Labyrint: Útek / James Dashner

Labyrint: Útek

Keď sa Thomas preberie vo výťahu, jediné, na čo si spomína, je jeho krstné meno. Nemá nijaké spomienky na rodičov ani na domov. Pamäť má prázdnu, ale nie je v tom sám. Keď sa dvere výťahu otvoria, obklopia ho cudzie deti a privítajú ho na Fleku, čo je široký otvorený dvor ohraničený kamennými stenami. Podobne ako Thomas, ani Flekári netušia, prečo alebo ako sa sem dostali. Vedia iba to, že každé ráno sa otvoria obrovské dvere do Labyrintu za múrmi Fleku a večer sa opäť zavrú. A každých tridsať dní sa vo výťahu objaví nový chlapec. Flekári túžia vrátiť sa domov, ale zatiaľ nenachádzajú riešenie, ako sa dostať z labyrintu.
Lenže potom sa niečo stane: hneď na druhý deň po Thomasovi príde na Flek dievča, úplne prvé. Ešte ohromujúcejší je však odkaz, ktorý im doručí. Zdá sa, že Thomas je dôležitejší, než sám tuší. Ale na to, aby zistil, kto vlastne je, musí najprv odhaliť temné tajomstvá pochované hlboko vo svojej mysli a bojovať o život so zlovestnými mechanickými tvormi v Labyrinte.

Na Labyrint som sa neskutočne tešila. Tentoraz som ako prvé videla filmové spracovanie ešte pred knihou a z toho som bola maximálne nadšená. Nie vždy sa filmové spracovanie nejakej súčasnej knihy vydarí a preto som bola v tomto prípade veľmi milo prekvapená. Herci boli fantastický a celé to bolo perfektné. Keď tak uvažujem mala by som si to pozrieť znova. Ale musím uznať, že tak trocha som rada, že najprv som videla film a až potom som čítala knihu. Nemala som to s čím porovnávať a tak mi tam nič neprekážalo. Lenže teraz po prečítaní knihy som si uvedomila, že veľa vecí tam chýba, alebo je zmenených a viem, že keby som si teraz mala pozrieť film bez toho aby som ho videla predtým, tak by mi tam niektoré veci naozaj prekážali. Aspoň že to tak nie je a kedže som si ho už obľúbila, dokážem tieto nedostatky prehliadnuť. Inak herci ktorých vybrali sa úplne dokonale hodia na postavy z knihy. Všetkých som si tak po celý čas predstavovala.

Chcel byť bežec. Stane sa jedným z nich. V hĺbke duše vedel, že musí ísť do Labyrintu. Napriek všetkému, čo videl na vlastné oči, túžba bola naliehavá ako hlad či smäd.

Z knihy som nadšená. Spočiatku som z toho bola taká rozpačitá. Na začiatku sa mi to až tak nepozdávalo a Thomas mi vadil, pretože sa správal divne. Bála som sa, že sa mi to nezapáči ani po čase, no našťastie sa tieto obavy nenaplnili. Tento pocit opadol už po pár stránkach a mňa to bavilo čoraz viac. Vo väčšine času som ani nedýchala a iba čítala akoby mi šlo o život. V podstate som vedela čo sa tam stane, no to šlo bokom a ja som aj tak dychtivo čítala ďalej s nedočkavosťou a očakávaním čo ma tam ešte čaká. Keď som sa do toho jednu noc tak veľmi zažrala a naozaj som už potrebovala ísť spať, nevedela som sa donútiť ísť. Stále som si hovorila, tak ešte jedna kapitola, ešte jedna... Kapitoly sú pomerne krátke a furt sa tam niečo deje, takže je takmer nemožné prestať.

Štýl autora mi neskutočne sadol. Píše pútavo a čitateľne. Vie si s čitateľmi urobiť čo chce a všetky svoje myšlienky a nápady vie dokonale preniesť na papier. Ja som mu všetko uverila. Nemohla som si pomôcť, no všetko som strašne prežívala aj s tými hrdinami. Keď sa tam niečo dialo, alebo si nevedeli dať s niečim rady mala som pocit, že sa to týka aj mňa. Keď bojovali, alebo im niečo nevyšlo... úplne som si to prežila s nimi. Strašne ma to vtiahlo do toho príbehu a ja som bola do toho doslova zažratá.

Ako môže byť niekto v takomto živote šťastný? A ako môže byť niekto taký krutý, že nám to urobil? Až teraz naplno pochopil, prečo Flekári vynakladajú toľko síl, aby našli cestu z Labyrintu. Nešlo iba o únik. Prvý raz cítil hlad po pomste. Chcel sa stretnúť s ľuďmi, ktorí ho sem poslali.

Postavy boli úžasne vykreslené. Každá mala svoj charakter a svojské črty. Mne okrem hlavných postáv najviac prirástol k srdcu Newt a Chuck. Newt je strašne moc fajn. On kľudne môže mať pod palcom skupinu chalanov a šéfovať tam tomu, no aj tak ostane sám sebou. Vie byť vážny, vie byť aj vtipný. Je skrátka skvelý. A Chuck... to je zlatíčko. Je vtipný, ale hlavne je to skvelý priateľ. Hlavný hrdina Thomas je takisto skvelý. Naozaj som si ho obľúbila. Je odvážny a silný. Aj keď má strach, ide bezhlavo urobiť to čo musí pre dobro ostatných. Na začiatku sa možno správal zvláštne a furt menil nálady, no treba to brať tak, že bol zmetený. Kto mi k srdcu až tak neprirástol je Gally (čo sa dalo čakať) a v podstate až tak ani Alby. No je tu ešte jeden človek čo mi prekážal a zrejme by mi prekážať nemal... Uznávam, že je to možno trošička ovplyvnené aj filmom a tak som si na tú postavu zasadla, no ja fakt vážne moc nemusím Theresu. Vo filme mi bola totálne nesympatická, ale ešte nesympatickejší mi bol jej herecký výkon. Ak si myslí, že polovicu filmu je stáť s otvorenými ústami a tváriť sa nechápavo herecký výkon, tak to fakt tlieskam. Ani v knihe som si ju veľmi neobľúbila.

Chuck pokrčil plecami. "Neviem. Kabína doteraz chodila dosť pravidelne. Každý mesiac v ten istý deň jeden človek. Možnože si tí, čo ju riadia, uvedomili, že si veľký omyl, a posielajú niekoho, aby ťa nahradil," zachichotal sa a strčil mu lakťom do rebier. Thomas mal chlapca za ten piskľavý zvuk z nevysvetliteľného dôvodu ešte radšej.

Veľmi sa mi zapáčila celá táto myšlienka a nápad a už sa neviem dočkať na ďalší diel. Skončilo to otvorene, no a hrdinov čaká ešte riadna skúška nervov (keby len ich... my čitatelia budeme mať infarkty). Je skvelé, že Ikar sa s vydaním druhého dielu poponáhľal a tak sa ho dočkáme v rovnaký mesiac ako premiéry filmu. Som zvedavá čo všetko sa tam ešte udeje a som naozaj veľmi rada, že som si túto knihu mohla prečítať. Je originálna, je iná... A od autora oceňujem aj to, že nielen že vymyslel úplne nový úžasný príbeh, ale ešte aj vymyslel chlapcom vlastný slang, ktorý príbeh obohatil a oživil. Odporúčam každému jednému! Táto séria proste stojí za to.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :