piatok 25. decembra 2020

Aký je život keď ľúbiš?


Už dávno si nepíšem denník. Nezaznamenávam si svoje dni, nevykresľujem svoje pocity, nezanechávam spomienky v slovách, na ktoré by som časom mohla opäť naraziť. Aj tento blog bol mojim denníkom. Bol miestom, ktoré zbieralo kúsky mňa samej, ale vidíš môj milí čitateľ... Už dávno si nepíšem denník.

Ale život aj tak nie je zlým. Pretože slová mi už možno neslúžia a vety už nespájam do významov, ktoré si si zvykol čítať počas tichých nočných hodín, ale i tak som v tomto čase prítomná a prežívam niečo, čo vo mne zanecháva pocit. Možno si o tomto období neprečítam zápisky načmárené guľôčkovým perom do hnedého zošita, ale ver mi že si z neho odnášam a zachytávam každý jeden detail. Moja myseľ si vytvára svoju vlastnú pamäť a viac, než slovami hovorím fotografiou. Farebnou i čiernobielou. Zachytávam momenty, ktoré nie sú len strojenými pózami, ale sú presne tými veľavravnými spomienkami, v ktorých môžeš spolu so mnou čítať. Vytváram stopy po ktorých raz budem pátrať, keď si raz budem chcieť pripomenúť... Nepíšem, ale žijem. Chvíľami žijem rýchlo a ani na dych takmer nestačím, no vždy stačím nabrať dostatok vzduchu na to, aby som skutočne bola... a nie len bola. Ale aj žila šťastne.

Pretože vieš aký je život keď odrazu ľúbiš?
ľahký,
a možno aj nie, no viac už nie si sám. Žiadna tvoja starosť nie je len váhou na tvojich pleciach. A žiadna tvoja radosť nie je len tvojim víťazstvom. 

Ale skôr, než ti vytvorím obraz tohto šťastia, tak ti niečo prezdradím. Prezradím ti tajomstvo toho, akým spôsobom je niečo také možné... Tak ma pozorne počúvaj. Čítaj...

A čítaj pozorne. Pretože vieš kedy môžeš svoje radosti a starosti zdieľať s niekým ďalším? Keď sa ich naučíš znášať sám so sebou. Keď sa dokážeš sám radovať, sám riešiť problémy, sám sa ľúbiť a sám víťaziť. Až potom môžeš svoju váhu prenášať na niečie ramená. A prečo ti to hovorím? Pretože nikdy som neverila na stratené polovičky a kúsky seba samých. Nemyslím si, že v ľuďoch by si mal hľadať to, čo ti chýba a veriť, že ťa ich láska zachráni a spasí. Nemyslím si, že je správne túžiť byť ľúbený... Dôvodom je, že všetci sme celky. Si úplný, si plnohodnotný, si celý. A tak musíš nájsť "to" svoje rovnocenné, nie to svoje chýbajúce. A musíš ľúbiť. Na všetko sa dívať s láskou a konať s láskou a lásku musíš chcieť dávať a nielen ju dostávať. Už začínaš chápať? Že vždy sa všetko začína tebou? Že keď nájdeš niekoho rovnocenného, kto je rovnako úplný ako si ty, tak spolu môžete vytvoriť niečo z čoho budete obaja šťastní? Že spolu môžete rásť, mýliť sa, smiať sa a ľúbiť?

Vieš myslím si, že ten správny typ lásky je práve ten, kedy sa navzájom s niekym robíte lepším. A toto je reálna vec. Keď odrazu ľúbiš, tak sa v živote veľa učíš. Mnohé o sebe zisťuješ.
Čelíš svojim bežným reakciam, zvykom, spôsobu života a schopnostiam zodpovednosti, ale môžem ti povedať... že keď sa v noci schúliš do objatia niekoho, kto pre teba predstavuje bezpečie a domov, tak všetkému čelíš rád.

A tak ti musím povedať veľké novinky. Milí čítateľ.

Pretože v čase, kedy som nehľadala som našla celý svoj svet. A hádam si ten svet našiel mňa, zatiaľ čo som kráčala po horách, strácala sa v stránkach kníh, pasovala sa s realitou a venovala sa tomu, aby som skutočne bola.

Môj život sa zmenil. Nepísala som ti o zmenách, ktoré v ňom sú, no môžem ti povedať, že najväčšou zmenou je osoba, ktorej sa týkajú. A s ktorou môžem plánovať všetky bláznovstvá, ktoré som ti kedy spomenula.

A už za chvíľu. Za veľmi krátky čas ti začnem opäť rozprávať drobné útržky môjho života, ktorý už viac nebude takým aký bol. Už o pár dní opúšťam svoj domov. Detskú izbu v ktorej som vyrástla a strávila všetky svoje chvíle. Odchádzam zo svojho bezpečia, komfortnej zóny, odchádzam od všetkého, čo poznám. A tak už čoskoro budem bývať v domove, ktorý bude mojim. Budem mať domácnosť, ktorá má staré drevené parkety a jednoduchý matrac na zemi. Mojou bude široká parapetná doska v kuchyni, na ktorej si budem listovať v príbehoch a mojim bude aj pocit, ktorý pocítim vždy keď sa tam vrátim. Áno, budem sa sťahovať, ale až do špiku kosti cítim, že odchádzam na miesto, ktoré bude mojou základňou pre všetko tvorenie sveta.

Budem ti písať na blog a často ti vykresľovať svoje myšlienky, ktorých je neraz až príliš.
A budem fotiť.


Môj milovaný analóg zachytí všetko, čo budem cítiť a ja už sa neviem dočkať ako odfotím fotografie podobné mojim milovaným manželom Troyanovskym. Vykreslím lásku, vyrozprávam ti skrz tieto obrázky príbehy... a ja dúfam, že ťa ich pozadie a obsah bude baviť.


A aj keď je to len dočasné, pretože už teraz viem, že sa zdržím len krátko... Že moje túlavé topánky pôjdu ďalej a či už to bude severné Nórsko, alebo sa naozaj ponorím do dobrovoľníctva v zdialenej krajine, ako som vždy túžila - jedno je isté. Domov je o osobe, nie o mieste. No aj tak sa mi až prsty chvejú od radosti z toho, aké miesto sa ním na pár nasledujúcich mesiacov stane.

8 komentárov:

  1. Ďakujem za spríjemnenie večera a ukľudnenia mojej duše. Cítim, že som to potrebovala. Máš môj obdiv, že so svojho prežívania dokážeš ešte takto naorkraj rozdávať ostatným. :) Aj mne sa potom žije znesiteľnejšie. Veľmi, veľmi ti držím palce na tvojej ceste, želám mnoho úžasných rozhodnutí podobných týmto a verím, že tvoja cesta bude tá najlepšia, akú si si mohla zvoliť, a že sa tvoje momentálne šťastie na nej ešte strojnásobí. <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ani nevieš aká som šťastná a vďačná, keď som si tu našla tvoje milé slová :)! Úprimne sa teším z toho, že ešte vždy sú tu spriaznené duše, ktoré si čítajú moje vety a vidia v nich zmysel. Ďakujem ti krásne! Dúfam, že tiež budeš žiť nielen znesiteľne, ale aj strojnásobene šťastne :) a že sa ti všetko podarí vykresliť, či už slovami s ktorými to vieš alebo fotografiami, ktoré rozprávajú hádam veľavravnejšie, než slová.

      Odstrániť
  2. Tvoje slová sú znovu krásne. Som rada, že práve v tomto ťažkom období zažívaš tieto malé i veľké pocity radosti a lásky, pretože v konečnom dôsledku záleží len na tom. :) Už dávno hovorím, že domov nie je o mieste, ale o ľuďoch. Dúfam, že si svoj nový domov ešte viac zamiluješ a veľmi ti držím palce na tvojich ďalších cestách!
    Nórsko je veľmi fascinujúca krajina a severná časť je už dlhý čas mojim veľkým snom, takže dúfam, že sa do neho zamiluješ tak, ako som sa zamilovala ja len do Osla. :) Dúfam, že sa tvoje šťastie bude len znásobovať a splníš si aj svoj sen o dobrovoľnícte!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Paradoxne práve tieto časy chaosu a neporiadku, akosi dávajú zmysel a význam. Pevne verím, že nielen ja ich prežívam takýmto spôsobom, ale že aj mnohí iní miesto smútku, našli seba samých :)... Z toho by som bola veľmi šťastná. Hádam tak veľmi, ako z toho, že ešte vždy si môžem nájsť pod článkom takéto reakcie. Ďakujem ti krásne!
      Och, bola si v Osle? Verím, že to muselo byť čarovné a prajem ti aby si sa tam určite ešte vrátila. Dúfam však, že sa ti splní tvoj sen a objavíš ešte mnohé iné jeho zákutia, tak ako ťa to láka a želáš si :)!

      Odstrániť
  3. Krásny článok - prečítaný "na jeden nádych" :) Ja som sa pred niekoľkými mesiacmi taktiež rozhodla vo svojom živote posunúť ďalej, výjsť zo svojej komfortnej zóny a presťahovať sa za svojim novým životom a domovom do Prahy. A v srdci viem, že som urobila správne a aj keď je to niekedy naozaj náročné, všetko to stojí za to :) Teším sa na nové články!

    Carolina ~ www.galkvinne.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ti krásne! Niekedy je naozaj jediná vec, ktorá nás delí od šťastia - práve tá komfortná zóna, ktorej sa držíme zubami nechtami. Nie je jednoduché z nej vyjsť a ako sama hovoríš, niekedy to je skutočne náročné, ale pevne verím, že za všetkými tými prekážkami a chvíľkami pochybností nás čaká pocit naplnenia a toho, že žijeme tak ako máme :)! Ešte raz ti ďakujem a teším sa z toho, že sem opäť zavítaš <3

      Odstrániť