Ako dopadol týždeň s Johnom Greenom?

Ahojte :)! Sľúbila som, že sa vám budem hlásiť a tak som tu s týmto článkom. Nechcem ho písať naraz, keď už pozabúdam aj to čo neviem a tak som sa rozhodla, že ho budem písať pomaličky a každý deň. V podstate to bude takou denníkovou formou. Myslím, že je to najlepší spôsob aby ste mali prehľad a aby som sa v tom ja nezamotala, takže.. :D. Príjemné čítanie :)!

1.deň (26.7.2015. Nedeľa)
Ako prvú knihu od Johna Greena som si zvolila Papierové mestá. Je to pre mňa také aktuálne, kedže som na tom bola včera v kine. Poviem vám to teda bola jazda! Je pravda, že pomerne dosť veľa vecí z knihy pozmenili, no prekvapivo mi to absolútne nevadilo. Vybrali úžasných hercov, ktorí sa mi na knižné postavy neskutočne hodili a už si ich tak dokonca predstavujem aj pri čítaní. Herci podali skvelé výkony. Neviem ako vy, no ja Caru, ktorá stvárnila Margo až tak veľmi nemusím a nepáči sa mi ako polke sveta, no na Margo mi dokonale sadla a stvárnila ju bezchybne. Nat Wolff zasa dokonale stvárnil Quentina a takisto sa naňho neskutočne hodí. A to ani nehovorím ako dokonale vybrali hercov na Bena a Radara. Ben bol skvelý! Úplný magor, no úžasný magor :D! Všetky scény mali svoju dušu a bolo to skrátka skvelé. Knihu čítam po druhý raz a môžem vám povedať, že sa mi páči ešte viac ako keď som ju čítala po prvý raz (oveľa!). Príbeh ma teraz viac chytil a viac som sa do toho vžila. Prežívam to úplne inak než predtým a zbožňujem to! Čítala som to v noci a vyzeralo to asi takto "Tak ešte jedna kapitola..." Prečo si rovno nepovieme tak ešte dvadsať kapitol :D? Keby som si nedohovorila a nedala si jasný povel "Choď spať!" Asi by som to dočítala. Nuž presvedčila som samú seba a tak som sa zachránila pred masochistickou celodennou únavou.

2.deň (27.7.2015 Pondelok)
Dočítala som Papierové mestá. Poviem vám... Už prvý krát som z nich bola nadšená, no teraz sa mi to páčilo ešte viac! Oveľa viac som sa do toho vžila a viac som to precítila. Teraz som si to maximálne užila a neskutočne sa mi tento príbeh vryl pod kožu. Ľudia moji ja som to tak prežívala, že až škoda reči. Vždy hovorím aké sú v Greenových knihách krásne myšlienky, no až teraz som ich vnímala naplno. Normálne som premáhala nutkanie chytiť zvýrazňovač a začať si ich vyznačovať, lenže ja by som si radšej odsekla ruku akoby som mala čmárať do knihy, takže ešte by bolo možnosťou niekde si tie citáty značiť, no je ich tam toľko, že by som z nich napísala novú knihu :D. Ale tie myšlienky sú vážne krásne. Mám tam plno obľúbených citátov :)... Navyše vďaka filmu som si to vedela úplne krásne, živo predstaviť. Thanks! Som nadšená! Žeby sa Papierové mestá zaradili na priečku mojej najobľúbenejšej Greenovky? Nechcem predbiehať, ale je to možné... Každopádne som veľmi rada, že som to čítala znovu

3.deň (28.7.2015 Utorok)

Anouu začala som ako druhú knihu v poradí čítať Na vine sú hviezdy :3. Uvažovala som, či ju vytiahnuť ako druhú, no ako vidíte rozhodovanie netrvalo dlho. Myslím, že Na vine sú hviezdy a Papierové mestá sú moje najobľúbenejšie Greenovky. Toto sú fakt také moje zvláštne srdcovky, takže si čítanie maximálne užívam. Neviem či je slovo "úžívať" správne, pretože predsa len to patrí medzi smutnú literatúru, no ja túto knihu nezaraďujem iba medzi knihy pri ktorých by som mala smútiť. Pre mňa je to najsmutnejšovtpinejší príbeh aký som kedy čítala/videla. Táto kniha ma vie vždy rozosmiať a zlepšiť mi náladu, samozrejme potom príde koniec o tom sa baviť nemienim, no ak sa bavíme o tej zábavnej časti, tak to absolútne milujem. Sadol mi ten humor, štýl, všetko... Nechcem znieť ako nejaká pobláznená pubertiačka, ale zároveň milujem Augustusa Watersa. A nielen preto, že Ansel Elgort je fakt sympaťák, ktorý sa na Augustusa neskutočne hodí a doteraz si ho tak predstavujem, ale milujem ho aj ako človeka. Je milý, zábavný, múdry a hlavne milujúci. Jediné čo chcel bolo aby bola Hazel šťastná, nech už sa dialo čokoľvek. A to si na ňom nesmierne vážim.“Oh, I wouldn't mind, Hazel Grace. It would be a privilege to have my heart broken by you.” Aj Hazel mám vlastne rada. Je inteligentná a je hlavne sama sebou. Nikdy, naozaj nikdy sa na nič nehrá.

4.deň (29.7.2015 Streda)
Nič som neprečítala, ani len stránku. Hanba mi! No ku knihe som sa dostala až v noci a bola som naozaj veľmi unavená, plus ma trocha pobolievala hlava. Vonku začalo pršať, tak som si otvorila ventilačku a ľahla som si. Viem, že som mohla čítať, no počúvať dážď, premýšľať a pomaly zaspávať bolo také príjemné, že zrejme ani neľutujem, že som nečítala. Zajtra sa do toho pustím a dočítam. Snáď veľmi nevadí, že som si spravila jeden deň prestávku :).

5.deň (30.7.2015 Štvrtok)
Cez deň som si iba tak čítala a oddychovala. Prečítala som niekoľko strán z Hviezd aj keď som ešte nedočítala, no ku koncu som už blízko. Stačí si k tomu len sadnúť a mám to prečítané. Len si nájsť ten čas to je ten problém :D... Posledné dni mi do toho furt niečo príde.

6.deň (31.7.2015 Piatok)
Nie, nie, nie, nie, nie! Zasa som nedočítala... Večer ma začala neskutočne bolieť hlava, akoby mi do nej pichali ihly. Bolo to neznesiteľné! Začínalo mi byť aj zle, tak som si šla radšej ľahnúť a spať. Našťastie som zaspala, no problém je v tom, že som sa o polnoci prebrala. Čo by až tak nevadilo, kedže mi už prestalo byť zle a hlava ma už nebolela, no problém bol v tom, že už som nevedela zaspať. Celú noc som sa prevaľovala a dívala do stropu. Jedna hodina, dve, tri... Nakoniec som zaspala o piatej ráno. Budíček som mala už pred siedmou, takže radosť žiť.

7.deň (1.8.2015 Sobota)
Celý deň bola rodinná oslava. Varil sa guláš, vyjedali sa koláčiky. Proste mňam, mňam... Mám rada rodinné oslavy. Členovia mojej rodiny sú moc fajn a mám rada, keď si iba tak sadnem a počúvam ich príbehy a historky. Jasné, že sa nájde jeden člen, ktorý mi vadí, ale to sa proste stáva :D. Inak sú všetci moc fajn. No aj tak som bola rada, keď sa oslava skončila a nastalo to príjemné ticho. Kedže som predošlú noc spala iba hodinu a pol bola som pomerne dosť unavená, ale zvládala som to. Odkradla som sa na babkinu úžasnú záhradu a až kým ma tma a zima nevyhnala dnu nerušene som si čítala Na vine sú hviezdy. Milujem takéto okamihy! Všade je ticho a taký zvláštny pokoj, pomaličky sa hojdám na hojdačke a čítam nejakú knihu. Slnko pomaly zapadá a všetko je zrazu krajšie a pokojnejšie. Je to krása! Uvažovala som, že niekedy by som si tam ostala čítať aj dlhšie. Babka má konečne altánok a sú tam svetlá, takže by sa to dalo. Myslím, že by to bolo skvelé! Som veľmi rada, pretože som konečne dočítala aj Na vine sú hviezdy. Viem, že by som mala byť aj smutná a som, pretože ten koniec ma naozaj neteší, no ja sa snažím ten príbeh vždy vidieť v tom pozitívnejšom zmysle. Ich láska bola nekonečná a aj keď Augustus zomrel a Hazel určite zomrie tiež ich láska bude môcť byť potom nekonečná už naozaj. Skrátka verím, že všetko zlé je na niečo dobré.

Posledný deň! (2.8.2015 Nedeľa)

Začala som čítať Aljašku. Je to pre mňa také iné a nové, pretože naposledy som ju čítala dávno pradávno. Fakt ani neviem kedy presne to bolo. Takže je to pre mňa akoby som ju čítala znovu. Síce si pamätám najhlavnejšie veci čo sa tam udejú, nepamätám si kopec iných vecí. Je fajn objavovať starý príbeh, ktorý je pre mňa teraz znovu ako nový :). Zatiaľ ma to baví. Možno, že aj viac ako predtým, aj keď to ešte uvidím po dočítaní. Aljaška je fajn baba, aj keď ma vie vytočiť, keď mení nálady, no aj tak je inteligentná a fajn. Miles je takisto úplne v pohode. Páči sa mi, že je tam kopec dobrých myšlienok a že kniha má naozaj takého tínedžerského ducha. Hlavný hrdinovia sa na nič nehrajú a sú sami sebou. V tejto knihe John Green zrejme prehovára do duše mladých asi najviac, pretože ich úplne pochopil. Pochopil naše konania, našu podstatu a naše správanie. Keď robíme niečo zlé, nechceme tým ublížiť iným a neuvedomujeme si následky, no potrebujeme sa učiť na vlastných chybách. Dohováranie a tresty nám nepomôžu. Všetko vykreslil úplne dokonale. Naozaj som úprimne zvedavá ako to pôjde ďalej, no je mi jasné, že sa mi to bude páčiť :). A viete čo sa mi ešte páči? Tá uvoľnenosť. Preklad sa naozaj vydaril :)!

Zhrnutie
Aj keď som pri vymýšľaní tohto nápadu občas trocha váhala a nevedela som či je to dobrý nápad, teraz po ukončení ani trošku neľutujem. Tento týždeň som si naozaj užila a priznávam, že som v ňom tak trocha pokračovala aj po skončení. Počas tohto týždňa som prečítala od Johna Greena ako môžete vidieť Papierové mestá, Na vine sú hviezdy a Kam zmizla Aljaška. Poučku o podstate predvídateľnosti Katherín som napokon nečítala. V podstate to nie je dlhá doba čo som ju čítala naposledy a tak som sa rozhodla, že sa k nej vrátim inokedy. Teší ma, že teraz som si tieto knihy, tak zvláštne užila. Vnímala som ich úplne inak než doteraz a ešte viac si ma získali. Vždy som hovorila, že sú tam krásne myšlienky, no až teraz som ich vnímala naplno. Bolo to vážne skvelé :)! Myslím, že niečo takéto ešte niekedy rozbehnem. Keď to mám zhodnotiť tento týždeň bol veľmi príjemný a som veľmi rada, že toto celé sa zrealizovalo. Uvidíme čo vymyslím nabudúce :).