piatok 19. marca 2021

Môj príbeh | prečo túžim žiť inak a aké je to mať dušu cestovateľa


Ahojte!
Ani si neviete predstaviť s akou radosťou vás vítam pri tomto článku. Prečo? Pretože prišiel spontánne. 
Pretože práve v tento večer sedím vo svojej izbe s drevenými parketami a kopou kníh. Po veľmi dlhom čase cítim inšpiráciu a potrebu vám rozpísať, čo mám práve na duši.

Možno sa v tom nájdete. Verím, že ľudí, ktorí túžia po veciach aké sa vám chystať opísať je viac. Viem to, pretože s jedným takým žijem a nažívam. Poďme si spolu teda zazdielať svoje sny, ktoré časom neostanú len snami.

...

Môj príbeh?
Mám 20 rokov. Som mladý človek, ktorý objavuje aké je vychádzať z detských topánok a zároveň si zachovávať detské sny. Pomerne skoro som vzala svoj život do vlastných rúk a začala bývať v malom bytíku spolu s Patrikom, ktorý sa rovnako stretáva s realitou a zároveň si tvrdohlavo vytvára svoj vlastný svet v predstavách, v ktoré verí väčšmi než čomukoľvek inému.
Dalo by sa povedať, že sme sa našli. Ale to nie je celkom pravda, pretože on našiel mňa. A ja som za to vďačná, pretože o svojej samote som bola presvedčená. Nebol to plán.

Študovala som na obchodnej akadémii, ktorá pre mňa nebola ničím napĺňajúca. Trpela som ju bez cieľa a z donútenia, avšak s vidinou, že po jej ukončení si skutočne splním to v čo verím a po čom túžim. Učením som netrávila veľa času, ale za to som veľa čítala, sebavzdelávala sa v celkom odlišných oblastiach a objavovala. Rozvíjala som sa, no nie tak ako to odo mňa bolo očakávané. Mnoho ľudí sa čudovalo nad tým, že škola pre mňa nie je prioritou, ale ja som ďalej radšej pracovala, šetrila a išla si za svojim. Za niečím, čo pre mňa malo zmysel.


Chcela som cestovať. Vysoká škola pre mňa nebola vidinou, ani možnosťou. Známkami by som sa tam dostala, rozum mi nechýbal, no vedela som, že miesto ďalšieho trápenia seba samej - chcem radšej vyraziť do sveta a skúmať svoje možnosti. Chcela som tvoriť, fotografovať, písať a zachytávať všetko a všetkých, čo na svojich cestách spoznám.

Možno je to už otrepaná veta, ale i tak sa to stalo. A preto vám to musím povedať, tak ako to bolo.
Prišla korona.
Ten desivý miľník, ktorý sme spočiatku všetci považovali za nanajvýš pár týždňovú záležitosť. Moje sny narazili na obrovskú zábranu. Chvíľu som bola stratená a najmä zmätená. Odmietla som študovať kvôli cestovaniu a odrazu som ostala bez školy, bez možnosti vycestovať a vlastne aj celkovo bez možností. Musela som sa len zmieriť s tým, čo je. Miesto sólo cestovania ma čakalo veľmi tvrdé pracovanie na svojom živote a nachádzaní sa.

Ale teraz rozumiem, že všetko má svoj význam. Pretože za ten čas som sa našla. A našla som aj krásy v tých bežných dňoch, ktoré nastali. Veľa som sa túlala, veľa som chodila a naučila som sa veci pozorovať ešte pozornejšie a s väčšou úctou k ich kráse, s väčšou vzácnosťou a uvedomením si momentov a ľudí navôkol.

A potom ma našiel Patrik. Neviem, či som menej zmätená alebo mám viac možností, pretože stále neštudujem. Pandémia pokračuje. Ešte vždy nemôžem cestovať... Ale už ma nečaká sólo cesta, ani moja samota, pre ktorú som bola rozhodnutá. Čaká ma parťák s ktorým sa priateľim a ľúbim a s ktorým ten život tak prazvláštne plánujem.

Žiť s dušou cestovateľa nie je vždy jednoduché, pretože aj napriek prežívaniu najšťastnejších období a najkrajších momentov... vždy vo vás tlie niečo nespokojné a nepokojné, čo by chcelo byť ďalej a ďalej. Neustále narážate na ľudí, ktorí sa vašim snom smejú. Neberú ich vážne alebo vám mávnu pred očami rukou so slovami, že vás to prejde. Že vás život naučí. Ale kto presne určil, čo život znamená?

A tak vám poviem po čom skutočne túžim.

Isté obdobie svojho života túžim žiť vo vane. S Patrikom sme sa rozhodli, že kým pandémia trvá, budeme pracovať veľa a tvrdo. Odkedy sme začali bývať spolu, zažili sme neľahké mesiace, najmä po tej finančnej stránke, ale čím ťažšie to bolo - tím bližší sme si boli. A najmä tvrdohlavejší, pretože sme pracovali ešte viac a postupne si začíname odkladať, čo sa dá. A je to na dobrej ceste.
Šetríme na svoju vlastnú dodávku, v ktorej si plánujeme zariadiť bývanie. Rozkladaciu posteľ, rozkošnú malú kuchyňku a pár kníh, ktoré nás budú sprevádzať na cestách.

Už teraz sa nemôžem dočkať na život, ktorý bude nestály a celkom iný. Každý deň budeme vidieť nové meiste a stretávať ľudí, ktorí v nás niečo zanechajú a takisto v nich niečo zanecháme my. Veľmi sa teším na tú nespútanosť a slobodu, pretože už dávno som sa naučila, že skutočne šťastná som len keď som slobodná. A Patrik je prvý človek s ktorým sa cítim slobodne, aj keď je po mojom boku. Je zvláštne, že byť s ním je pre mňa celkom prirodzené. Nie je to nutnosť, nie je to závislosť, ani vyslovená potreba. Je to ten typ prirodzenosti, ako tráviť čas sama so sebou. 

Jonna Jinton

A preto sa teším na ďalší sen v ktorý verím... A to sa týka, nazvyme to usadenia. 
Veľmi túžim po cestách, dobrovoľníctvach a objavovaní, no napokon chcem žiť v prírode. V absolútnom pokoji, v malom domčeku alebo v chatke, ktorá bude obklopená lesom, v blízkosti jazera a s množstvom kvetov naokolo. Bez susedov, rušivých elementov a ďaleko od mesta. Je to smiešne, ale tak trošku chcem žiť svoj vysnívaný život víly. Zobúdzať sa spolu so slnkom, variť si kávu a piť ju opretá o stromy v lese. Ležať v tráve a kúpať sa v chladnej vode na konci leta v jazere naproti domu. Chcem sa naháňať so psom a v noci pozorovať hviezdy. Vnímať zmeny, ktoré sa v prírode dejú a intenzívnejšie vidieť ako sa ročné obdobia skutočne striedajú. Život chcem väčšmi uchopiť. Naozaj ho žiť.

Je zvláštne vnímať život inak. Pretože každý napokon túži po práci. Po vzdelaní. Po stálosti.
Och, ako len túžim žiť nestálo a riskantne! Ako len túžiť nepoznať rutinu a nevedieť, čo je to zaradiť sa...

Je zvláštne veriť, že toto nie sú sny z ktorých raz vyrastiem, ale realita, ktorú prežijem. Chcem dokázať, že žiť sa dá aj inak. A ak by som to aj nemala dokázať iným, chcem žiť s tým pocitom, že skutočne žijem. Sama pre seba. Sama s Patrikom.

Vám prídu tieto predstavy nemožné? Alebo aj vy máte niekde v duši ukryté sny, na ktoré ste aj pomaly začali zabúdať? Alebo na ne myslíte? Veríte, že jedného dňa to už nebudú len sny? Možno som blázon, idealita alebo snílek - ľudia to nazývajú mnohými menami, no pokiaľ som nažive, vždy budem veriť, že v živote je viac.

8 komentárov:

  1. Ďalšie tvoje krásne slová! Vieš, že s tebou znovu súhlasím? Keď človek ľuďom okolo seba povie, že chce cestovať, tak sa mu vysmejú, presne ako si napísala. Tiež som to párkrát zažila. Nehovoriac o tom, keď som niekomu povedala, že chcem cestovať sólo. Sama vidieť a spoznávať krajiny a kultúry, a najmä moje schopnosti a hranice. Pre ľudí dnešného sveta - ľudí posadnutých usadením sa, prácou, pre ľudí uponáhľaných a stereotypných - je toto všetko nezmysel a vysmejú ťa, pretože čo ti môže to cestovanie dať? Nevedia, že všetko - zážitky, skúsenosti, nové priateľstvá, lásku a najmä hlbšie poznanie samého seba.
    Neviem, či môžem povedať, že ľutujem, že som šla na vysokú, lebo sčasti ma veľmi baví a to, čomu sa chcem venovať (okrem cestovania) ma brutálne baví. Ale má aj veľkú kopu zbytočností a veľakrát si hovorím, aký je to stratený čas. Druhýkrát by som asi rovnakú voľbu nespravila a rovno sa vybrala do sveta. V tomto ti veľmi závidím, že si už po strednej bola 100% rozhodnutá, pretože ja som mala pochybnosti. A teraz mi pripadá, že som tri roky stratila zbytočne. :D
    Cestovať vo vlastnej dodávke je sen a ponúka toľko možností. Tiež by som sa k tomu raz dopracovala.

    Tvoje sny sú krásne a vidno, že na nich pracuješ zo všetkých síl. O to viac dúfam, že sa ti splnia. Že naozaj zažiješ krásne dobrodružstvá cestovaním vo vane s tým, koho ľúbiš, že spoznáš nových ľudí, ktorí v tebe niečo hlboké zanechajú. Že budeš bývať v lese a vstávať so slnkom a cítiť sa šťastná aj slobodná bez ohľadu na to, čo si ľudia o tvojich snoch myslia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja si želám to isté pre teba! Už dávno ma nejaký komentár nepotešil, tak veľmi ako ten tvoj ♥ Snívať inak je niekedy náročné, ale pokiaľ máš takúto dušu dobrodruha - neexistujú otázky a pochybnosti ľudí, ktoré by ťa od toho dokázali odradiť. Byť tebou ani neľutujem tú vysokú. Tiež mám často problém s pocitmi, že strácam čas, že nerobím dosť... Ale úprimne? Máme celý život pred sebou, to vnímanie času je predsa len trošku na nás a o tom ako sa na to pozrieme. V drvivej väčšine prípadov si ten náhly strach z toho, že nemáme čas a mrháme ním vytvárame v myšlienkach my sami.
      Neprestávaj snívať o svojich cestách a neboj sa na ne vydať aj sama. Napokon ti to dá takú silnú slobodu a radosť, až pochopíš, že všetko je tak ako má :).
      Ďakujem ti za krásne slová a želám ti len to najlepšie v každom jednom smere. Nech sa ti splnia tvoje "bláznivé" sny ♥

      Odstrániť
  2. gratulujem k takémuto risku :) ja na to nemám gule veru. ja musím mať všetko naplánované a isté.
    je super že ste sa takto našli, že máte rovnaké predstavy a plány.
    dúfam že vám to vyjde :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ti krásne :)! Veľmi si želám aby to vyšlo a teším sa na ten čas, až to príde... ale myslím si, že rovnako krásne veci čakajú aj teba. Len iné, stabilnejšie a najmä vystihujúce teba. Každý máme iné túžby a predstavy a to je v poriadku.

      Odstrániť
  3. Máš krásne slová a myšlienky... a plány! A držím Ti palce, nech Ti všetky vyjdu <3 Je krásne, že sa nebojíš a že máš pri sebe človeka, ktorý Ťa podrží, aj keď sa báť budeš. A že sa podržíte navzájom :) Teším sa na to, čo Ťa čaká a na Tvoje cesty svetom v dodávke :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja sa teším, že som spoznala takúto milú osôbku akou si ty a ďakujem ti ♥

      Odstrániť
  4. Moc pěkný článek :) Moje sny jsou dost podobné :) Školu jsem sice dostudovala a už jsem svázaná trochu s prací, ale pořád mám takvý pocit, že jsem si nesplnila sny. Láá mě cestovat, vyzkoušet si nějaké work away - dobrovolnictví a tak :) Stačilo by mi pár měsíců, jen abych mohla říct, jo zkusila jsem to, splnila si své představy :) Snyale narážejí na realitu, koronu, práci a spoustu dalšího :) Snad se vše brzy zlepší a budeme v těch našich cestách pokračovat :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Už sa veľmi teším, keď tá "realita" pominie a budeme mať voľnú cestu k našim plánom. Je pravda, že teraz je chvíľami snívať oveľa náročnejšie a asi aj najväčší snílek by mal problém idealizovať si to, čo sa momentálne deje. Tiež som veľmi zaťažená v práci a času je málu, ale vieš čo? Som presvedčená o tom, že už čoskoro sa nebudeme rozprávať len o plánoch, ale naopak o našich zážitkoch :). Želám ti aby si už za chvíľku miesto pocitu nesplnenia snov, pocítila to, že si presne tam kde máš byť ♥ Viem, že to dokážeš!

      Odstrániť