Všetky skvelé miesta / Jennifer Niven

Všetky skvelé miesta

Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť.
Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť.
Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak?
Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní.
Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...

Pre mňa bola kniha Všetky skvelé miesta v tomto období asi najočakávanejšou novinkou a nevedela som sa na ňu dočkať. Počula som o nej ešte predtým než sa mala vydať. Ak máte Instagram a sledujete mnohých ľudí zo zahraničia, ktorí sú zameraní na knihy, tak u každého jedného nájdete fotku na ktorej je táto knižka s prekrásnou obálkou. Je všade a je dosť známa. Už od prvej chvíle čo som ju uvidela takým spôsobom som túžila prečítať si ju. Keď som zistila, že Yoli ju ide preložiť veľmi som sa potešila a chcela by som im za to aj veľmi, veľmi poďakovať. Táto kniha ma totižto zasiahla spôsobom akým ma kniha nezasiahla už veľmi dlho. Dovoľte mi vyjadriť vám moje pocity z príbehu Fincha a Violet...

"Naučil som sa, že na tomto svete sú aj dobré veci, ak ich dosť úpenlivo hľadáš. Naučil som sa, že nie každý ma musí sklamať, vrátane mňa, a že aj kopček, ktorý je tristoosemdesiattri metrov nad morom, sa môže zdať vyšší ako zvonica, ak na ňom stojíte s tou správnou osobou."

Už od začiatku som mala z knihy veľmi príjemný pocit a bavila ma. Nemala som z nej pocit, že by to bola najlepšia kniha akú som kedy čítala, ale určite patrila k tým lepším a páčila sa mi. Čítala sa veľmi dobre a pri štýle autorky som si prišla na svoje, pretože mi nesmierne sadol. Dokonale dokázala opísať situácie, a vytvorila naozaj skvelé postavy, ktoré boli reálne. Nádherne sa pohrala so svojím príbehom a dokázala sa pohrať s pocitmi čitateľa. Nebolo to o citovom vydieraní. Čitateľ bol prirodzene smutný na miestach kedy byť smutný mal a zas veselý, keď byť veselý mal. Autorka nás doslova vtiahla do svojej knihy a my čitatelia stojíme tam niekde uprostred diania a pozorujeme dej. Keď som čítala nevidela som slová, ani písmená, ale videla som obrazy. Ako už poniektorý viete, tak toto si na knihách cením najviac a keď so mnou dokážu urobiť toto, že ma prenesú do svojho deja, tak v tom momente to má u mňa kniha vyhraté.

Čím som čítala ďalej, tým viac som bola do príbehu pohltená a nechala sa unášať ním. Netušila som čo čakať a tak bola pre mňa každá stránka prekvapením. Začítala som sa tak veľmi, že bolo pre mňa obrovským problémom knihu odložiť. Do neskorej noci som čítala, pretože spánok neprichádzal do úvahy. Osud hrdinov bol pre mňa dôležitejší. Ráno som vstala a automaticky som ihneď siahla po knihe a čítala, čítala a čítala.Táto kniha skrátka v sebe niečo má. Nesie posolstvo, ktoré by sa malo šíriť ďalej. Ľudia by o tom mali vedieť, mali by to čítať a mali by o tom počuť. Toto nie je obyčajný príbeh dvoch zamilovaných tínedžerov. Je to príbeh dvoch zlomených ľudí, ktorí sa zachránili navzájom. A je to príbeh, ktorí ukazuje, že na svete nie je všetko spravodlivé.

Theodor Finch je iný. Nie je tak iný spôsobom klišé. Je iný snáď vo všetkom. Je zvláštny a nevyspytateľný. No cez to všetko je veľmi inteligentný a snáď nad všetkým sa zamýšľa. Keď ho spoznáte a naozaj dobre. Tak pochopíte, že on svet priam vidí inými očami. Veci, ktoré sú pre niektorých škaredé, on vidí krásne, pretože na svete je veľa ľudí a aspoň pár ľuďom sa aj škaredá vec vidí pekná. Theodor Finch je postava, ktorú som si ja obľúbila, ktorá sa mi dostala pod kožu a pomaly ale isto až do duše a je to človek, ktorého osud mi zlomil srdce. Nikdy to nemal ľahké, no on je cez to všetko silný. Theodor Finch je človek, ktorý ma odvahu a srdce. 

Čo keby mohol byť život aj takýto? Len tie šťastné časti, žiadne hrozné ani máličko nepríjemné. Čo keby sme mohli vystrihnúť všetko zlé a nechať si len to dobré? To chcem robiť s Violet - dať jej len to dobré, držať od nej všetko zlé.

Violet Markeyová bola typické dievča. Mala toho najlepšieho chlapca zo školy, bola roztlieskavačka a mala všetko po čom jej srdce piští. A potom sa stala nehoda... Jej sestra umrela a Violet prežila. Ona je tu a jej sestra je mŕtva. To je pocit s ktorým Violet žije a s ktorým sa nevie vysporiadať. Život akoby zastal a nič už zrazu nemá zmysel. Zúfalstvo Violet doženie na zvonicu školy, no tam ju zachráni Theodor. Vtedy sa všetko zmení... Ja si myslím, že Theodor nezachránil Violet iba na školskej zvonici. Myslím si, že jej ukázal smer a naučil ju zase žiť. Zbavil ju strachu a dal jej šancu zas dýchať...

Pre mňa je toto kniha na ktorú tak skoro nezabudnem. Doteraz na ňu myslím a aj počas čítania ma sústavne nútila myslieť na ňu. Našla som zopár názorov, že sa podobala Greenovym knihám, alebo že bola poskladaná z nich. Našlo sa tam pár podobným prvkov, ale rozhodne nie je rovnaká. Každý autor má svojský štýl a svojské nápady. V dnešnej dobe je kníh toľko, že skrátka podobným prvkom sa vyhnúť nedá a dôkazom toho sú mnohé YA knihy. Áno určite je táto kniha niečo ako Greenovská klasika, ale nepovedala by som, že sú rovnaké. Som veľmi rada, že som mala možnosť prečítať si túto knihu. Je to kniha, ktorá svojím príbehom láme srdce a áno aj som si troška poplakala a zasiahlo ma to, ale určite stojí za to prečítať si ju. Odporúčam ju úplne každému.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Jeden plus jeden / Jojo Moyes

Jeden plus jeden

Predstavte si, že máte príšerný život. Manžel od vás odišiel a na domácnosť neprispieva ani penny, vášho syna tínedžera šikanujú a dcéra, matematický génius, má možnosť nastúpiť na prestížnu školu pre nadané deti, ale vy si to nemôžete dovoliť. Aj kúpa obyčajnej rovnošaty by vás finančne položila, nieto školné. Taký je v skratke život Jess Thomasovej.
Jedného dňa sa jej však do života pripletie zvláštna náhoda. V taxíku nájde zväzok bankoviek, patriaci arogantnému milionárovi Edovi Nichollsovi, ktorému Jess upratuje dom. Peňazí nie je veľa, pre Eda len pár drobných, no pre Jess by znamenali kľúč k vyriešeniu problémov. Mladá matka je zásadová a dobre vie, čo je správne, no rozhodne sa inak. V tej chvíli ešte netuší, ako jej tento človek zmení život.

Nuž, kde začať? Som dá sa povedať fanúšik kníh Jojo Moyes a jej tvorbu mám veľmi rada. Keď som zistila, že vychádza jej nová knižka tešila som sa. Chvíľu pred jej vydaním som však začala váhať. Nebola som si istá, či ju chcem čítať, ale napokon som si povedala, že to skúsim. Doteraz si niesom istá či to bolo dobré rozhodnutie. Prvú knihu ktorú som čítala od tejto autorky je Dievča, ktoré si tu zanechal. Do tejto knihy som sa zamilovala od prvej stránky. Dej bol smutný, ale aj krásny. Príbeh bol priam kúzelný a ja doteraz na tú knihu spomínam s tým ako veľmi sa mi páčila. Následne som si zakúpila Posledný list od milenca, avšak ten som ešte doteraz nečítala. Ďalej som čítala Strieborný záliv. A práve tu ma už začali nahlodávať pochybnosti. Chýbalo mi to predošlé kúzlo. Mne sa totižto strašne páčilo, keď sa minulosť prelínala s prítomnosť. Tu mi to chýbalo. Áno bola tam minulosť, ale nie taká dávna a aj keď to bolo dobré, nedostalo ma to. Pri jeden plus jeden som už začala veľmi váhať, ale povedala som si, že to skúsim. Skúsila som a ako to dopadlo?

Nechcem aby to vyznelo, že kniha je vyslovene zlá. To nie je! Verím, že mnohým ľuďom sa bude páčiť a budú sa k nej radi vracať. Môj prípad to však bohužiaľ zrejme nie je. Nechápem to. Naozaj neviem v čom je problém, pretože kniha je čitateľná a Jojo Moyes má veľmi dobrý štýl písania. Príbeh a dej nie je sám o sebe zlý, no nejde to... Naťahuje sa to. Aj keď to nie je zámer, cítim tam náznaky citového vydierania a navyše tie smutné okamihy sa ma akosi ani len nedotýkali. Od začiatku som to čítala tak nezaujate. Ako keby som to čítala len tak okrajovo. Doslova som to čítala a nečítala. Dúfam, že má chápete... Ťažko sa mi to vysvetľuje. Nedokázala som si obľúbiť postavy a vžiť sa do celého príbehu.

Naťahovalo sa to. Čím som čítala ďalej, tým menej ma zaujímalo čo sa tam vlastne deje. Možno by bolo rozumné dať knihe ešte niekedy druhú šancu, pretože ma mrzí ako to dopadlo. Dievča, ktoré si tu zanechal u mňa zrejme tak veľmi nasadilo vysokú latku, že Jojo Moyes ju u mňa už zrejme nikdy neprekoná. Ale tak na knihe sa dajú nájsť aj plusy. Ako som už spomínala kniha je čitateľná. Autorka ma dobrý štýl písania, vie čo robí a svoje príbehy ma skvele premyslené, takže hluchých miest sa nemusíte báť. Postavy sú dobré a pokiaľ sa vám nestane to čo mne, tak by ste si ich mali obľúbiť. Verím a viem, že tento príbeh sa bude ľuďom páčiť. Verím, že mnoho ľudí si tu aj poplače, pousmeje sa a  že mnoho ľudí bude rado, že to čítali. Jojo má svoj okruh fanúšikov a tým sa to bude páčiť.

Jess Thomasová je žena, ktorá ma v rukách celú rodinu a v živote to nemá ľahké. Musí tvrdo pracovať a za malý plat musí uživiť svoju rodinu na ktorú ostala sama. Jej dcéra Tanzie je veľmi nadaná na matematiku a je iná. Nezaujíma ju make up a podobné veci ako iné dievčatá. Jej vášeň je počítanie a to ju robí šťastnou. Tanzie má na to aby sa dostala na skvelú školu pre nadané deti, lenže Jess na to nemá peniaze. A tu nastáva problém. Každá matka chce pre svoje dieťa to najlepšie, no a keď to tomu dieťaťu nemôžete dať zožiera ju to. Jess to trápi a veľmi. Jej bývalý manžel jej s ničím nepomáha a ona je na všetko sama. Je silná a nepoddáva sa situácií v ktorej je, no má toho strašne veľa. Jess je milá, inteligentná, silná a myslím, že si ju obľúbite.

Ed Nicholls je dá sa povedať úplný opak s Jess. Zatiaľ čo ona tvrdo pracuje a prebíja sa životom, on o peniaze nemá núdzu a o život má postarané. Jeho netrápi, či má zaplatené účty, či si môže dovoliť dať svoju dcéra na dobrú školu a či vôbec má z čoho žiť. No aj napriek tomu je viac ako jasné, že život, ktorý žije ho nenapĺňa. Keď môžete mať čo sa vám zachce, po nejakom čase vás to omrzí. Je to inteligentný a sebavedomý chlap. Vie si veci zariadiť vo svoj prospech a v živote sa nestratí, pretože má mozog, ktorým vie premýšľať a ktorým vie ako si zarobiť. Tu si myslím, že väčšina žien si ho obľúbi a žiadna s ním nebude mať problém.

Ja len dúfam, že som vás mojou recenziou neodradila od prečítania tejto knihy. Ak váhate, kúpte si ju a názor si utvorte sami. Môže sa stať, že vám sa páčiť bude. Ak sa vám páčili predošlé knihy a máte radi Jojo Moyes choďte do toho a neváhajte. Ja tomu možno ešte niekedy dám šancu a ktovie? Možno sa zapáči aj mne. Keď to zhrniem, tak to nie je zlá kniha, ale ani skvelá. Je to priemer. Preto tomu dávam tri sovičky. Našli sa veci, ktoré sa mi tam páčili a myslím, že na Jojo nezanevriem. Každý raz začas pochybí a toto bol zrejme u nej krok vedľa. Nevadí...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Prvá / Kiera Cass

Prvá

Selekcia sa blíži k záveru a v súťaži zostali len 4 dievčatá. America je pevne rozhodnutá získať Maxona pre seba, a hoci sa opätovne zblížili, Maxon stále netuší, kto je Aspen. Boje s rebelmi sa stupňujú, a keď vážne ohrozujú aj Americinu rodinu, rozhodne sa s nimi vyjednávať. Pri nebezpečnej misii ju postrelia do ramena a udalosti sa vymknú spod kontroly. Zúfalé boje prinesú rodinám nečakané odhalenia a zdrvujúce tragédie. Maxon napokon odhalí, kto bol Americinou tajnou láskou, a jej pozícia v selekcii je vážne ohrozená. Tým sa však prekvapenia nekončia...

A je to tu... Veľký koniec na ktorý sme všetky čakali. Áno viem, že sú ešte všelijaké poviedky a je tu ešte kniha The Heir, no toto považujem za koniec, pretože tu sa dozvieme ako všetko skončí, všetko sa rozuzlí a navyše je tu záver Selekcie. Je pre mňa ťažké vôbec niekde začať a chytiť sa nejakého bodu. Celkovo je oveľa náročnejšie písať recenzie na knihy, ktoré milujeme než na tie ktoré sa nám nepáčili.

Pre mňa je Selekcia takou srdcovou záležitosťou. Je to moja slabosť... Keď si spomeniem ako som ju nechcela čítať (...tak strašne som s tým bojovala.) Všade som videla recenzie na malú modrú knihu s peknou obálkou, každý to ospevoval a ja som si to proste sprotivila a nechcela som o tom ani počuť. Ani neviem ako, no napokon som sa prehovorila a skúsila som to. Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí! Hneď od začiatku som si to zamilovala. Potom som silno ľutovala, že som to nečítala už skôr. Po Selekcií prišla Elita a tú som doslova zhltla na posedenie, pretože som sa od nej nemohla odtrhnúť, no a od tej doby som nedočkavo čakala na posledný, tretí diel. Vitajte pri recenzií na Prvú!

Tretí diel Selekcie začína v podstate plynule na druhý. Autorka čitateľa ihneď uvedie do obrazu a už sa začína jedna veľká jazda. Ide sa na to zhurta, pretože vás nečakajú opisy o tom ako si tam za tú dobu dievčatá nažívali, ale začína sa to akciou. Čo pokladám za jedno veľké plus. Mňa táto kniha chytila skutočne od prvej stránky a keď som raz začala, bolo pre mňa veľkým problémom odložiť ju. Kiera Cass má skvelý štýl písania. Keď čítam, tak pre mňa za mňa môže opisovať aj tú najnudnejšiu vec aká vôbec môže byť, no vďaka jej štýlu visím na jej slovách a dychtivo čítam ďalej. Od nej by som zrejme prečítala aj telefónny zoznam. Vie písať pútavo. Má to premyslené a dobre vyjadruje pocity postáv, skvele vykresluje situácie. Ja som si ju ako autorka neskutočne obľúbila a budem veľmi rada, ak u nás preložia čo najviac jej kníh.

Nedokážem povedať, ktorý diel sa mi páčil najviac, pretože všetky milujem. Každý je v niečom slabší a v niečom zas prevyšuje, takže ja ani na jeden nemôžem povedať krivé slovo. Vidím iba samé plusy. Prvou a to zrejme aj jednou z najväčších výhod knihy je čitateľnosť. Číta sa neskutočne rýchlo. Začnete a ani neviete ako a už ste pri konci so slzami v očiach (ale k tomu sa ešte dostaneme). Skvelé postavy. Áno, áno viem, že Americu má veľa ľudí v zuboch, no ja ju mám rada. Dokonca už ani Aspen mi tak nevadí, dokonca ho mám k celku rada, takže ja sa nesťažujem. Štýl písania autorky, zápletka, premyslenosť a ak už si to nemáte prečítať pre nič iné, tak aspoň pre tie prekrásne obálky. Je radosť sa na ne dívať. Človek sa na ne nevie vynadívať.

America je určitým spôsobom moja obľúbená postava. Aj keď na ňu každý nadával, najmä v Elite, tak mne nevadila. Tak trocha chápem jej nerozhodnosť. Tiež som v určitých veciach nerozhodná a čo sa týka Americi, tak som ju pochopila. Aspen či Maxon? Aspena skutočne ľúbila a plánovali spolu budúcnosť. Maxona taktiež ľúbi, lenže stále je tam tá otázka Čo ak? Čo ak ešte môžu byť s Aspenom šťastný. Lipnúť na starej láske, alebo dať priechod novým citom. Chápem ju... Veľmi mi neprekáža ani jej zbŕkle správanie. Všetko čo robí, sa snaží vykonať len v dobro. Síce jej to vždy nevyjde, no robila to s dobrým úmyslom. Je spravodlivá, šľachetná, odvážna. Čo dodať :).

Je mi jasné, že postava, ktorú si zamiloval úplne každý je Maxon. Ani ja niesom výnimkou. On je proste také zlatíčko. Najprv pôsobí ako klasický prototyp dokonalého princa, no čim viac ho spoznáte, tým viac ho milujete, pretože je skvelý. Má len tie najlepšie vlastnosti. Je spravodlivý, takisto odvážny a je milý. Raz z neho bude skvelý kráľ, pretože jemu nejde o trón a korunu, ale zo všetkých síl sa chce postarať o svoj ľud. Chce im pomôcť a zlepšiť podmienky pre život. Ďalej je strašne milujúci. Nenájdem na ňom ani jednu vec, ktorá by mi prekážala. On sa teda určite zaradil medzi moje obľúbené postavy.

Recenzia sa nám už chýli ku koncu... Ospravedlňujem sa ak nie je veľmi dobrá, no priznávam, že na túto knihu sa mi píše naozaj ťažko. Nie je pre mňa jednoduché vyjadriť čo pre mňa znamená a ako veľmi sa mi páčila. Na konci aj padlo pár slzičiek, pretože... No pretože to musíte zistiť sami a prežiť to. Rozhodne túto knihu odporúčam a celkovo celú túto sériu. Možno že má svoje chyby, no oplatí sa prečítať. Som tak strašne rada, že som sa napokon prekonala a prečítala si Selekciu. Ani si nechcem predstaviť, že by som to nečítala...  Je mi ľúto, že to už v podstate končí, no teším sa aj na ďalšie knihy od Kiery Cass, ktoré si určite prečítam.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly. 

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Labyrint: Zhorenisko / James Dashner

Labyrint: Zhorenisko

Thomas veril, že útek z Labyrintu prinesie Flekárom slobodu, ale nemohol sa väčšmi mýliť. Život nie je ani zďaleka taký jednoduchý a ukazuje sa, že to, čo spočiatku vyzeralo ako koniec trápenia, je iba jeho začiatkom. Po krátkom oddychu sa Flekári stretávajú s mužom, ktorý výzorom pripomína potkana, a dozvedajú sa, že testovanie vstupuje do druhej fázy. Ich úlohou je za dva týždne prejsť cez najhorúcejšiu časť sveta – Zhorenisko. No Thomasova priateľka Teresa záhadne zmizne.
Na Zhorenisku neexistujú žiadne pravidlá. Flekári sa musia spoľahnúť iba na seba, nijaká pomoc nepríde a trestom za zlyhanie je smrť. CHAOS sa prostredníctvom nových premenných postaral, aby ich šance čo najväčšmi znížil.
Skúška v Zhorenisku otestuje silu priateľstva aj súdržnosti. Flekári musia čeliť aj novému nepriateľovi, ktorý je rozhodnutý prežiť aj za cenu toho, že by mal Thomasa a jeho priateľov zničiť

Na druhý diel Labyrintu som sa neskutočne tešila. Jednotka sa mi ohromne páčila a ledva som pri nej dýchala. Aj keď som pri jednotke najprv videla film a až potom som čítala knihu, vôbec mi to nevadilo a mala som pocit, že ten príbeh čítam bez toho aby som o ňom vôbec niekedy počula. Úplne ma to pohltilo a po konci som ostala neskutočne navnadená na dvojku. Čakala som a tešila som sa, že sa konečne niektoré veci vyjasnia a nejako sa to rozuzlí, že skrátka príde NIEČO s veľkým N. Vďaka ti James Dashner! Vďaka tebe som mimo ešte viac ako som bola. Ak si myslíte, že v tomto diely sa niečo vyrieši, tak sa zbavte všetkých nádejí. Ako sa hovorí "A bude húř..."

Cítil pot. Vdychoval prach a teplý vzduch. Dlane mal od krvi vlhké a lepkavé. Naokolo vládla úplná tma.
Bežal a nezastavoval sa.

Príbeh plynulo pokračuje a nadväzuje na koniec prvého dielu. Flekári sa prebudia a čakajú ich nemilé prekvapenia. Mne osobne sa veľmi páči, keď príbeh takto plynule pokračuje. Ihneď vás to vtiahne do deja a máte pocit, že od chvíle čo ste dočítali prvý diel, neubehla ani sekunda. Už od začiatku je táto kniha jedna veľká jazda pri ktorej ani na chvíľu nepoľaví akcia. Akcia a napätie doslova tvorí celú knihu. Ani na malilinkú chvíľočku si nevydýchnete, celý čas budete čítať so zatajeným dychom. Ja som tak ako aj predtým, ani teraz nedýchala. Knihu som si brala všade zo sebou a prežívala som to. Keď som čítala, nevidela som strany, ale obrazy. Cítila som sa, akoby som bola niekde tam s nimi. Keď sa knihe podarí vo mne vyvolať toto, tak to nesmierne oceňujem, pretože nie každá kniha to dokáže.

Štýl autora je bezkonkurenčne úžasný. Píše strašne čitateľne a skrátka vie čo robí. V podstate je to génius! On vymýšľa tak dobré a premyslené zápletky, až človeku rozum zastáva. Tí čo to čítali mi určite dajú za pravdu, že vytvoril perfektné zápletky v ktorých sa nenájde slabé miesto, ktoré by nepremyslel. Príbeh posúva na stále vyššiu a vyššiu úroveň a svojim hrdinom dáva zabrať. Avšak zabrať dáva aj čitateľom, ktorým spôsobuje veľkú ujmu na zdraví. Psychicky nás ničí, robí nám infarkty, nervy. Pri ňom si nikdy nemôžete byť istý, že niečo je v poriadku, pretože on sa iba zasmeje a dokáže vám, že nič v poriadku rozhodne nie je. 

Flekári kráčali k slabo blikajúcim svetlám mesta. Thomas si ten pohľad bez batoha na chrbte a teraz už aj bez plachty nad hlavou takmer vychutnával.

Napokon sa stratili aj posledné zvyšky súmraku a na krajinu padla ako čierny opar temnota.

Do príbehu sa nám dostáva aj veľa nových postáv. Spomeniem asi iba jednu, ktorá sa podľa mňa vyskytovala v príbehu najviac a je takou dôležitejšou. Tou je nová hrdinka Brenda. Je ťažké utvoriť si na ňu názor, ale nemôžem povedať, že by som ju nemala rada. Vlastne som si ju celkom aj obľúbila. Zo začiatku som nad ňou chvíľkovo krútila hlavou a niektorými vecami mi vedela liezť na nervy, no potom ako bola v príbehu viac a viac, tak som si ju obľúbila. Je statočná a je to fajn priateľka. Nemám proti nej absolútne nič. Novou postavou je aj chlapec Aris. Naňho názor nemám. Spočiatku som ho mala rada, potom nie, potom áno... Skrátka neviem čo si o ňom myslieť,

takže si musím počkať do ďalšieho dielu aby som si naňho mohla urobiť názor.

Pôvodné postavy nesklamú. Thomas je naďalej skvelý a odvážny. Minho sa taktiež nezmenil. Sarkastické poznámky si odpustiť nedokáže, nech sa deje čo sa deje. A Newt je stále taký aký bol. Toto je vlastne taká moja top trojka z postáv. Thomasa som si obľúbila, Minha mám tiež celkom rada, a Newta milujem. On je proste úžasný. Je odvážny a je to skvelý priateľ, ktorého by ste chceli mať vždy pri sebe. Ani neviem prečo, no neskutočne som si ho zamilovala. On je akoby taká duša Flekárov. Zatiaľ čo Minho je často panovačný a trúsi tie svoje poznámky, a Thomas všetko rieši, Newt je milý a spája všetkých chlapcov. U mňa zrejme nenastala žiadna zmena. Aj naďalej nemám rada Theresu. Och bože ja si vážne neviem pomôcť, ale vadila mi vo filme, vadila mi v knihe a nezmenilo sa to ani v tomto diely. Nedokážem ju mať rada a z nevysvetliteľnej príčiny ju neviem vystáť.

Táto kniha sa číta doslova rýchlosťou svetla. Ani neviete ako a už ste za polkou. Určite je to aj formátom, no povedala by som, že je to aj tým, že autor si nás čitateľov vie udržať a tak visíme pohľadmi na jeho slovách a nedočkavo čítame ďalej. Po prečítaní by čitateľ mal dostať odškodné. Tie nervy, depresie a všetky tie emócie sú proste silné. Skvelá kniha na fangirl momenty musím uznať. Ja som bola po dočítaní úplne mimo. Príbeh je ešte viac zamotaný a radšej ani nemyslím na to čo všetko nás ešte čaká. Úprimne som mala chuť stočiť sa do klbka a kolísať sa až do vydania tretieho dielu a potom až naveky. Knihu rozhodne odporúčam. Ani za svet si ju nenechajte ujsť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

Trón zo skla / Sarah J Maas

Trón zo skla

´

V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsaťtri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka získa späť svoju slobodu.
Jej meno je Celaena Sardothien. Korunný princ si Celaenu na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy je zas jej pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne Celaeniných protivníkov niekto po jednom likvidovať, jej zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.

Odpusťte mi... Viem, že blogy a sociálne siete sú touto knihou už doslova zaspamované a niektorým ľuďom sa tým táto kniha až znechutila, no ja dúfam, že stále sa nájdu ľudia, ktorých moja recenzia poteší :). Je ťažké začať od jedného bodu, pretože mám toho na srdci veľa, no aj tak zrejme veľa veci pozabúdam napísať ako to už býva. Pre mňa bola táto kniha príjemným a skvelým prekvapením. Nevedela som či ju chcem čítať a napokon to, že som po nej siahla bol pre mňa pomerne spontánny nápad. Bála som sa, či mi to sadne, pretože, keď sa tak zamyslím, tak toto nie je tak úplne môj žáner. Zoznám kníh, ktoré chcem čítať je až príliš dlhý a tak som nevedela či sa mi oplatí preskočiť svoje plány a bezhlavo sa vrhnúť do niečoho pre mňa neznámeho. Oplatilo sa! Och aká som len rada, že som sa v tej krátkej chvíli rozhodla, že knihe dám šancu a pustila som sa do nej.

"Opatrne s tým tvojím cynizmom, kapitánko!" zvolala a zdvihla ruku. "Dnes sú bohovia aj duše mŕtvych najbližšie k nášmu svetu - a začujú každú bezočivosť, čo povieš!"

Prevrátil oči. "Je to len hlúpy sviatok na privítanie zimy. Vatry sa pália iba preto, aby bolo dosť popola na posypanie polí."

"Ako obeta bohom, aby ich ochraňovali!"

"Ako hnojivo."

Aj keď som čítať začala s obavami, mala som z knihy dobrý pocit. Tak trocha ma na ňu nalákala aj niekoľko stranová ukážka, ktorú som čítala. Musím povedať, že spočiatku, keď už som v rukách držala reálnu knihu a čítala ju, tak sa mi to čítalo akosi pomaly a aj keď to bolo skvelé, mala som zvláštny pocit, že niečo nie je v poriadku. Tento pocit však veľmi rýchlo opadol, pretože kniha ma presvedčila o svojich kvalitách vo všetkých smeroch. Je pomerne dosť, veľmi, neskutočne čitateľná. Ani si neuvedomíte ako a už ste v stave kedy knihu nedokážete pustiť z rúk a vrátiť sa do reality, pretože *wait, teraz je to napínavé!* Čiže váš život bude vyzerať asi tak, že od knihy budete odchádzať (aj to veľmi neochotne) len kvôli základným ľudským potrebám ako sú hlad, smäd a podobne... 

Autorkyn štýl, tak to je kapitola sama o sebe. Predsa len keby nebola taká dobrá v tom čo robí, tak by táto kniha nebola taká obľúbená, všakže? Jej štýl písania doťahuje príbeh do dokonalosti. Jedno je vymyslieť dokonalý, originálny nápad, no druhé je dostať to na papier a zhmotniť tam všetky nápady a myšlienky. Ona to zvládla a dokonale! S čitateľom si dokáže robiť čo sa jej zachce. Príbeh ma premyslený a nič nenecháva na náhodu. Je písaný takým spôsobom, že vy vlastne ani nemáte dôvod vstať a pustiť z rúk túto knihu, pretože *veď ešte jedna kapitola* (veta, ktorú každý dobre poznáme.) Za všetky infarkty, wtf momenty, fangirl momenty a všetky emócie vôbec, môže táto talentovaná žena. Som velice zvedavá čo si pre nás ešte prichystala...

Keď si pozorne prečítate anotáciu, tak na prvý pohľad vidno, že to vyzerá na sľubný príbeh. Ale potom vás začne v mysli napadať "nepripomína mi to niečo?" Ale áno pripomína. Je tu dosť vysoká podoba na Hry o život. Dvadsaťtri vrahov v súťaži/dvadsaťštyri splátcov v súťaži (jedno číslo hore dole.) Lenže táto podobnosť, tak našťastie iba vyzerá, no keď už začnete čítať nevidíte tam ani kúsok nejakej podoby, alebo neoriginality. Tomuto faktu sa veľmi teším. Treba uznať, že Trón zo skla je naozaj nádejná séria a najmä, že cez všetko je originálna.

Celaena Sardothien je hlavnou postavou knihy. Je to nájomná vrahyňa, ktorá je v tom čo robí najlepšia. Svojmu "povolaniu" sa učila už od malička a no... skrátka by ste ju nechceli naštvať. Ja som si ju absolútne zamilovala a neviem si predstaviť kto by si ju neobľúbil. Aj keď je to vrahyňa, je to predovšetkým žena a to si zachováva aj popri jej životnom štýle. Možno že ju opisujú mierne drsnejšie než je a možno nie je až taká "hrôzostrašná", no aj tak by som nechcela byť na mieste nešťastníka ktorý by sa jej dostal pod ruky. Celkovo som ostala príjemne prekvapená, pretože som čakala, že kniha bude oveľa drsnejšia. Páči sa mi na nej práve to, že cez to všetko sa aj tak správa ako žena. Je zábavná, citlivá, má svoje názory, vie byť aj milá, samozrejme aj drsná a vražedná. Je skrátka skvelá.

"Budeš riskovať, že svojou neprítomnosťou nahneváš bohov, v ktorých vraj tak úprimne veríš? Rátal by som, že vrahyňa prejaví väčší záujem o deň mŕtvych."

Vystrúhala naňho škaredú grimasu a jedla ďalej. Z mokrých vlasov jej ešte kvapkala voda. "Ja bohov uctievam po svojom. Možno im pár ľudí obetujem."

Dorian Havilliard je skvelý. On je taký opak Celaeny. Je milý, zábavný, láskavý, spravodlivý. Má všetky dokonalé vlastnosti, ktoré by dokonalý hrdina mal mať. No aj tak si nemôžem pomôcť a som TEAM CHAOL. Doriana som si nesmierne obľúbila, ale na tom Chaolovi niečo je a medzi ním a Celaenov je strašná chémia. Som veľmi zvedavá s kým Celaen skončí. Ja by som bola šťastná, prešťastná keby to bol Chaol, ale keďže mám rada oboch, tak zrejme by som sa potešila tak či tak. Ja to beriem tak, že Dorian si nájde niekoho iného. Napríklad takú princeznú Nehemiu. To si viem úplne v pohodičke predstaviť. Mimochodom Nehemia patrí k ďalším úžasným postavám!

Ja vám túto knihu vrele odporúčam! Budem veľmi rada, ak mi zanecháte komentár s tým, či ste knihu už čítali, alebo chcete, alebo váhate, a pod... :). Snáď som poniektorých čo váhali postrčila a navnadila ich. Rozhodne je to skvelá kniha a plným právom patrí k tým lepším sériám. Už sa neviem dočkať, keď budem mať hrdo na poličke všetky diely. Inak aj obálka je úplne skvelá len jedno ma hnevá. To písmo sa odlupuje. Strašne ma to štve a mrzí, lebo ja si na knihy dávam pozor a ono stačí aby som iba prešla nechtom po písmenku a už je časť preč. Snáď sa mi neodlúpi celé. Takže bolo by fajn keby túto chybičku na ďalších dieloch odstránili.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly. 

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Mimo kníh: Filmové tipy 1

...

The Theory of Everything - Teória všetkého

Ako prvý by som vám chcela predstaviť film o ktorom ste už určite počuli a to Teóriu všetkého. Tento film pre mňa veľmi veľa znamená a som naň akosi citovo naviazaná. Už od prvej chvíľky čo som videla trailer som vedela, že na toto rozhodne musím ísť do kina. A tak sa aj stalo. Aj keď to už vyzeralo, že nepôjdem, splnil sa mi sen a nakoniec som šla. Bože ani si nechcem predstaviť že by som toto prepásla. Mňa tento film naozaj neskutočne zasiahol. Celý čas som pri ňom plakala a nezasiahlo to len mňa, ale ešte aj ocina, ktorého som na to stiahla. Ešte dlho potom ako som prišla domov som uvažovala nad týmto príbehom. Odvtedy som to videla asi miliónkrát a mám k tomu veľa spomienok. Tento film môžem naozaj len odporúčať. Sú tam priam dokonalé herecké výkony. Eddie získal ocenenie za tento film právom. Síce mi zlomil srdce, ale oplatí sa ho vidieť. Po tomto všetkom obdivujem Stephena Hawkinga ešte viac... Navyše vo filme je neskutočne krásna hudba, ktorú taktiež odporúčam vypočuť si.

Never Let Me Go - Neopúšťaj ma

Na tento film sa proste musíte pripraviť. Je smutný, hrozný, a strašne depresívny, no rozhodne sa oplatí vidieť. Určite si aj pozrite trailer a ak premýšľate, že by ste si to pozreli, tak neváhajte. Ja som to našla úplnou náhodou, pretože ma zaujal názov. Trailer ma zaujal ešte viac a tak som si to napokon zohnala. Trvalo, kým som si to pozrela, no nevadí mi, že som si ho nepozrela hneď... hlavné je, že som ho videla. Mne sa tento film naozaj veľmi páčil a tak vám ho samozrejme odporúčam. Dostalo ma to a fakt som mala slzy na krajíčku. Je to proste strašné... Len nedávno som zistila, že existuje kniha a film je teda podľa knižnej predlohy. Určite stojí uvažovať nad jej prečítaním.

...

Tento "článok" som si pre vás chystala už strašne dlho. Celú večnosť som ho chcela napísať a podeliť sa s vami o moje obľúbené filmy. Keď som ho začala písať uvedomila som si, že tých filmov milujem neskutočne veľa a ak vám ich chcem predstaviť všetky, tak to skrátka nepôjde len v jednom článku. Preto sa Filmové tipy objavia na tomto blogu ešte viackrát. Nechcela som vám k tým tipom rozpisovať slohy, pretože názor k nim si predsa len musíte utvoriť sami. Snáď sa vám budú moje tipy páčiť. Budem veľmi rada ak mi zanecháte komentár, pretože zaujíma ma či ste videli jeden z týchto filmov, či sa vám páčil, alebo či by ste si ho chceli pozrieť. Tieto filmy sú ako stvorené na toto obdobie. Vonku je pochmúrne a vy sa zabalený v deke a s čajíkom v ruke zadívate a vložíte do príbehu. Oba tieto filmy pre mňa veľa znamenajú, aj keď Teória všetkého pre mňa znamená najviac. Je to krásny film, ale zlomí vám srdce. Na Never Let Me Go sa musíte pripraviť, pretože je to nesmierne depresívny film, ale rozhodne sa oplatí vidieť. Tak teda prajem vám príjemné pozeranie :).

2. Blogové narodeniny!

Viem, že začínať vetou "Och ako ten čas letí" je fakt klišé, ale neviem kde inde by som začala, pretože práve táto veta zrejme moje pocity vyjadrí najlepšie. Ako je vôbec možné, že teraz tu sedíme a oslavujeme druhé narodeniny, keď iba včera som klikla na ikonku "vytvoriť blog"? Možno, že to je nejaká chyba v matrixe, pretože toto nie je možné! Naozaj mi to príde ako včera, no v skutočnosti od tej doby ubehol dlhý čas a tak ako sa menil vzhľad blogu a vyvíjal sa dúfam k lepšiemu, menila som sa aj ja. Ako dospieval môj blog, dospievala som aj ja a postupne sa meníme spolu. Blog mi dal toho mnoho. Občas mám pocit, že mi toho dal oveľa viac než ja jemu. Zatiaľ čo ja mu dávam pár recenzií a článkov, on mi pomáha nájsť samú seba. Vďaka nemu sa zlepšujem v mnohých veciach a tak trocha aj mením pohľad na veľa vecí. Blog mi priniesol aj strašne veľa nových ľudí. Spoznala som ostatných blogerov. Už som nebola iba tá blogerka čo sama píše a rada číta ostatné blogy a túži spoznať ľudí čo ich píšu. Spoznala som ich. Našla som si kopu priateľov a je skrátka neskutočne skvelé poznať ľudí, ktorí sú rovnaký ako vy a ktorí milujú to čo vy. Nás knižných blogerov spája možno veľa vecí, ale najmä nás spája láska ku knihám, ktorá nikdy neprestane, ale bude pretrvávať. Keď sa raz stanete knihomoľom nie je to chvíľková záležitosť. Knihy si zamilujete, ale spätná cesta už neexistuje. Dobrovoľne si vyberiete cestu, ktorá už nikdy nemá konca. A vyberiete si správne. Knihy sú v dnešnej dobe výnimočné a sú jednou z tých krásnych vecí, ktoré nám ešte ostali. Kniha je priateľ, kniha je skvelý spoločník a kniha je únik z reality. Svet nie je vždy krásne miesto, aj keď rozhodne nie je úplne zlý. Pokiaľ táto Zem existuje znamená to, že stále sú tu dobrý ľudia vďaka ktorým to všetko ešte má zmysel. No občas proste potrebujete vypnúť a ujsť. Ráno vstávate, v škole máte samé stresy, prídete domov a zrazu chcete vypnúť a čo je lepšie než chytiť knihu a ponoriť sa do krásneho sveta plného dobrodružstva a fantázie? Nič! Kým som neblogovala, myslela som si ako málo deciek číta a aká je to veľká škoda. To som sa teda poriadne zmýlila. Zistila som, že stále mnoho ľudí číta a že knihy nezanikajú. Vždy ma zahreje na srdci, keď zistím a uvedomím si, že aj keď sa na svete vystriedalo už veľa vecí (vezmite si napríklad ako striedame elektroniku. Jedna vec sa vynájde a už je tu ďalšia, no a čo sa stane s tou starou? No jasné, že zanikne), ale knihy sú tu stále. A ja verím, že tu budú ešte ďalších tisícky rokov.

Nechcem vás tu unudiť mojimi dlhými a hlbokými teóriami, ale očividne je tento článok jedna veľká vykecávačka. Každopádne som šťastná ak si ju práve čítate a prečítate si ju až do konca. Ak mám ďalej hovoriť, čo všetko mi blog dal, tak musím poznamenať, že v jednom bode zrejme ostane prekvapený každý nový bloger. Keď som spoznávala ako to v Česko-Slovenskej blogosfére chodí, myslela som si ako si každý pomáha a podobne... Áno naša komunita je skutočne silná, radi sa kontaktujeme a pomáhame si, ale predsa len sa nájdu situácie, kedy sa to dá nazvať vojnou. "Za mojich" čias sa udiali také dve veľké vojny na ktoré si určite každý spomenie. Vtedy sa ukazuje ako sa blogeri dokážu hádať a že to nie je len také ružové. Ale o tom sa moc nechcem rozpisovať, pretože toto je narodeninový článok a nie o blogosfére. Teraz to znie akoby sa blogery navzájom podkopávali, alebo tak, ale to určite nie. Nechcela som aby to tak vyznelo. Práve že naozaj väčšina držíme pevne pokope a pomáhame si vo všetkých smeroch. V skutočnom svete sme priatelia a je to skrátka celé skvelé. Tento rok som sa zúčastnila aj na knižných zrazoch, ktoré boli skrátka úžasné a som rada, že som všetkých ľudí mohla spoznať :).

Uvedomujem si, že od začiatku som určite pokročila a našla sa v tom čo robím. Odjakživa som chcela písať príbehy a tvoriť knihy, no písanie mi proste nešlo. Keď už aj bol nápad, nenašli sa tie správne slová. Ale v recenziách som sa dokonale našla. Aj keď na sebe ešte stále pracujem a zrejme so sebou nikdy nebudem spokojná a stále tu je čo naprávať. Baví ma to a milujem svoj blog. Je to určitým spôsobom moja povinnosť a moja práca, ktorú robím s radosťou. Lenže čo by bol tento blog bez mojich milovaných čitateľov? Viem, že zatiaľ čo niektoré blogy majú pomaly 500 čitateľov, ja mám oveľa menšie číslo, lenže ja som spokojná. Nechcem sa naháňať za číslami, aj keď je jasné, že každý jeden nový čitateľ mi urobí neskutočnú radosť. Často sa stáva, že blogery si dávajú vzájomné sledovania, alebo tak a povedzme si úprimne, keď takáto dohoda prebehne je skutočne malá pravdepodobnosť, že jeden druhému vôbec niekedy zavítajú ne ten blog. Pre mňa je dôležité, že mám svojich stálych čitateľov, ktorí sa sem radi vracajú, radi čítajú moje recenzie, občas mi nechajú nejaký milý komentár, ktorý ma vždy poteší, a že mám čitateľov ktorí sa tu cítia dobre. Blog si skrátka svojich čitateľov musí nájsť. Môžete robiť čokoľvek, no nasilu si čitateľov nezískate. Nie skutočných čitateľov. Preto ďakujem vám všetkým! Bez vás by tento blog nikdy nefungoval a nešiel ďalej. Som rada, že vás mám a som veľmi rada, že môžme spolu osláviť druhý rok blogových narodenín. Tento blog mal narodeniny 19.9.2015, lenže nedalo sa mi článok napísať hneď za čo sa ospravedlňujem. Zlatúšikovia moji, veľmi som chcela usporiadať nejakú súťaž, ktorou by som vás potešila a odvďačila sa vám za krásne dva roky, ale nedá sa. Úprimne som aktuálne na mizine :D, takže to nepôjde... Ale sľubujem vám, že nejakú tú súťaž spravím dodatočne, takže sa máte na čo tešiť :). Článok sa už pomalý chýli ku koncu a ja vám gratulujem, že ste sa dostali až potiaľto. Ako posledné už zhrniem iba štatistiky, aby sme mali spoločne prehľad ako blog napreduje :)

1. rok 
Publikované komentáre: 503
Príspevky: 257
Počet sledovateľov: 47
Počet zobrazení stránok: 12 283

2.rok

Publikované komentáre: 1106

Príspevky: 329

Počet sledovateľov: 85

Počet zobrazení stránok: 26646

Ešte raz vám ďakujem za všetko! Dúfam a pevne verím, že takto spolu oslávime aj ďalší rok a vlastne ďalších veľa veľa rokov a že nás tu bude ešte viac. Pre mňa bol tento rok krásny, aj keď v niektorých momentoch ťažký, ale tak to už býva. Príspevkov som zrejme prispievala o niečo menej a aj kníh čítam pomenej, ale zas musím uznať, že keď nečítam len ako na bežiacom páse, tak si tie knihy aj oveľa viac užívam. Keď už sme tu takto oficiálne, tak chcem povedať aj to, že ruším svoju knižnú výzvu. Dokončím ju, ale nevnímam ju už ako výzvu a už teraz vopred mi je jasné, že som ju nesplnila. No nevadí... Aktuálne ma čaká ťažký rok a tak by som mala v škole zabrať. Som v deviatom ročníku a čakajú ma monitory z ktorých som vydesená na smrť, ale ja to zvládnem a držte mi palce. Ja vám ďakujem a všetko najlepšie blogu :).