Autor: Toshikazu Kawaguchi
Vydavateľstvo: Lindeni
Rok vydania: 2021
Počet strán: 184
Zatiaľ, čo píšem túto recenziu moja káva už je chladná. Pre mňa to nepredstavuje žiadny problém, ale pre hrdinu príbehu by to bola fatálna chyba. Prečo? Pretože cestovanie v čase má svoje pravidlá.
Prvým pravidlom je, že ak sa chcete vrátiť v čase nazad, stretnúť sa môžete iba s osobou, ktorá už kaviareň niekedy navštívila. Pokiaľ sa už nachádzate späť v minulosti, je dôležité aby ste sa nepohli z miesta na ktorom sedíte, inak by ste sa okamžite vrátili späť. Veľmi podstatné pravidlo sa týka kávy. Tá určuje čas vášho pobytu, pretože akonáhle začína chladnúť, musíte ju do dna vypiť a vrátiť sa do prítomnosti. Keby ste kávu nestihli dopiť včas, naveky by ste zostali uviaznutý v čase. Ďalšie pravidlo možno nie je až natoľko závažné, ale predstavuje celý kameň úrazu. Ak sa vrátite do minulosti, nemôžete v nej nič zmeniť. Aj keby sa vám podarilo niekoho varovať, alebo pozmeniť udalosti toho dňa, budúcnosť by to neovplyvnilo. A tak si povedzme úprimne... Kto cestuje do minuloti bez toho, že by túžil niečo napraviť?
Nikto z nás nemôže povedať, že po zlých alebo bolestivých udalostiach, nekládol sám sebe otázku, "čo by bolo keby?" Každý z nás to zažil a pocítil túžbu urobiť niečo inak, povedať viac, byť milší, byť lepší... Keby existovala možnosť vrátiť sa do minulosti, vnímali by sme to ako príležitosť napraviť svoje chyby. Presne tak to vnímajú aj postavy tejto knihy, ibaže tak tomu nie je. Sama som si nevedela predstaviť, aký význam to teda pre nich môže mať, ale potom som tomu porozumela lepšie. Pretože nie vždy treba činy ľutovať. Niektoré je nutné pochopiť.
Túto knihu vám naozaj odporúčam, pretože jej čítaním nič nestratíte. Už na pohľad je krásne jednoduchá a verím, že aj vy ste už pocítili tú zvláštnu túžbu prečítať si ju.
Jedná sa o príbeh s originálnou a veľmi zaujímavou myšlienkou. Sú to len poviedky pri ktorých vám rýchlo prejde čas, ale predsa len je v tom aj niečo viac. V jej deji je veľmi cítiť písanie autora, ktoré je iné. Jeho štýl je špecifický a zvláštne zafarbený, čo ani zďaleka nevnímam ako chybu, ale naopak ako prednosť. Čítala som pár recenzii v ktorých ľudia kritizovali, že autor píše scenáre a že to cítiť aj v tomto prípade. Za seba môžem povedať, že som to tak nevnímala, ani nepociťovala, ale popravde aj keby to tak bolo, tak na tom nevidím problém. Či už ako scenár alebo ako poviedka má kniha nádhernú atmosféru, ktorú tieto maličkosti neovplyvnia.
Jediným kameňom úrazu pre mňa možno boli postavy. Totižto do knihy sa začítate rýchlo a veľmi rýchlo sa aj do nej vcítite a začnete ju vnímať akosi hlbšie. Postavy však majú veľmi zvláštne správanie a niektoré sú vyslovene nepríjemné, chladné, či nedostupné. Skrz to je ťažké pri nich povedať, že by si ich človek obľúbil alebo k nim pociťoval sympatie. O to zaujímavejšie pre mňa bolo, že aj napriek tomu som s nimi dokázala cítiť a že spomínanú atmosféru príbehu dotvárala práve aj ich chladná osobnosť a nedostupné správanie.
Budem veľmi rada, keď sa so mnou podelíte o to ako sa kniha páčila vám, respektívne či máte v pláne čítať ju. Za mňa je to dobrá voľba, pričom vám príbeh neostane na pamäti len jedno popoludie, ale aj oveľa dlhší čas. Najmä, keď vám chladne káva...
Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
V prípade, že vás príbeh zaujal môžete si ho kúpiť na tejto adrese.
Moje hodnotenie:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára