Dlhé zimné večery #1 | Sweater weather

Projekt usporiadala Táňa z Books full of magic :).

Som rada, že sa môžme zasa raz stretnúť pri takomto článku. Na túto tému som sa veľmi tešila, pretože obsahuje všetko čo milujem a teším sa, že sa vami o to môžem podeliť. Sweater weather rozhodne je jesenná téma. Nuž a každého milovníka jesene poteší a zahreje pri duši pri takýchto témach ♥

Milujem jeseň. Je to pre mňa najobľúbenejšie ročné obdobie. Keď sa tak zamyslím, tak každé jedno ročné obdobie je niečim iné a krásne, no jeseň má v sebe osobité čaro, ktoré žiadne iné obdobie nemá. Milujem tie jesenné pochmúrne dni, kedy iba prší a ja sa iba rozhliadam von oknom a pozorujem padajúci dážď s čajíkom v ruke. Milujem to skoré stmievanie, pretože keď idete len tak von s priateľmi a všade okolo je tma, no ešte ani zďaleka nie je veľa hodín a je vám zima, no ste šťastný a užívate si takýto krásny večer, tak to sa nedá nahradiť ničím na svete. Domov síce prídete pomaly s omrzlinami najvyššieho stupňu, no ste šťastný. Keď len tak sedíte v tej tme a smejete sa s ľuďmi, ktorých máte radi cítite sa nekonečne (fanúšici Charlieho malých tajomstiev presne vedia čo je to cítiť sa nekonečným a čo tým mám na mysli ♥.) Na jeseni však nemilujem iba také pochmúrne pre niekoho smutné, depresívne počasie. Priam zbožňujem krásne slnečné, teplé dni. Tie sú najúžasnejšie na prechádzky kedy vám pod nohami "chrupčí" lístie. Jeseň je pre mňa strašne nostalgická. Vždy keď si uvedomím aká je jeseň krásna, musím sa pousmiať, pretože sa cítim šťastná a skrátka cítim nekonečnú nostalgiu. Je to skvelý pocit. Vždy ma naplní šťastím :).

...

...

Jeseň je podľa mňa aj strašne romantické obdobie. Večer keď už pomalý sadá tma zrazu výjdu ľudia von, prechádzajú sa a medzi nimi nájdete nespočetné množstvo zamilovaných párikov. Všetko je zrazu krajšie a iné. Pokiaľ nečítam knihu, tak mávam strašnú chuť si pozrieť romantické filmy v teple domova, pretože to obdobie je na to stvorené! Minule som sa konečne odhodlala na Lásku cez internet. Síce som to už videla párkrát, no nikdy nie celé a takmer vôbec som si to nepamätala. Z toho filmu som bola a stále som nadšená. Človek sa až roztápa šťastím. Myslím, že si ho v blízkej dobe pozriem znova, pretože to bolo naozaj krásne. Nie je to až tak jesenný film, ale skôr zimný a ešte presnejšie Vianočný, no to vôbec nevadí. Na svoje si prídu aj knihomoli, kedže je to Vianočný film s témou na knihy. Čo viac si priať? Hlavná hrdinka má svoje malé kníhkupectvo kde svojich zákazníkov pozná po mene a každý sa tam rád vracia. Je to ako vidieť svoj sen v realite. Po niečom takomto neskutočne túžim a snáď sa mi raz naozaj podarí zrealizovať takýto svoj veľký sen :).

Viete čo je absolútne skvelé na jesennom období? Svetríky! Zrejme každá žena má nejakú slabosť v rámci oblečenia či už sú to kabelky, topánky... Moja závislosť sú svetríky. Keby som mohla tak by som si najradšej zakúpila skriňu a celú ju zaplnila svetrami :D. Pre mňa najdokonalejšou kombináciou je sveter a "bagandže". To sú moje srdcovky, ktoré by som nevymenila za nič na svete. No a na jeseň sú stvorené, kedže práve to je svetríkové obdobie. Dúfam, že takých ako ja sa tu nájde viac :D. Ja s mojimi priateľmi sme sa našli. Všetci sme takto posadnutý svetrami. Na túto svoju záľubu som patrične hrdá, pretože čo je lepšie ako teplý, veľký sveter a poriadne čierne bagandže :D ♥.

Čím ďalej, tým viac premýšľam či toto nemám po ocinkovi. Príde mi to akoby sme sa priam predbiehali :D. Je mi jasné, že po ňom mám svoju drastickú nenávisť k paradajkám, ale zisťujem, že spoločnú máme aj závislosť na čajíkoch a ich vykupovaní. Čím viac ich máme doma, tým sme spokojnejší. Nuž a čím viac druhov samozrejme. Potom iba beháme do skrinky a rozhodujeme sa na ktorí máme najväčšiu chuť. Nedávno ocino priniesol nový čaj a od doby čo som ho ochutnala ho potrebujem... stále! Šípkový s čučoriedkami. Je absolútne dokonalý. Áno, áno... aj teraz keď tú píšem, tak si ho pomaličky popíjam :D. Stal sa mojou srdcovkou. Moje ďalšie čajíkové srdcovky sú: čierny čaj, bylinkové čajíky, mistrály majú fakt úžasné čaje a pod... Čajíky sú tak trocha mojou súčasťou. Hodia sa ku každému momentu čo prežívame. Keď doma v pokoji čítam, tak popíjam čajík. Keď vonku prší a je pochmúrne, pijem čajík. Čaj a jeseň to spolu rozhodne ide dokopy :).

Túto jeseň ma neskutočne láka rozpozerať si nejaký dobrý seriál. Strašne ma to láka, ale keď na to nie je čas... Jediný krát kedy sa mi podarilo rozpozerať seriál bolo toto leto. Sledovala som The Sicret Circle a bolo to fakt dobré :D. Strašne ma štve, že nenatočili druhú sériu, pretože je to otvorené a tak by som chcela vedieť čo bude ďalej... Teraz ma dosť láka rozpozerať si Once Upon a Time, alebo Teen Wolf, alebo skrátka niečo úžasné, no časovo mi to nevyjde, takže mi iba ostáva čakať na nejaké prázdniny. Aspoň že na filmy si čas urobiť dokážem. Vyššie som už spomínala ako ma dostalo čaro filmu Láska cez internet, no mám pre vás ešte pár tipov. Nič nepokazíte ak si pozriete rozprávku V tom dome straší. Síce už máme strašidelné Halloweenské obdobie za sebou, no koho to zaujíma :D! Odporúčam takisto pozrieť Charlieho malé tajomstvá / The Perks of Being a Wallflower, ktoré si proste nemôžete nechať ujsť a musíte to aj vidieť, aj čítať. Mala by som ešte veľa tipov, ale nechám si to pre vás na samostatný článok :). Ak vám ešte môžem odporúčať niečo na čítanie v tomto období, tak je to Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej. Na jeseň je to stvorené a mne by sa naozaj zišiel re-reading. Prečo si neprečítať všetky knihy od Greena? Alebo si dať re-reading Nástrojov smrteľníkov a vlastne aj Pekelných strojov? Zišlo by sa mi prečítať aj Harryho, pretože naňho mám chuť už vážne dlho! Jeseň je inak dokonalá na klasiku. Jana Eyrová je rozhodne to pravé orechové na pochmúrne dni plné dažďa a to isté platí aj o Búrlivých výšinách, ktoré sú pochmúrnejšie ešte viac ako to počasie za oknom. A čo tak Dracula?! ...Aktuálne čítam knihu Sneží, Sneží. Je síce Vianočná, ale prečo si neurobiť Vianočnú náladu už teraz? Ja už v nej rozhodne som :D ♥.

Ach ľudia moji mne to nedalo. Musím vám sem ešte hodiť jednu dokonalú pesničku. Narazila som na ňu náhodou na Spotify a odvtedy ju neviem prestať počúvať... Je iná a celkovo štýl tohto speváka je iný a zvláštny. Je úplne jedno akú máte náladu, táto pesnička sa hodí vždy. Je skvelá na chvíľu keď chcete iba premýšľať, keď ste smutný, no aj keď ste šťastný. Je vážne skvelá :) ♥. Ale keď mám pravdu povedať, tak klip som ešte nevidela, no počula som, že je divný, takže ju nesúďte podľa neho :D

Zakázaná láska / Tabitha Suzuma

Zakázaná láska

Ona je krásna a talentovaná. A má sladkých šestnásť. On má

sedemnásť a pred sebou skvelú budúcnosť. Lenže sa do seba zamilovali. A... sú súrodenci.
Sedemnásťročný Lochan a šestnásťročná Maya si vždy pripadali viac ako najlepší kamaráti než brat a sestra. Keď sa na nich matka-alkoholička vykašľala, museli rýchlo dospieť, postaviť sa na vlastné nohy a postarať sa o svojich troch mladších súrodencov. Starostlivosť o malé deti, každodenný boj o prežitie i neustále chodenie do školy ich však zblížilo – väčšmi než je pre súrodencov zvyčajné. Až sa napokon do seba zamilovali. Nezáväzný flirt prerástol do spaľujúcej lásky nevedno ako. Lochan a Maya sú si vedomí, že ich vzťah je nevhodný, nesprávny a nemôže za žiadnych okolností pretrvať. No ako sa môžu priečiť niečomu, pri čom cítia, že to tak má byť? Isté je len jedno, láska tak spaľujúca nemôže mať šťastný koniec.

Chvíľu mi trvalo kým som si urovnala môj názor na túto knihu. Musela som si to naozaj poriadne premyslieť, pretože to bolo pre mňa po dočítaní troška ako na kolotoči. Na túto knihu som sa tešila. Téma ma k celku zaujala, hodnotenie bolo pozitívne a vyzeralo to skrátka fakt sľubne. Zakázaná láska je zas jedna z tých kníh ktorú číta väčšina. Nalákali ma na ňu tie pozitívne ohlasy a tak som to skúsila... Musím priznať, že sa mi začítavalo trocha ťažšie. Bavilo ma to, ale nevedela som sa prinútiť len tak si sadnúť a začať čítať. Mala som málo času a necítila som potrebu ihneď ako prvé chytiť do rúk túto knihu. To som však našťastie prekonala a potom som sa do knihy absolútne začítala. Páčilo sa mi to. Naozaj veľmi. Ale... Bohužiaľ mi knihu pokazilo niečo o čom vám ešte poviem, ale nepredbiehajme.

"Prečo je taká nádherná vec zločin?"

Aj keď som spomínala, že sa mi ťažko začítavalo, tak po prekonaní tejto krízy musím uznať, že kniha je veľmi čitateľná. Štýl autorky je taktiež veľmi dobrý. Vie skvele opísať situácie a dokonale vyjadruje pocity/emócie. Popri čítaní ušla aj slzička, takže za to má u mňa plus. Aj keď slzička šla zrejme na miestach kde to nebolo až tak plánované. Ale pokračujme ďalej... Jej štýl sa mi veľmi páčil a dokázala sa vyhrať so svojimi knižnými hrdinami. Každý mal svoj konkrétny charakter. Celé to bolo neskutočne reálne! Naozaj... Človek má až pocit, že to zažíva, alebo že číta skutočný príbeh, ktorý sa naozaj odohral. Ktovie? Ale snáď to tak nebolo.

Autorka vo svojej knihe rieši skutočne zaujímavú tému. Je to téma, ktorá sa v dnešnej dobe zas až tak nerieši, nepíše sa o nej a v podstate ani nehovorí. Je to tabu. No ona to vytiahla a šla poriadne do detailov. Oceňujem, že stavila na takúto tému, pretože ukázala ju z úplne inej stránky nad ktorou sa ľudia nezamyslia. Láska môže mať rôznu podobu a formu, nuž a očividne aj takúto. Človek by čakal, že láska medzi súrodencami je nechutná a zvrátená, ale vôbec to tak nebolo. Hlavní hrdinovia boli nútený sa k sebe "upnúť" aby sa postarali o rodinu. Museli rýchlo dospieť a nevyrastali spolu ako súrodenci. Dostali rolu rodičov a všetko bolo na ich pleciach. To ich spojilo dokopy. Keď som to čítala bolo mi veľmi smutno, tak ako aj im. Ľudia by ich nepochopili a odsudzovali by ich, ale zas by to bolo o predsudkoch. Je to nesprávne. Takáto láska by nemala byť... ale aj tak im držíte palce a dúfate, že im to vyjde.

Maya je skvelá. Je to dievča, ktoré si obľúbite aj keď nechcete. Je neskutočne milá, jemná, zábavná, milujúca. Maya je doslova stelesnenie dobra. Občas až neveríte ako môže byť niekto taký milý. Ona je priam nekonečne láskavá. Do súrodencov vkladá všetku svoju lásku a obdivujem ju, pretože sama
je ešte v podstate dieťa, no svoje detstvo musela zahodiť pre dobro svojej rodiny. Ona to však znášala statočne a s trpezlivosťou. Maya pôsobí inak ako ostatné dievčatá. Nelezie na nervy a nuž, budete ju mať radi.

"Sme sami proti celému svetu," šepne zmučene. "Ako... ako mu dokážeme vzdorovať?"

Lochan. Ach kde začať. Lochan je takisto skvelý. Myslím, že jeho si tiež nedokážete neobľúbiť. Pre mňa sa stal asi aj takou najobľúbenejšou mužskou postavou knihy. Možno že o kúsok predbehol aj Mayu. Je to zvláštna postava. Stretla som sa už aj so zvláštnejšími, ale aj tak to nebol obyčajný chalan. Na Lochanovi skrátka niečo je. Navonok pôsobí divne, ticho, nevýrazne, no vo vnútri je to úžasný človek, ktorý je zodpovedný, milujúci a dobrý. Lochan svoj osud zvládal neskutočne. Po nociach sa učil, cez deň sa staral o súrodencov. Obdivujem ho za to. Jeho som si naozaj úrpimne obľúbila.

"Na city neplatia žiadne zákony, nijaké hranice. Smieme sa ľúbiť tak hlboko, ako len chceme. A to nám nikdy nikto nevezme."

No a konečne sme sa dostali k tomu čo som chcela vytiahnuť už na začiatku, a to k tomu čo mi tak skazilo dojem... Viete čo? Koniec! Ani troška sa mi tam nehodil. Bolo to absolútne odveci a bolo to totálne silené. Mňa to ani nejako nedokázalo zasiahnuť. Určite nie tak ako to mala v zámere autorka, pretože to proste bolo nanič. Tá kniha sa mi fakt páčila a týmto sa to pokazilo. Bola som naštvaná a doteraz trocha som. Zachránil to asi iba epilóg. Aj keď aj z neho som mala najprv nervy, no zachránilo sa to. Je ťažké tu o tom hovoriť bez toho aby som vám nič nevyzradila a nebojte nemám to ani v pláne. Nuž koniec to pokazil. Ale každopádne našťastie knihu nehodnotím iba podľa koncu. Knihu odporúčam. Verím, že zaujme väčšinu a dúfam, že sa vám skrátka bude páčiť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Ak vás kniha zaujala a radi by ste si ju prečítali, môžte si ju kúpiť napríklad na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Dlhé zimné večery #1 / Nie je príšera ako príšera

Projekt usporiadala Táňa z Books full of magic :).

Tak a je to tu! Konečne nastal čas kedy si môžem pokojne sadnúť a napísať článok, ktorým vás dúfam poteším. Už si ani nepamätám kedy naposledy som sa zapojila do nejakého projektu a tak si myslím, že nastala tá pravá chvíľa. Keď som objavila tento projekt vedela som, že sa zapojiť musím. Už len ten názov hovorí za všetko. Dlhé zimné večery je pojem pri ktorom ma hneď naplní šťastie, nostalgia a spokojnosť. Stačí, že si to prečítam a už vidím sveter, teplú deku, čajík a pokojnú zimnú atmosféru, ktorá je krásna a nekonečná. Povedzme, že ja mám strašne rada symboly a v niektorých veciach sa možno snažím vidieť viac ako je. Rada vytváram dlhé teórie, rada premýšľam... dá sa povedať, že som taký rojko. Ale vráťme sa k veci. Tento projekt je skrátka úžasný a dúfam, že sa stane pre mňa tradíciou a budem sa doňho zapájať ešte veľa rokov. Veľmi ďakujem osobe, ktorá to vymyslela a ktorá sa mi postarala o zábavu. 

Dnešná téma je povedzme trošička náročnejšia, aj keď to je zlé vyjadrenie. Nie je náročná, ale treba sa pri nej naozaj veľmi zamyslieť. Pri príšerách záleží z akého uhlu pohľadu sa na ne dívame. Svet príšer je rozmanitý. Každá príšera môže byť iná a každá môže mať svojskú vlastnosť. Sú príšery zlé? Prečo sa nám so slovom príšera nutne spája, že musí byť zlá. Možno, že to máme z detstva, keď nás rodičia strašili tým, že ak nebudeme poslúchať vezme nás príšera. Alebo sme nikdy nemohli ísť spať bez toho aby sme sa nepozreli pod postel, všakže? Pretože... čo ak je tam príšera! No príšery možno nie sú zlé. Možno že aj príšery majú strach a cítia. Možno, že my sme sa báli príšer a príšery sa báli nás, ktovie? Nemôžem si pomôcť, ale ja si teraz dokonale vybavujem v hlave Shreka :D. Navonok zlý, škaredý (podľa mňa vôbec nie je taký škaredý), nebezpečný zlobor, ktorý si nažíva v bažínách a zje vás zaživa. No pod povrchom je to vlastne milujúci zlobor, ktorý má svoju rodinu, priateľov a je to dobrák od kosti. Ja mám Shreka neskutočne rada a vlastne kto nie? Myslela som si, že ja vlastne ani nemám nejakú obľúbenú príšeru a to som sa teda riadne mýlila. Veď predsa od malička zbožňujem jednu zelenú z bažín.

A hneď ma napadá ďalšia príšerka, ktorú neodmysliteľne milujem už od útleho detstva. No predsa Stitch! Povedze mi ktorý človek by nemiloval túto malú modrú príšerku?! Stitch je proste príšerka, ktorú máte chuť mať doma, chcete aby to bol váš najlepší kamarát, aby ste ho mohli vyobjímať a skrátka ho chcete mať vždy pri sebe. Stitch bol odjakživa dobrá príšerka, len potreboval ukázať tú správnu cesta a nájsť si tú správnu kamarátku a to Lilo. Spolu sú skvelá dvojka a super sa dopĺňajú. Majú spoločné koníčky ako napríklad Elvisa Presleyho, tanec a vyvádzanie. Stitch je skvelý... čo si budeme hovoriť :D.

Nie je záporná postava, ako záporná postava

Túto tému môžeme brať aj z tohto pohľadu, tak ako aj samotná tvorkyňa projektu. Príšery nemusia byť len tvory s chápadlami a neviem čím všetkým. Táto téma naozaj spadá aj na záporné postavy. My knihomoli máme takú zvláštnu vlastnosť. Nestáva sa to často, ale pri niektorom príbehu sa nám proste stane, že zrazu sa nám záporná postava akosi zapáči. Fascinuje nás a svojim zvláštnym spôsobom ju máme radi. Neviem či ho mám rada, ale viem s istotou povedať, že nesmierne ma fascinuje Voldemort. Voldy je skrátka Voldy. Už od malička je iný a zvláštny. Inteligentný je, to sa musí nechať a dokáže spriadať dobré plány. Samozrejme som v HP fandila dobru, ale na tom Voldym niečo je. Nie je to klasická záporná postava... Nenájdete ani jednu zápornú postavu, ktorá by bola ako on. A to isté Bellatrix. Nenávidíte ju od prvej chvíľky, no zároveň vás takisto fascinuje. Je to stelesnené zlo. Je šialená, krutá a zlá. No spolu s Voldemortom je to fakt dvojka. Myslím, že ich pomaly, ale isto začínam riadne shipovať :D.

Práve sa zamýšľam nad tým, že keď čítame nejaký príbeh a je tam niekto zlý, tak sa nikto nezamyslí nad tým prečo je to tak. Postava je proste zlá a basta! No čo ak sú všetky príšery a záporné postavy ukrivdované a iba bojujú za svoje práva :D?! Dobre, dobre preháňam, ale čo ak má napríklad nejaká postava naozaj dôvod na to byť zlá? Možno že v minulosti jej bolo ublížené a ona iba pácha pomstu, alebo sa jej skrátka iba niečo stalo a ona koná spravodlivosť. Čo ak je všetko jeden veľký omyl? Ach už zase preháňam :D. Ale verím, že chápete moju myšlienku a chápete čo mám tým na mysli a akú teóriu sa snažím vytvoriť. Žiadna vec ani človek nemôže byť zlý. V každom je aspoň kúsoček dobra ...pokiaľ nie je psychopat, alebo démon (eeh Jonathan M.) alebo skrátka niečo. Ja verím, že na svete existuje aspoň jedna jediná ukrivdená postava :D!

Všetky skvelé miesta / Jennifer Niven

Všetky skvelé miesta

Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť.
Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť.
Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak?
Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní.
Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...

Pre mňa bola kniha Všetky skvelé miesta v tomto období asi najočakávanejšou novinkou a nevedela som sa na ňu dočkať. Počula som o nej ešte predtým než sa mala vydať. Ak máte Instagram a sledujete mnohých ľudí zo zahraničia, ktorí sú zameraní na knihy, tak u každého jedného nájdete fotku na ktorej je táto knižka s prekrásnou obálkou. Je všade a je dosť známa. Už od prvej chvíle čo som ju uvidela takým spôsobom som túžila prečítať si ju. Keď som zistila, že Yoli ju ide preložiť veľmi som sa potešila a chcela by som im za to aj veľmi, veľmi poďakovať. Táto kniha ma totižto zasiahla spôsobom akým ma kniha nezasiahla už veľmi dlho. Dovoľte mi vyjadriť vám moje pocity z príbehu Fincha a Violet...

"Naučil som sa, že na tomto svete sú aj dobré veci, ak ich dosť úpenlivo hľadáš. Naučil som sa, že nie každý ma musí sklamať, vrátane mňa, a že aj kopček, ktorý je tristoosemdesiattri metrov nad morom, sa môže zdať vyšší ako zvonica, ak na ňom stojíte s tou správnou osobou."

Už od začiatku som mala z knihy veľmi príjemný pocit a bavila ma. Nemala som z nej pocit, že by to bola najlepšia kniha akú som kedy čítala, ale určite patrila k tým lepším a páčila sa mi. Čítala sa veľmi dobre a pri štýle autorky som si prišla na svoje, pretože mi nesmierne sadol. Dokonale dokázala opísať situácie, a vytvorila naozaj skvelé postavy, ktoré boli reálne. Nádherne sa pohrala so svojím príbehom a dokázala sa pohrať s pocitmi čitateľa. Nebolo to o citovom vydieraní. Čitateľ bol prirodzene smutný na miestach kedy byť smutný mal a zas veselý, keď byť veselý mal. Autorka nás doslova vtiahla do svojej knihy a my čitatelia stojíme tam niekde uprostred diania a pozorujeme dej. Keď som čítala nevidela som slová, ani písmená, ale videla som obrazy. Ako už poniektorý viete, tak toto si na knihách cením najviac a keď so mnou dokážu urobiť toto, že ma prenesú do svojho deja, tak v tom momente to má u mňa kniha vyhraté.

Čím som čítala ďalej, tým viac som bola do príbehu pohltená a nechala sa unášať ním. Netušila som čo čakať a tak bola pre mňa každá stránka prekvapením. Začítala som sa tak veľmi, že bolo pre mňa obrovským problémom knihu odložiť. Do neskorej noci som čítala, pretože spánok neprichádzal do úvahy. Osud hrdinov bol pre mňa dôležitejší. Ráno som vstala a automaticky som ihneď siahla po knihe a čítala, čítala a čítala.Táto kniha skrátka v sebe niečo má. Nesie posolstvo, ktoré by sa malo šíriť ďalej. Ľudia by o tom mali vedieť, mali by to čítať a mali by o tom počuť. Toto nie je obyčajný príbeh dvoch zamilovaných tínedžerov. Je to príbeh dvoch zlomených ľudí, ktorí sa zachránili navzájom. A je to príbeh, ktorí ukazuje, že na svete nie je všetko spravodlivé.

Theodor Finch je iný. Nie je tak iný spôsobom klišé. Je iný snáď vo všetkom. Je zvláštny a nevyspytateľný. No cez to všetko je veľmi inteligentný a snáď nad všetkým sa zamýšľa. Keď ho spoznáte a naozaj dobre. Tak pochopíte, že on svet priam vidí inými očami. Veci, ktoré sú pre niektorých škaredé, on vidí krásne, pretože na svete je veľa ľudí a aspoň pár ľuďom sa aj škaredá vec vidí pekná. Theodor Finch je postava, ktorú som si ja obľúbila, ktorá sa mi dostala pod kožu a pomaly ale isto až do duše a je to človek, ktorého osud mi zlomil srdce. Nikdy to nemal ľahké, no on je cez to všetko silný. Theodor Finch je človek, ktorý ma odvahu a srdce. 

Čo keby mohol byť život aj takýto? Len tie šťastné časti, žiadne hrozné ani máličko nepríjemné. Čo keby sme mohli vystrihnúť všetko zlé a nechať si len to dobré? To chcem robiť s Violet - dať jej len to dobré, držať od nej všetko zlé.

Violet Markeyová bola typické dievča. Mala toho najlepšieho chlapca zo školy, bola roztlieskavačka a mala všetko po čom jej srdce piští. A potom sa stala nehoda... Jej sestra umrela a Violet prežila. Ona je tu a jej sestra je mŕtva. To je pocit s ktorým Violet žije a s ktorým sa nevie vysporiadať. Život akoby zastal a nič už zrazu nemá zmysel. Zúfalstvo Violet doženie na zvonicu školy, no tam ju zachráni Theodor. Vtedy sa všetko zmení... Ja si myslím, že Theodor nezachránil Violet iba na školskej zvonici. Myslím si, že jej ukázal smer a naučil ju zase žiť. Zbavil ju strachu a dal jej šancu zas dýchať...

Pre mňa je toto kniha na ktorú tak skoro nezabudnem. Doteraz na ňu myslím a aj počas čítania ma sústavne nútila myslieť na ňu. Našla som zopár názorov, že sa podobala Greenovym knihám, alebo že bola poskladaná z nich. Našlo sa tam pár podobným prvkov, ale rozhodne nie je rovnaká. Každý autor má svojský štýl a svojské nápady. V dnešnej dobe je kníh toľko, že skrátka podobným prvkom sa vyhnúť nedá a dôkazom toho sú mnohé YA knihy. Áno určite je táto kniha niečo ako Greenovská klasika, ale nepovedala by som, že sú rovnaké. Som veľmi rada, že som mala možnosť prečítať si túto knihu. Je to kniha, ktorá svojím príbehom láme srdce a áno aj som si troška poplakala a zasiahlo ma to, ale určite stojí za to prečítať si ju. Odporúčam ju úplne každému.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Jeden plus jeden / Jojo Moyes

Jeden plus jeden

Predstavte si, že máte príšerný život. Manžel od vás odišiel a na domácnosť neprispieva ani penny, vášho syna tínedžera šikanujú a dcéra, matematický génius, má možnosť nastúpiť na prestížnu školu pre nadané deti, ale vy si to nemôžete dovoliť. Aj kúpa obyčajnej rovnošaty by vás finančne položila, nieto školné. Taký je v skratke život Jess Thomasovej.
Jedného dňa sa jej však do života pripletie zvláštna náhoda. V taxíku nájde zväzok bankoviek, patriaci arogantnému milionárovi Edovi Nichollsovi, ktorému Jess upratuje dom. Peňazí nie je veľa, pre Eda len pár drobných, no pre Jess by znamenali kľúč k vyriešeniu problémov. Mladá matka je zásadová a dobre vie, čo je správne, no rozhodne sa inak. V tej chvíli ešte netuší, ako jej tento človek zmení život.

Nuž, kde začať? Som dá sa povedať fanúšik kníh Jojo Moyes a jej tvorbu mám veľmi rada. Keď som zistila, že vychádza jej nová knižka tešila som sa. Chvíľu pred jej vydaním som však začala váhať. Nebola som si istá, či ju chcem čítať, ale napokon som si povedala, že to skúsim. Doteraz si niesom istá či to bolo dobré rozhodnutie. Prvú knihu ktorú som čítala od tejto autorky je Dievča, ktoré si tu zanechal. Do tejto knihy som sa zamilovala od prvej stránky. Dej bol smutný, ale aj krásny. Príbeh bol priam kúzelný a ja doteraz na tú knihu spomínam s tým ako veľmi sa mi páčila. Následne som si zakúpila Posledný list od milenca, avšak ten som ešte doteraz nečítala. Ďalej som čítala Strieborný záliv. A práve tu ma už začali nahlodávať pochybnosti. Chýbalo mi to predošlé kúzlo. Mne sa totižto strašne páčilo, keď sa minulosť prelínala s prítomnosť. Tu mi to chýbalo. Áno bola tam minulosť, ale nie taká dávna a aj keď to bolo dobré, nedostalo ma to. Pri jeden plus jeden som už začala veľmi váhať, ale povedala som si, že to skúsim. Skúsila som a ako to dopadlo?

Nechcem aby to vyznelo, že kniha je vyslovene zlá. To nie je! Verím, že mnohým ľuďom sa bude páčiť a budú sa k nej radi vracať. Môj prípad to však bohužiaľ zrejme nie je. Nechápem to. Naozaj neviem v čom je problém, pretože kniha je čitateľná a Jojo Moyes má veľmi dobrý štýl písania. Príbeh a dej nie je sám o sebe zlý, no nejde to... Naťahuje sa to. Aj keď to nie je zámer, cítim tam náznaky citového vydierania a navyše tie smutné okamihy sa ma akosi ani len nedotýkali. Od začiatku som to čítala tak nezaujate. Ako keby som to čítala len tak okrajovo. Doslova som to čítala a nečítala. Dúfam, že má chápete... Ťažko sa mi to vysvetľuje. Nedokázala som si obľúbiť postavy a vžiť sa do celého príbehu.

Naťahovalo sa to. Čím som čítala ďalej, tým menej ma zaujímalo čo sa tam vlastne deje. Možno by bolo rozumné dať knihe ešte niekedy druhú šancu, pretože ma mrzí ako to dopadlo. Dievča, ktoré si tu zanechal u mňa zrejme tak veľmi nasadilo vysokú latku, že Jojo Moyes ju u mňa už zrejme nikdy neprekoná. Ale tak na knihe sa dajú nájsť aj plusy. Ako som už spomínala kniha je čitateľná. Autorka ma dobrý štýl písania, vie čo robí a svoje príbehy ma skvele premyslené, takže hluchých miest sa nemusíte báť. Postavy sú dobré a pokiaľ sa vám nestane to čo mne, tak by ste si ich mali obľúbiť. Verím a viem, že tento príbeh sa bude ľuďom páčiť. Verím, že mnoho ľudí si tu aj poplače, pousmeje sa a  že mnoho ľudí bude rado, že to čítali. Jojo má svoj okruh fanúšikov a tým sa to bude páčiť.

Jess Thomasová je žena, ktorá ma v rukách celú rodinu a v živote to nemá ľahké. Musí tvrdo pracovať a za malý plat musí uživiť svoju rodinu na ktorú ostala sama. Jej dcéra Tanzie je veľmi nadaná na matematiku a je iná. Nezaujíma ju make up a podobné veci ako iné dievčatá. Jej vášeň je počítanie a to ju robí šťastnou. Tanzie má na to aby sa dostala na skvelú školu pre nadané deti, lenže Jess na to nemá peniaze. A tu nastáva problém. Každá matka chce pre svoje dieťa to najlepšie, no a keď to tomu dieťaťu nemôžete dať zožiera ju to. Jess to trápi a veľmi. Jej bývalý manžel jej s ničím nepomáha a ona je na všetko sama. Je silná a nepoddáva sa situácií v ktorej je, no má toho strašne veľa. Jess je milá, inteligentná, silná a myslím, že si ju obľúbite.

Ed Nicholls je dá sa povedať úplný opak s Jess. Zatiaľ čo ona tvrdo pracuje a prebíja sa životom, on o peniaze nemá núdzu a o život má postarané. Jeho netrápi, či má zaplatené účty, či si môže dovoliť dať svoju dcéra na dobrú školu a či vôbec má z čoho žiť. No aj napriek tomu je viac ako jasné, že život, ktorý žije ho nenapĺňa. Keď môžete mať čo sa vám zachce, po nejakom čase vás to omrzí. Je to inteligentný a sebavedomý chlap. Vie si veci zariadiť vo svoj prospech a v živote sa nestratí, pretože má mozog, ktorým vie premýšľať a ktorým vie ako si zarobiť. Tu si myslím, že väčšina žien si ho obľúbi a žiadna s ním nebude mať problém.

Ja len dúfam, že som vás mojou recenziou neodradila od prečítania tejto knihy. Ak váhate, kúpte si ju a názor si utvorte sami. Môže sa stať, že vám sa páčiť bude. Ak sa vám páčili predošlé knihy a máte radi Jojo Moyes choďte do toho a neváhajte. Ja tomu možno ešte niekedy dám šancu a ktovie? Možno sa zapáči aj mne. Keď to zhrniem, tak to nie je zlá kniha, ale ani skvelá. Je to priemer. Preto tomu dávam tri sovičky. Našli sa veci, ktoré sa mi tam páčili a myslím, že na Jojo nezanevriem. Každý raz začas pochybí a toto bol zrejme u nej krok vedľa. Nevadí...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Prvá / Kiera Cass

Prvá

Selekcia sa blíži k záveru a v súťaži zostali len 4 dievčatá. America je pevne rozhodnutá získať Maxona pre seba, a hoci sa opätovne zblížili, Maxon stále netuší, kto je Aspen. Boje s rebelmi sa stupňujú, a keď vážne ohrozujú aj Americinu rodinu, rozhodne sa s nimi vyjednávať. Pri nebezpečnej misii ju postrelia do ramena a udalosti sa vymknú spod kontroly. Zúfalé boje prinesú rodinám nečakané odhalenia a zdrvujúce tragédie. Maxon napokon odhalí, kto bol Americinou tajnou láskou, a jej pozícia v selekcii je vážne ohrozená. Tým sa však prekvapenia nekončia...

A je to tu... Veľký koniec na ktorý sme všetky čakali. Áno viem, že sú ešte všelijaké poviedky a je tu ešte kniha The Heir, no toto považujem za koniec, pretože tu sa dozvieme ako všetko skončí, všetko sa rozuzlí a navyše je tu záver Selekcie. Je pre mňa ťažké vôbec niekde začať a chytiť sa nejakého bodu. Celkovo je oveľa náročnejšie písať recenzie na knihy, ktoré milujeme než na tie ktoré sa nám nepáčili.

Pre mňa je Selekcia takou srdcovou záležitosťou. Je to moja slabosť... Keď si spomeniem ako som ju nechcela čítať (...tak strašne som s tým bojovala.) Všade som videla recenzie na malú modrú knihu s peknou obálkou, každý to ospevoval a ja som si to proste sprotivila a nechcela som o tom ani počuť. Ani neviem ako, no napokon som sa prehovorila a skúsila som to. Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí! Hneď od začiatku som si to zamilovala. Potom som silno ľutovala, že som to nečítala už skôr. Po Selekcií prišla Elita a tú som doslova zhltla na posedenie, pretože som sa od nej nemohla odtrhnúť, no a od tej doby som nedočkavo čakala na posledný, tretí diel. Vitajte pri recenzií na Prvú!

Tretí diel Selekcie začína v podstate plynule na druhý. Autorka čitateľa ihneď uvedie do obrazu a už sa začína jedna veľká jazda. Ide sa na to zhurta, pretože vás nečakajú opisy o tom ako si tam za tú dobu dievčatá nažívali, ale začína sa to akciou. Čo pokladám za jedno veľké plus. Mňa táto kniha chytila skutočne od prvej stránky a keď som raz začala, bolo pre mňa veľkým problémom odložiť ju. Kiera Cass má skvelý štýl písania. Keď čítam, tak pre mňa za mňa môže opisovať aj tú najnudnejšiu vec aká vôbec môže byť, no vďaka jej štýlu visím na jej slovách a dychtivo čítam ďalej. Od nej by som zrejme prečítala aj telefónny zoznam. Vie písať pútavo. Má to premyslené a dobre vyjadruje pocity postáv, skvele vykresluje situácie. Ja som si ju ako autorka neskutočne obľúbila a budem veľmi rada, ak u nás preložia čo najviac jej kníh.

Nedokážem povedať, ktorý diel sa mi páčil najviac, pretože všetky milujem. Každý je v niečom slabší a v niečom zas prevyšuje, takže ja ani na jeden nemôžem povedať krivé slovo. Vidím iba samé plusy. Prvou a to zrejme aj jednou z najväčších výhod knihy je čitateľnosť. Číta sa neskutočne rýchlo. Začnete a ani neviete ako a už ste pri konci so slzami v očiach (ale k tomu sa ešte dostaneme). Skvelé postavy. Áno, áno viem, že Americu má veľa ľudí v zuboch, no ja ju mám rada. Dokonca už ani Aspen mi tak nevadí, dokonca ho mám k celku rada, takže ja sa nesťažujem. Štýl písania autorky, zápletka, premyslenosť a ak už si to nemáte prečítať pre nič iné, tak aspoň pre tie prekrásne obálky. Je radosť sa na ne dívať. Človek sa na ne nevie vynadívať.

America je určitým spôsobom moja obľúbená postava. Aj keď na ňu každý nadával, najmä v Elite, tak mne nevadila. Tak trocha chápem jej nerozhodnosť. Tiež som v určitých veciach nerozhodná a čo sa týka Americi, tak som ju pochopila. Aspen či Maxon? Aspena skutočne ľúbila a plánovali spolu budúcnosť. Maxona taktiež ľúbi, lenže stále je tam tá otázka Čo ak? Čo ak ešte môžu byť s Aspenom šťastný. Lipnúť na starej láske, alebo dať priechod novým citom. Chápem ju... Veľmi mi neprekáža ani jej zbŕkle správanie. Všetko čo robí, sa snaží vykonať len v dobro. Síce jej to vždy nevyjde, no robila to s dobrým úmyslom. Je spravodlivá, šľachetná, odvážna. Čo dodať :).

Je mi jasné, že postava, ktorú si zamiloval úplne každý je Maxon. Ani ja niesom výnimkou. On je proste také zlatíčko. Najprv pôsobí ako klasický prototyp dokonalého princa, no čim viac ho spoznáte, tým viac ho milujete, pretože je skvelý. Má len tie najlepšie vlastnosti. Je spravodlivý, takisto odvážny a je milý. Raz z neho bude skvelý kráľ, pretože jemu nejde o trón a korunu, ale zo všetkých síl sa chce postarať o svoj ľud. Chce im pomôcť a zlepšiť podmienky pre život. Ďalej je strašne milujúci. Nenájdem na ňom ani jednu vec, ktorá by mi prekážala. On sa teda určite zaradil medzi moje obľúbené postavy.

Recenzia sa nám už chýli ku koncu... Ospravedlňujem sa ak nie je veľmi dobrá, no priznávam, že na túto knihu sa mi píše naozaj ťažko. Nie je pre mňa jednoduché vyjadriť čo pre mňa znamená a ako veľmi sa mi páčila. Na konci aj padlo pár slzičiek, pretože... No pretože to musíte zistiť sami a prežiť to. Rozhodne túto knihu odporúčam a celkovo celú túto sériu. Možno že má svoje chyby, no oplatí sa prečítať. Som tak strašne rada, že som sa napokon prekonala a prečítala si Selekciu. Ani si nechcem predstaviť, že by som to nečítala...  Je mi ľúto, že to už v podstate končí, no teším sa aj na ďalšie knihy od Kiery Cass, ktoré si určite prečítam.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly. 

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

Labyrint: Zhorenisko / James Dashner

Labyrint: Zhorenisko

Thomas veril, že útek z Labyrintu prinesie Flekárom slobodu, ale nemohol sa väčšmi mýliť. Život nie je ani zďaleka taký jednoduchý a ukazuje sa, že to, čo spočiatku vyzeralo ako koniec trápenia, je iba jeho začiatkom. Po krátkom oddychu sa Flekári stretávajú s mužom, ktorý výzorom pripomína potkana, a dozvedajú sa, že testovanie vstupuje do druhej fázy. Ich úlohou je za dva týždne prejsť cez najhorúcejšiu časť sveta – Zhorenisko. No Thomasova priateľka Teresa záhadne zmizne.
Na Zhorenisku neexistujú žiadne pravidlá. Flekári sa musia spoľahnúť iba na seba, nijaká pomoc nepríde a trestom za zlyhanie je smrť. CHAOS sa prostredníctvom nových premenných postaral, aby ich šance čo najväčšmi znížil.
Skúška v Zhorenisku otestuje silu priateľstva aj súdržnosti. Flekári musia čeliť aj novému nepriateľovi, ktorý je rozhodnutý prežiť aj za cenu toho, že by mal Thomasa a jeho priateľov zničiť

Na druhý diel Labyrintu som sa neskutočne tešila. Jednotka sa mi ohromne páčila a ledva som pri nej dýchala. Aj keď som pri jednotke najprv videla film a až potom som čítala knihu, vôbec mi to nevadilo a mala som pocit, že ten príbeh čítam bez toho aby som o ňom vôbec niekedy počula. Úplne ma to pohltilo a po konci som ostala neskutočne navnadená na dvojku. Čakala som a tešila som sa, že sa konečne niektoré veci vyjasnia a nejako sa to rozuzlí, že skrátka príde NIEČO s veľkým N. Vďaka ti James Dashner! Vďaka tebe som mimo ešte viac ako som bola. Ak si myslíte, že v tomto diely sa niečo vyrieši, tak sa zbavte všetkých nádejí. Ako sa hovorí "A bude húř..."

Cítil pot. Vdychoval prach a teplý vzduch. Dlane mal od krvi vlhké a lepkavé. Naokolo vládla úplná tma.
Bežal a nezastavoval sa.

Príbeh plynulo pokračuje a nadväzuje na koniec prvého dielu. Flekári sa prebudia a čakajú ich nemilé prekvapenia. Mne osobne sa veľmi páči, keď príbeh takto plynule pokračuje. Ihneď vás to vtiahne do deja a máte pocit, že od chvíle čo ste dočítali prvý diel, neubehla ani sekunda. Už od začiatku je táto kniha jedna veľká jazda pri ktorej ani na chvíľu nepoľaví akcia. Akcia a napätie doslova tvorí celú knihu. Ani na malilinkú chvíľočku si nevydýchnete, celý čas budete čítať so zatajeným dychom. Ja som tak ako aj predtým, ani teraz nedýchala. Knihu som si brala všade zo sebou a prežívala som to. Keď som čítala, nevidela som strany, ale obrazy. Cítila som sa, akoby som bola niekde tam s nimi. Keď sa knihe podarí vo mne vyvolať toto, tak to nesmierne oceňujem, pretože nie každá kniha to dokáže.

Štýl autora je bezkonkurenčne úžasný. Píše strašne čitateľne a skrátka vie čo robí. V podstate je to génius! On vymýšľa tak dobré a premyslené zápletky, až človeku rozum zastáva. Tí čo to čítali mi určite dajú za pravdu, že vytvoril perfektné zápletky v ktorých sa nenájde slabé miesto, ktoré by nepremyslel. Príbeh posúva na stále vyššiu a vyššiu úroveň a svojim hrdinom dáva zabrať. Avšak zabrať dáva aj čitateľom, ktorým spôsobuje veľkú ujmu na zdraví. Psychicky nás ničí, robí nám infarkty, nervy. Pri ňom si nikdy nemôžete byť istý, že niečo je v poriadku, pretože on sa iba zasmeje a dokáže vám, že nič v poriadku rozhodne nie je. 

Flekári kráčali k slabo blikajúcim svetlám mesta. Thomas si ten pohľad bez batoha na chrbte a teraz už aj bez plachty nad hlavou takmer vychutnával.

Napokon sa stratili aj posledné zvyšky súmraku a na krajinu padla ako čierny opar temnota.

Do príbehu sa nám dostáva aj veľa nových postáv. Spomeniem asi iba jednu, ktorá sa podľa mňa vyskytovala v príbehu najviac a je takou dôležitejšou. Tou je nová hrdinka Brenda. Je ťažké utvoriť si na ňu názor, ale nemôžem povedať, že by som ju nemala rada. Vlastne som si ju celkom aj obľúbila. Zo začiatku som nad ňou chvíľkovo krútila hlavou a niektorými vecami mi vedela liezť na nervy, no potom ako bola v príbehu viac a viac, tak som si ju obľúbila. Je statočná a je to fajn priateľka. Nemám proti nej absolútne nič. Novou postavou je aj chlapec Aris. Naňho názor nemám. Spočiatku som ho mala rada, potom nie, potom áno... Skrátka neviem čo si o ňom myslieť,

takže si musím počkať do ďalšieho dielu aby som si naňho mohla urobiť názor.

Pôvodné postavy nesklamú. Thomas je naďalej skvelý a odvážny. Minho sa taktiež nezmenil. Sarkastické poznámky si odpustiť nedokáže, nech sa deje čo sa deje. A Newt je stále taký aký bol. Toto je vlastne taká moja top trojka z postáv. Thomasa som si obľúbila, Minha mám tiež celkom rada, a Newta milujem. On je proste úžasný. Je odvážny a je to skvelý priateľ, ktorého by ste chceli mať vždy pri sebe. Ani neviem prečo, no neskutočne som si ho zamilovala. On je akoby taká duša Flekárov. Zatiaľ čo Minho je často panovačný a trúsi tie svoje poznámky, a Thomas všetko rieši, Newt je milý a spája všetkých chlapcov. U mňa zrejme nenastala žiadna zmena. Aj naďalej nemám rada Theresu. Och bože ja si vážne neviem pomôcť, ale vadila mi vo filme, vadila mi v knihe a nezmenilo sa to ani v tomto diely. Nedokážem ju mať rada a z nevysvetliteľnej príčiny ju neviem vystáť.

Táto kniha sa číta doslova rýchlosťou svetla. Ani neviete ako a už ste za polkou. Určite je to aj formátom, no povedala by som, že je to aj tým, že autor si nás čitateľov vie udržať a tak visíme pohľadmi na jeho slovách a nedočkavo čítame ďalej. Po prečítaní by čitateľ mal dostať odškodné. Tie nervy, depresie a všetky tie emócie sú proste silné. Skvelá kniha na fangirl momenty musím uznať. Ja som bola po dočítaní úplne mimo. Príbeh je ešte viac zamotaný a radšej ani nemyslím na to čo všetko nás ešte čaká. Úprimne som mala chuť stočiť sa do klbka a kolísať sa až do vydania tretieho dielu a potom až naveky. Knihu rozhodne odporúčam. Ani za svet si ju nenechajte ujsť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :