. Bolo to krásne čítanie, ako je u teba na blogu zvykom. Som za vás šťastná, že ste si to s mamkou užili! :) Inak veľmi sa na mamku podobáš, obidve ste krásne a vyzeráte ako skvelé parťačky :D Prajem vám veľa takýchto úžasných zážitkov!
OdpovedaťOdstrániťĎakujem... Tieto slová ma tak neskutočne potešili ♥! Ani neviem, ktorá ich časť viac :). V prvom rade si naozaj vážim, že si sa pri tomto článku dostala, až nakoniec, pretože uvedomujem si, že jeho dĺžka je trošku odstrašujúca. Ešte väčšmi šťastná som z toho, že ťa pobavil, navnadil, že si si v ňom našla to svoje... Ale úplne ma teší, že vidíš podobu medzi mnou a mojou maminou, pretože nie každý ju tam vidí (-len odborné oko zazrie :D). Ďakujem ti krásne! Ja ti prajem, aby si raz navštívila nie len túto krajinu, ale všetky po ktorých túžiš... Nuž a keď medzi nimi bude táto, aby ťa očarila a získala si ťa nakoľko sa len dá. Má ti čo ponúknuť O:). Maj sa krásne!
Odstrániť