Kam zmizla
Teraz obaja žijú na opačných koncoch krajiny. Nadaná violončelistka Mia je vychádzajúcou hviezdou newyorského konzervatória Juilliard. Adam žije v Los Angeles a ako slávny rocker kŕmi nenávidený bulvár búrlivým vzťahom so slávnou herečkou. Keď počas turné zostane sám trčať v New Yorku, náhoda ich znovu zvedie dokopy. V tú osudnú spoločnú noc sa túlajú po meste, ktoré sa stalo Miiným domovom, spomínajú na minulosť a nesmelo otvárajú srdcia budúcnosti – a azda aj jeden druhému. Dá sa však vrátiť stratený čas, odpustiť chyby a nesplnené sľuby?
Ešte si živo pamätám aký ošiaľ spôsobila drobná biela knižka, podľa ktorej vzniklo aj filmové spracovanie a ktoré uchvátilo davy ľudí. Kniha, ktorá veľkosťou by sa dala porovnávať s brožúrkou, no kniha ukrývajúca krásny príbeh jednej rodiny a dvoch mladých ľudí. Myslieť si, že toto sú čisto romantické príbehy je veľká chyba. Ide tam aj o ťažké životné rozhodnutia, rany osudu, o tom, že život nie je vždy podľa našich predstáv a je o sile človeka. Áno aj mne sa veľmi páčila kniha s názvom Zostaň so mnou. Páčila sa mi a veľmi. Síce som ako prvé videla film a až potom čítala knihu, no aj cez to všetko som si príbeh Mie a Adama zamilovala. Ono to ani tak nie je náročný príbeh. Nemá to ani dvesto strán a skôr než začnete ste už na konci, no aj tak vo vás príbeh dokáže zanechať akúsi stopu. To si cením najviac. Keďže sa mi prvý diel doslova vryl pod kožu, tak som sa samozrejme nevedela dočkať na druhý diel. Vedela som jedine, že to bude z pohľadu Adama a to čo sa dalo vyčítať z anotácie, no i tak som nevedela do čoho idem.
Urobil som správnu vec. Teraz to už viem. Vždy som to vedel, ale bolo ťažké preniesť sa cez všetok môj hnev. Ak sa na mňa zlostí, v pohode. Dokonca je v pohode, ak ma nenávidí. Keď som ju požiadal, aby zostala, zachoval som sa ako sebec, no napokon to bolo to najmenej sebecké, čo som kedy urobil. Najmenej sebecké, čo musím robiť aj naďalej.
Po otvorení knihy som sa veľmi rýchlo začítala, pretože štýl Gayle Forman je veľmi čitateľný a dokáže chytiť takmer každého. Ako som už spomínala tentoraz sa v knihe udeje zmena a to tým, že príbeh je písaný nie z pohľadu Mie, ale Adama. A táto zmena sa mi fakt páčila. Adama si obľúbite ihneď. A teraz, keď máte možnosť čítať všetko jeho pohľadom sa vám naskytne príležitosť si ho obľúbiť ešte viac. Ako čas plynie, nemení sa len okolie, ale aj samotný Adam. Podarilo sa mu dosiahnuť cieľ a to stať sa slávnym rockerom, ale my ľudia často snívame o veciach, ktoré v skutočnosti nechceme, no zistíme to až keď to dosiahneme. Neustály príval fanúšikov a strata súkromia nie je také skvelé a za tú slávu to možno ani nestojí. V Adamovi sa prebudí taká temnejšia stránka a spoznáme aj z úplne iného uhlu.
Adam je stále skvelým hrdinom a nech už sa zmení akokoľvek nič sa na tom nemení. Je vidno, že rozchod s Miou Adama veľmi zranil, pretože ju naozaj ľúbil a ich vzťah nevyzeral ako obyčajná tínedžerská láska. Neustále spomína na chvíle strávené s ňou a stále hľadá dôvod prečo... prečo sa to všetko skončilo. Bola to jeho vina? Urobil chybu? Nemyslite si teraz, že toto celé je o nevyrovnanom chalanovi, ktorý nevie prežiť jeden rozchod a tak sa celý čas ľutuje a oplakáva sa. Tak to teda rozhodne nie je!
Už pri čítaní prvého dielu ste si mohli všimnúť pomerne zvláštny štýl rozprávania príbehu. Po celý čas sa neustále prelína prítomnosť so spomienkami čiže minulosťou a možno aj vďaka tomu je príbeh výnimočnejší. Ani teraz tomu nie je inak. Situácia takisto preskakuje zo súčastnosti do minulosti a Adamovych spomienok. Adam najčastejšie spomína buď na začiatky kapely, alebo na pekné chvíle s Miou, ale aj na veci čo sa udiali po tragédii a na pomalé odsudzovanie medzi nimi dvoma. Mne sa neskutočne páčili Adamove spomienky. Príbeh bol obohatený o naozaj krásne momenty čo treba uznať. Dozvieme sa viacej vecí a ukáže sa nám viac chvíľ, ktoré v prvom diely neboli, no udiali sa a to sa mi páčilo.
"Dáme si Schuberta? Alebo radšej Ramones?" navrhnem, hoci viem, že nehrá na požiadanie. Napadá mi však len hrať ďalej, lebo prvý raz po veľmi dlhom čase nechcem robiť nič iné. A bojím sa, čo príde, keď hudba stíchne.
Je vidno, že postavy dospeli a zmenili sa. Vytvarovali a obrúsili svoj charakter a naplno prebrali zodpovednosť a opraty nad životom. Ja som veľmi rada, že Gayle Formanová sa rozhodla napísať druhý diel k príbehu, ktorý by už mnohý považovali za ukončený. Teraz takto s odstupom času uznávam, že by bola naozaj škoda keby sa niektoré veci ešte nevyriešili. Mne sa táto kniha veľmi páčila a aj keď by som jej možno mala dať štyri hviezdičky, dávam jej sebeckých päť, pretože nemohla by som inak. Po prečítaní som mala veľmi príjemný pocit a koniec bol proste skvelý. Počas čítania nájdete aj krásne myšlienky čo je taktiež plus. Ja môžem knihu len odporúčať.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.
Moje hodnotenie:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára