Čudáková dcéra / Kate Mosse

Čudáková dcéra

Sussex 1912

Na anglickom vidieku vládne len zdanlivý pokoj. V starobylej dedine Fishbourne si povery zachovávajú smrtiacu moc.
Jedného dňa sa na cintoríne po zotmení zhromaždia dedinčania, aby uvideli prízraky ľudí, ktorí v priebehu roka zomrú. Medzi zvedavcami je aj dcéra miestneho čudáka Gifforda, preparátora vtákov.
Constantia Giffordová žije s otcom v rozpadávajúcom sa dome Blackthorn House. Vypchaté zvieratá vyšli z módy, zmenili sa na nechcené haraburdy a z Gifforda sa stal zatrpknutý opilec. Constantia by mu rada pomohla, no nevie ako. Na polovicu svojho života si nepamätá, pretože ako dvanásťročná si pri páde vážne zranila hlavu. Otec s ňou o nehode odmieta hovoriť a Connie cíti, že ho trápi hanba a vina.
Ľudia čakajú, zvon zazvoní a všetky oči sa uprú na kostol. Nikto nevidí ruky v rukaviciach, ktoré držia vražednú zbraň. V tento magický večer jedna žena umrie.
Connie si láme hlavu, kto je vrah a prečo sa vražda stala kľúčom k jej pamäti. Odrazu sa jej totiž vracajú znepokojivé spomienky.
Pozná tú záhadnú postavu, čo sa túla po močariskách?
Kto jej na rohožke zanechal nepodpísaný odkaz?
A aké je tajomstvo domu Blackthorn House, ukryté medzi bizarnými i desivými dielami starého Gifforda?

Mňa táto kniha zaujala už od prvej chvíle čo som o nej počula. Anotácia znie naozaj sľubne a sľubuje zaujímavý tajomný a dá sa povedať, že aj temný príbeh. Avšak ako to už raz býva, tak anotácia sľubovať môže, no autor to nemusí zvládnuť a sľub ostane len sľubom. Bála som sa či sa Kate Mosse podarí navodiť tú správnu atmosféru, ale moje obavy napokon neboli potrebné. Zvládla to a úplne bravúrne. Celý čas počas čítania som bola ako "prikovaná" ku knihe. Tá atmosféra bola úplne neskutočná! Občas mi až zimomriavky naskočili, a ak nie, tak som k tomu mala veľmi blízko. To temno, tajomno, pochmúrnosť... bolo to dokonalé! Nemôžem si pomôcť, ale ja doslova milujem, keď je v knihe takáto atmosféra a mňa až chytá taký malý strach. A teraz som si to totálne vychutnala.

Uvedomujem si, že mnohý čitatelia tu môžu  nájsť veľa chýb, pretože kniha dokonalá rozhodne nie je (ale tak hlavne záleží od vnímania človeka a od toho, či takéto príbehy preferuje... sto ľudí, sto chutí). Ja som videla ako hlavný problém mierny chaos. V postavách, ktoré neboli hlavnými som sa občas strácala, pretože autorka ich nejak výnimočne nepredstavovala, ale rovno sa vyskytli v deji akoby ste ich už poznali a vedeli kto to je. To som videla ako problém ja. Nie je to úplne jednoduchý príbeh, ktorý ma jeden dej a ten čítate až kým sa nedostanete na koniec. Dej sa v tomto prípade rozvetvuje a príbeh jedného človeka súvisí s príbehom iných ľudí. Osudy sa tam prelínajú. 

Hlavnou postavou je Constantia (Connie), ktorá je silná a odvážna mladá žena. Príbeh je písaný väčšinu času z jej pohľadu... teda aspoň spočiatku, no po čase sa začnú pohľady striedať aj medzi inými postavami. Mňa osobne asi najviac bavili časti z pohľadu Connie, ale nevadili mi ani tie ostatné. Ako som už spomínala, tak zo začiatku v tom budete mať zrejme naozaj zmätok, ale vďaka šikovnosti autorky sa vám všetko postupne rozjasní a začnete to chápať. Štýl autorky sa mi naozaj veľmi páčil a sadol mi. Má premyslený dej a vie skvele opísať určité situácie. Všetko bolo veľmi uveriteľné a príbeh sa vám dokáže vryť pod kožu, takže si ho naozaj precítite...

Ja som si Connie obľúbila. Bola silná a odvážna. Nebola ako dámy z minulosti, ktoré omdlievali a boli precitlivelé. Ona bola iná... Hovorí sa, že človeka spoznáte aj podľa toho ako sa správa k svojim (v tomto prípade) sluhom. Ona bola aj ku svojej slúžke veľmi milá a zhovievavá. Nebrala ju ako obyčajnú zamestnankyňu, ale bola tak trocha súčasťou rodiny. Connie bola naozaj milá ku každému. Nebola hlúpa, nebola ani veľmi naivná, bola skvelá. Predstavte si, že by ste si nepamätali veľkú časť svojho života. Boli by ste bez minulosti a iba občasné záblesky spomienok by boli vašou nádejou. Chvíle kedy sa Connie nevedela rozpamätať, alebo sa jej vracali spomienky boli takisto perfektne napísané.

Túto knihu som si skutočne ako vidíte zamilovala. Bola iná a originálna. Skvelé spracovanie, štýl písma. Okrem toho čo som už vytkla, zrejme nemám žiadne iné námietky. Je mi jasné, že k tejto knihe sa vrátim ešte veľa krát. Niekedy, keď dážď bude klopať na okná a vonku bude lomcovať búrka, vytiahnem túto knihu z knižnice a pomaly sa nechám vtiahnuť do príbehu... Ja môžem túto knihu naozaj len a len odporúčam. Pre mňa je skvelá a som neskutočne rada, že som si ju prečítala. Aj obálka je krásna a zaujímavá. A aby som nezabudla, musím ešte oceniť scény a poznatky o preparácii zvierat. Bolo vidieť, že autorka si dala naozaj záležať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie: