Outlander 3: Moreplavec

Originálny názov: Voyager

Autorka: Diana Gabaldon

Vydavateľstvo: Zelený kocúr

Rok vydania: 2018

Počet strán: 892

„Sassenach, prijmeš ma takého, aký som, a riskneš všetko pre muža, ktorého si kedysi poznala?"

Návrat po dvadsiatich rokoch odlúčenia, trápenia a po množstve prežitých chvíľ bez opory toho druhého môže mať veľký počet komplikácií. Záležitosti, ktorými si počas života človek prejde ho zmenia v mnohých smeroch, a rany, ktoré boleli, čas vylieči. 

Len zriedka sme, čo i len po roku tými istými ľuďmi, ktorými sme boli. Neustále prichádzame k novým vlastnostiam, naša povaha sa pretvára a formuje. Názory, ktoré sme si zastávali sa menia a aj keď sme rovnakými, kúsky z nás sa naštrbia, rozlomia, či obnovia. Akými však sme po dvadsiatich rokoch? A akou zmenou prejdú naše pocity? City o ktorých sme boli pevne presvedčení a ktoré spaľovali našu dušu....

Claire sa vrátila k svojmu starému životu do Anglicka a následne sa presťahovala s Frankom do Bostonu, kde strávila zvyšok života. Priviedla na svet svoju dcéru Briannu - jedinú pamiatku po Jamiem a naučila sa časom nežiť v spomienkach a neustále oživovať duchov minulosti. Robila, čo mohla. Svoje vedomosti využila a stala sa lekárkou. Brianne dala všetku lásku, ktorú mala a plnila sľub, ktorý Jamiemu zložila na rozlúčku. Pohla sa ďalej.

Po dvadsiatich rokoch sa vracia do Škótska aj s Bri. Obe získajú nového priateľa, zapáleného historika Rogera, ktorý im pomôže minulosť obnoviť. Jamie mal na Cullodene umrieť. Veľká bitka mu mala byť osudnou, ale Claire sa musí postaviť krutej pravde, ktorú ukážu prekvapivé dôkazy. Jamie neumrel. Nie pri Cullodene, nie v ten deň. No je možné po tak dlhej dobe milovať rovnakým spôsobom? Zahodiť život do ktorého vstúpila nechcene, no predsa len si ho vybudovala od základov? Pre niektoré veci sa oplatí riskovať.

Tretí diel úspešnej série Outlander (a zároveň mojej najmilšej série) je poriadne rozsiahlym dielom. Autorka si pre nás pripravila 900 strán, najnemožnejších dobrodružstiev, ktoré by ste, ani vo sne nečakali. Príbeh je utkaný krôčik po krôčiku a obsahuje množstvo línií, ktoré aj nadväzujú, ale aj objasňujú minulosť. Dozvedáme sa o osude Jamieho a o tom, akým spôsobom žil po jatkách na Cullodene. Ako trestanec, vlastizradca a jeden z najbližších mužov Carola Stuarta, pred sebou nemá veľmi ružovú budúcnosť a výhliadky po ktorých by mohol siahnuť. Jamie priťahuje katastrofy na svoju hlavu i sám, svojou čestnosťou a dobráckou povahou. Jeho život nebol jednoduchý, no počas čítania mu budete držať palce. Zasmejete sa nad jeho nezlomných duchom, ktorý žiadne následky neokresali, ale vás aj dojme, koľko prekážok musel prekročiť, ako čas plynul.

Do príbehu vstupujú nové postavy a ako to už býva, aj nové komplikácie a zápletky. V knihe sa neustále niečo deje, takže aj keď je veľmi rozsiahla, nebudete sa nudiť. Diana Gabaldon má talent, pretože jej fantázia nemá hraníc. Vážim si, že si dokázala udržať moju pozornosť, pretože aj keď čítanie milujem, ten rozsah bol pre mňa chvíľami predsa len dosť. Jej štýl písania je však veľmi čitateľný a pútavý, takže vždy mi jej slovami akoby zalepila oči :). 

Som obrovský fanúšik Outlanderu, čím sa veľmi netajím. Pri seriály som si prežila všemožné chvíle, no myslím, že Moreplavcom predsa len končí akési krásne čaro, ktoré sa mi s celým príbehom spájalo. Ktovie, možno to je i tým, že ďalší diel už skĺza do exotických krajín a má pár prvkov, ktoré ma dokázali vyrušiť. Chýbalo mi totižto Škótsko. Krásny domov na Lallybrochu a tvrdohlaví Škóti v ňom. Azda aj Francúzsko, so všetkými bláznovstvami jeho obyvateľov. Stále sa mi to veľmi páčilo a stále mám pre túto sériu v srdci obrovské miesto. Dokáže vo mne vyvolať pocity, ako máloktorá, no takýto drobný, maličký kúsoček sa stratil a objavím ho, len v prvom a druhom diely. Neprekáža mi to však. Stále mám chuť objavovať viac a viac, v ďalších dieloch, ktorých sa časom dočkáme.

Aj keď môže byť počet strán odstrašujúci, nemali by ste sa nechať odplašiť. Príbeh je prekrásny a ukazuje, aké obrovské city mali medzi sebou hlavní hrdinovia. Do ich životov sa veľmi rýchlo vcítite a ich útrapy, či dobrodružstvá sa vás budú priamo dotýkať. Budete im držať palce a niekedy azda aj zabudnete na šálku kávy, ktorá vám vychladne, pretože vy si poviete, že už len jednu kapitolu naviac. Možno sa aj zotmie, kým tá ďalšia kapitola, za tou ďalšou ujde... No predovšetkým si príbeh užijete, ako sa len dá. Moreplavca vám odporúčam. Bol by hriech nepoznať Claire a Jamieho, v ktorých nájdete skvelých spoločníkov do dlhých dní a ešte dlhších nocí. 

Všetci fanúšici by sme mali aj veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Zelený kocúr. Čítanie Outlanderu sa už stáva takou mojou letnou tradíciou a musím priznať, že každý rok sa neteším len na príbeh, ale aj povrchne na obálku, pretože celá séria si odniesla krásne vydanie. Knižky k sebe pekne pasujú a aj keď tieto paperbacky, ešte k tomu pri ich šírke, pôsobia tenko a príliš krehko. Vydržia viac, než sa zdá.

Za recenzný výtlačok ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Pokiaľ ste fanúšici, nenechajte si ujsť, ani toto skvelé pokračovanie a kúpte si knižku na tejto adrese :)!

Moje hodnotenie:

Kým prišla búrka | Skutočný príbeh o prežití

Originálny názov: Adrift

Autorka: Tami Oldham Ashcraft, s pomocou Susea McGearhart

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2018

Počet strán: 224

Dvaja mladí ľudia. Tami a Richard, ktorí sa bezhlavo ľúbia a ich život sa len začína.
Nebojácni, dobrodružní a plní života si užívajú všetko, čo im ich vášeň pre more a námorníctvo ponúka. Spoločne cestujú, spoločne plánujú, smejú sa a prirodzene, ľúbia sa. Ich vzťah je takmer dokonalý a jeden v druhom nachádzajú oporu, spriaznenosť.
Tento pár žil jachtárskym životom. Neustále skúmali nové miesta a plavili sa na množstvo ostrovov, čo im prinieslo i množstvo známych s rovnakým zápalom pre vec. A tak, keď ich v októbri, roku 1983, požiadali ich noví priatelia, či by nemali záujem preplaviť ich jachtu Hazanu z Tahiti do Ameriky, súhlasili. Koniec koncov, prečo nie? Nebola to ich prvá plavba a táto ponuka im mohla priniesť skvelé výhody. Prijali ju a už onedlho putovali po mori.

Všetko prebiehalo dobre. Počasie bolo prekrásne a nič im nestálo v ceste.
Po dvoch týždňoch prišiel hurikán. Pokúšali sa mu vyhnúť, striasť sa ho, ale nič z toho im nepomohlo. Zasiahol ich v plnej sile. Richard za kormidlom poslal Tami do podpalubia. A posledné, čo si Tami pamätá je Richardov výkrik a tma. Prebrala sa o pár hodín. Zmätená a do zvláštneho ticha. Vybehla hore. Vystrašená, hľadala Richarda, no jeho bezpečnostný popruh sa pretrhol. Loď bola zničená. Zásoby chabé a akákoľvek pevnina bola, až bláznivo vzdialená. Vtedy Tami, ani netušila, že nasledujúcich 41 dní prežije a bude bojovať zo všetkých síl. Otázkou je... Čo by ste robili v jej situácii vy?

Ukončili to? Snažili sa? Bojovali, či vzdali sa?

Kým prišla búrka je román založený na skutočnej udalosti o ktorej som doteraz nevedela absolútne nič. Viac, ako román, sa jedná o výpoveď. O osude a o tom, aký zvláštny nevyspytateľný dokáže život byť. Táto kniha sa mi nehodnotí jednoducho, pretože ju nepovažujem za príbeh, na ktorý by som mohla prilepiť nejakú charakteristickú nálepku. Udať mu žáner, či hodnotiť štýl písania a podobné veci. Každá veta je písaná z hĺbky srdca, pretože to nie je niečo, čo by Tami napadlo ráno, keď si zalievala kávu alebo cestovala vlakom. Všetko, čo popisuje má vryté, až v duši. Prežila to. Absolvovala každý jeden moment a tak, ako som povedala... Nejedná sa práve o jednoduchý prípad.

Neviem si to predstaviť. Nedokážem si ujasniť, čo by som na jej mieste robila ja, no to nevedela, ani ona. Každý deň bol pre ňu prekvapením. 

V knihe popisuje, ako prežívala osamelé dni na lodi. Čím sa zabávala, čo jedla a pila. Aby jej vydržali zásoby, musela si robiť prídely a ešte k tomu pri búrke utŕžila zranenie, ktoré si musela ošetrovať. Loď viedla bez motoru a bez plachiet, (dalo by sa povedať, že naozaj krôčik po krôčiku, až kým nedorazila do cieľu).

Dozvedáme sa, aké to bolo vyrovnať sa s tým, že ona tu je a Richard, jej láska, nie. Autorka nepopisuje len samotné prežitie plavby, ale aj spomienky na prežité dni s Richardom a návrat domov, keď bolo po všetkom. Čo sa mi veľmi páčilo boli fotografie, ktoré robia knihu ešte viac autentickou a dvoch mladých ľudí nám akosi približujú ešte viac.

Na to, koľko vecí sa udeje, je to útla knižka, ktorú prečítate veľmi rýchlo. Mne sa, ako celok páčila a odporúčam ju, pretože vám dáva možnosť obrovskej inšpirácie a nabratia sily. Keď vidíte, ako niekto bojuje o základné prežitie, uvedomíte si, že množstvo problémov je nepodstatných. 

Jediné s čím som mala problém boli pasáže v ktorých Tami príliš opisovala námornícke veci. Chod jachty a podobne... Nevyznám sa v tom a tak to pre mňa nebolo veľmi "chytľavé", ale na konci, v knihe nájdete slovník, ktorý vám množstvo vecí objasní lepšie. Ja som si ho žiaľ všimla, až na tom konci. Je to veľmi silný príbeh o ktorom som rada, že viem. Príde mi dôležité vedieť aj o takýchto veciach, ktorými si niektorí ľudia museli prejsť. Nemalo by sa na ne zabúdať. Takže určite odporúčam :).

A čo vy? Chystáte sa čítať knihu alebo ste to vsadili na film? Zaujímalo by ma, ako ho spracovali, čo sa časom chystám aj zistiť. Ako sa však páčil vám?

Moje hodnotenie:

Máj, jún v knihách

Ahojte!
Konečne vás opäť raz vítam pri mojom obľúbenom mesačnom zhrnutí :). Je mi až neuveriteľné, že tentoraz už píšem článok počas prázdnin. Netrápia ma žiadne povinnosti a času mám toľko, že až neviem, čo s ním. A tomu všetkému, je len predovšetkým začiatok! Týmto, aj vám prajem krásne leto plné zážitkov a dobrých kníh! Hlavne, nech si to leto užijete, nakoľko je možné i nemožné.
Tentoraz som sa rozhodla spojiť dva mesiace dokopy, pretože v máji sa mi v čítaní akosi nedarilo. Prečítala som len jednu knižku, čo sa mi zrejme už roky nestalo, no jún mi to pekne vykompenzoval a rada sa s vami podelím o dojmy.

Prečítané knihy:

1. Tess d'Urberville / Thomas Hardy
2. Zakázané ovocie / Jojo Moyes
3. Sesternica Ráchel / Daphne du Maurier
4. x
5. Peter a Lucia / Romain Rolland
6. x
7. Smäd po živote / Irving Stone
8. Poirot: Smrť pani McGintyovej / Agatha Christie
9. Slečna Marplová: Puknuté zrkadlo / Agatha Christie

Už teraz vidím, že pre mňa nebude vôbec jednoduché vybrať spomedzi všetkých titulov, len niektoré - najlepšie. Každý jeden vo mne tentoraz niečo zanechal a preto, ak sa príliš rozpíšem, vopred sa vám ospravedlňujem.

K tým "x"... Musím k vám byť trochu tajnostkárka, pretože som mala možnosť zapojiť sa do zaujímavého projektu, no nie je povolené pridať recenzie na dané príbehy už v tomto čase. Verím, že časom sa dozviete viac O:). 

Srdcová záležitosť - Thomas Hardy

Tess d'Urberville

Ani len na prstoch nedokážem spočítať, koľkokrát som vám ospevovala jeho dielo Ďaleko od hlučného davu. Mnohí ste mi písali, že Tess je ešte lepšia a mala by som si ju prečítať, čo najskôr. Tak sa aj stalo.

Tess je rovnako prekrásny príbeh a bola som veľmi prekvapená tým, akým spôsobom v nej Thomas Hardy písal. Cítila som tam všetky prvky, ktoré som si zamilovala v predošlej knižke, ale zároveň musím priznať, že som nadobudla zvláštny pocit. A to taký, že zároveň bol jeho štýl celkom iný. Písal po svojom. Písal typicky preňho, ale zároveň prevracal všetko, čo som uňho poznala. Nedokážem to celkom dobre vysvetliť, no základom je, že sa mi kniha veľmi páčila. Je možné, že sa mi Dav páčil o kúsoček viac, pretože je to pre mňa jeho prvá kniha a mám k nej zvláštny vzťah, no Tess je skutočne výborná a som z nej taktiež nadšená.

Najväčšie prekvapenie

Zakázané ovocie 

Už keď som s Jojo Moyes strácala nádej a prestávala som mať jej tvorbu rada... prišlo to. Dostalo sa mi do rúk Zakázané ovocie, do ktorého som sa pustila s minimálnym očakávaním a bolo to tam. Tento príbeh sa mi naozaj veľmi, veľmi, veľmi páčil. Roky do ktorých autorka dej zasadila mi polahodili a najmä postavy boli fantasticky vykreslené. Tak ako vždy v jej prípade sa mi páčili viac úseky z minulosti, no uznávam, že tentoraz aj tie súčasné, nemali chybu. Túto knihu môžem bez výčitiek svedomia odporúčať. Nemyslím si, že sadne každému, no som presvedčená o tom, že na letné čítanie je to ideálna voľba.

Najlepšia zápletka

Slečna Marplová: Puknuté zrkadlo

Poirot: Smrť pani McGintyovej

Nedokážem sa rozhodnúť, ktorú legendárnu postavu od Agathy Christie mám väčšmi rada. Slečna Marplová je pre mňa taká inšpirujúca stará dáma, ktorá ma dokáže vždy pobaviť a zlepšiť mi náladu. Prípad Puknuté zrkadlo ma spočiatku neohúril a myslela som si, že som už mala tú česť s jej lepšími záhadami, no to vraciam späť. Napokon som až do poslednej stránky bola v napätí a nedokázala som si, ani len predstaviť možné riešenie. 

Nuž a prípad Poirota s ktorým som sa aktuálne stretla? Jedlým slovom: fantastický. Už od začiatku som sa nevedela odtrhnúť. Prečítané na posedenie.

Najlepšia atmosféra

Sesternica Ráchel

Daphne du Maurier je kráľovná v pochmúrnych, gotických a intenzívnych atmosférach. Jej tvorbu milujem a pri každej jej knihe mám zaručenú kvalitu.

Najhodnotnejšie dielo

Smäd po živote

Príbeh, respektívne životopisný román o Vincentovi van Goghovi. Čo dodať? Irving Stone spracoval život tohto umelca úžasne a v románe nájdete množstvo myšlienok a situácii, ktoré vám vyrazia dych. Dostanete sa do kože umelca, ktorý sa veľmi nestretol s pochopením, či ocenením, no vaše srdce si istotne získa svojimi činmi a nevšednou povahou. Túto knihu nemožno neodporúčať.

Najkrajšia kniha

Peter a Lucia

Dalo by sa povedať, že toto bolo pre mňa tiež veľkým prekvapením. Voči pozitívnym ohlasom som bola pomerne skeptická a pustila som sa do toho viac-menej zo zvedavosti. Ale takmer okamžite sa knižka zaradila k mojim srdcovým záležitostiam. Nedokázala som si vyznačovať myšlienky, pretože na každej stránke ma nejaká svojou hĺbkou, silou a krásou dostala do kolien. V Petrovi som sa zvláštnym spôsobom na začiatku našla a nenapadá mi jediná vec, ktorá by sa mi v knihe nepáčila. Je to prekrásny príbeh, ktorý je akoby zo sna. Je napísaný s obrovskou poetickosťou, do ktorej som sa zaľúbila. Príbeh svojou dĺžkou nezaberie veľa času, no odovzdá vám mnoho. Nesie v sebe odkaz a rieši otázky, ktoré prežíva a na ktoré hľadá odpoveď množstvo mladých ľudí, nehľadiac na to, že žijeme v iných podmienkach. Nie je to len najkrajšia kniha, ale aj najhodnotnejšia, aj najväčšie prekvapenie... Nesie v sebe mnoho. Určite odporúčam. Nie každému sa bude páčiť, tak bezpodmienečne, ako mne, no záleží, akým spôsobom si ju prečítate. Ako naberiete informácie, ktoré vám poskytne.

Ďalšie stretnutie s Daphne du Maurier | Sesternica Ráchel

Originálny názov: My Cousin Rachel

Autorka: Daphne du Maurier

Vydavateľstvo: Smena

Rok vydania: 1969

Počet strán: 316

Možno ste sa práve pozastavili a názov tohto románu je vám akýsi povedomý, aj keď ste knihu nikdy nečítali, či ste sa nikdy nestretli s tvorbou autorky. Odkiaľ? Minulý rok sa tvorcovia filmu rozhodli knihe dopriať filmové spracovanie v hlavnej úlohe so známym Samom Claflinom. Snímka nepobrala prehnaný úspech a slávu, no svojich divákov a skupinu nadšencov rozhodne má v svojej moci. O aký príbeh sa jedná?

Philip Ashley bol len chlapec, keď jeho rodičia náhle umreli. Jeho strýko Ambrose, bohatý majiteľ obrovského sídla a významná osobnosť Cornwallu, Philipa nezanechá osudu, ale osvojí si ho a vychová, ako vlastného syna. Ambrose nikdy nemal svoju rodinu a tak sa medzi ním a Philipom vytvorí hlboký, pevný vzťah, ako medzi otcom a synom. Všetkému Philipa priučí, učí ho premýšľať a vedie ho životom, no aby mal dobré vzdelanie, pošle ho na internátnu školu. 

Philip sa po rokoch štúdia vracia domov, ako mladý muž a teší sa na svojho strýka. Na domov, ktorý mu tak veľmi chýbal. Po pár mesiacoch sa však Ambrose vydáva na cestu. Kvôli zdraviu zvykne chodiť do cudziny, kde je podnebie teplejšie a slnečnejšie. Philip sa spočiatku neznepokojuje, no napokon je veľmi prekvapený, keď mu od strýka začnú chodiť nevšedné listy. Vo Florencii sa Ambrose spozná so vzdialenou rodinou, sesternicou Ráchel a následne sa s ňou ožení. Obyvatelia Cornwallu sú šťastní a tešia sa na príchod pána s novou pani, no Philip nevie, čo si o situácii myslieť. Číta list za listom a jeho zmätenie vyvrcholí, keď mu príde znepokojivá správa od strýka. Týka sa Ráchel. Philip neváha, ani chvíľu a vydá sa na cestu do Florencie, avšak neskoro. Ambrose umiera v cudzine a domov sa nevráti a tak sa snaží Philip zistiť o Ráchel, čo najviac. Je presvedčený o jej vine na strýkovej smrti a v duši si k nej vypestuje obrovskú nenávisť.

Čas však lieči a po návrate domov sa stáva pánom sídla. Po Ráchel niet, ani stopy a život akosi ide ďalej. Áno, až dokým sa Ráchel neobjaví v Anglicku. Philip ju pozve do sídla, odhodlaný zistiť pravdu a pomstiť sa žene, ktorá stojí za smrťou jeho jediného blízkeho. Návšteva sa však neodvíja celkom podľa jeho predstáv a najmä Ráchel nepodlieha predstavám, ktoré vznikli v jeho mysli...

"Bol ako spiaci človek, čo sa zrazu prebudí a začne objavovať

svet,"  pokračovala, "všetky jeho krásy, ale aj všetky zármutky. Hlad a smäd.

Odhalilo sa pred ním to, čo dovtedy ani netušil, a všetko splynulo do jedinej osoby, ktorou 

som náhodou, alebo vôľou osudu, nazvite to,

ako chcete, bola ja."

Od Daphne du Maurier som čítala viaceré jej diela a všetky ma zanechali absolútne nadšenou. Ako úplne prvé som z jej tvorby čítala Hostinec Jamajka, ktorý vám vrelo odporúčam. Veľmi zaújimávaý dojem vo mne vyvolal jej príbeh Už nikdy sa nevrátim, na ktorý si v týchto dňoch často spomínam a recenziu naň nájdete aj na blogu. A Sesternica Ráchel? Tá ma taktiež nesklamala.

Je pravda, že som vedela do čoho idem, pretože spomínaný film som už videla ešte pred prečítaním. Mne osobne sa celkom páčil, aj keď rozhodne to nie je pre každého. Film mal skvelú atmosféru na ktorej si staval zvyšok, no tej vďačí samozrejme knižke. Knihy tejto autorky majú všetky do jednej veľmi intenzívnu atmosféru, čo si naozaj cením. Mám rada, keď vo mne vie kniha vyvolať pocit a keď ju skrátka cítim na vlastnej koži. Príde mi, že príbehy, ktorých atmosféru je cítiť, čitateľa prenášajú do deja o čosi viac. Vždy si viac spomeniem spätne práve na atmosférické knižky. A Ráchel ju mala o tom niet pochýb. Sídlo na anglickom vidieku malo svoje čaro a jeho používané izby si viem aj teraz živo predstaviť. Vidím postavy, ktoré mi ožívajú pred očami a mysľou sa vraciam späť.

"Sme ľudia, to je náš nedostatok."

Ťažko zhodnotiť hrdinov tohto príbehu, pretože patria k tým zvláštnejším častiam. Ambrose je skôr postava, ktorú spoznáme cez spomienky. V deji sa reálne nachádza veľmi málo, no s Philipom je to inak. Celé je to veľmi mätúce a nejednoznačné. Tak, ako aj samotná zápletka knihy. Autorka sa v tomto diele pohráva s našou mysľou a vytvára jednu alternatívu za druhou. Konflikt, ktorý vytvorila nemá riešenie. Koniec je uzavretý a zároveň otvorený a vy aj po prečítaní budete poriadne zamyslený nad tým, ako to vlastne bolo. Zrejme je na nás, aký názor si utvoríme, no ja sama v tom nemám jasno. Ale práve táto zmätenosť a nejednoznačnosť, ktorá mi ostala sa mi páči. Nie je to otvorený koniec, kedy by som nevedela, čo bolo ďalej. Autorka povedala všetko, čo chcela, no je to hra s mysľou, ktorú nad nami zvíťazila. Ktovie, či vôbec ona sama dokonale spoznala jej hrdinku Ráchel, ktorá ostáva veľkým otáznikom, až dodnes.

Knihu vám rozhodne odporúčam. Je to typický gotický román, ktorý si vás získa. V knihe ma nič nenudilo a čítala sa mi výborne. Páčilo sa mi zavádzanie a hranie sa s mysľou, ktoré som už spomínala a atmosféra bola výborná. Je to skvelá voľba na upršané, pochmúrne dni alebo moju milovanú jeseň.

Moje hodnotenie:

"Život bez Vincenta by bol akýsi neúplný" | Smäd po živote

Originálny názov: Lust for Life 

Autor: Irving Stone

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Rok vydania: 2018

Počet strán: 408

Vincent van Gogh, maliar, ktorý patrí k najvýznamnejším umelcom dnešnej doby. Jeho diela, ktoré nám zanechal dodnes v ľuďoch vyvolávajú dojmy a svojou tvorbou prehovoril do duše nás všetkých. Vytvoril umenie pri ktorom nemusíte byť odborníkom, či znalcom. Nemusíte sa o umenie dokonca, ani len zaujímať. Stačí letmý pohľad, minútka ticha a vy pocítite niečo celkom nepatrné, čo je ukryté v tých krásnych ťahoch štetca.

No predovšetkým to bol tiež človek, ako my. Z mäsa a kostí. Mal svoje sny, nádeje a osobnosť.
Čo o ňom však vieme? Vincent bol a aj je žiaľ často považovaný za čudáka. Mnohí z nás o ňom nevedia viac, než že si sám odrezal svoje pravé ucho a daroval ho prostitútke. Jeho smrť má zvláštne okolnosti a počas svojho života bol nepochopeným, no mám pocit, že aj keď jeho diela spoločnosť ocenila, jeho osobnosť ostala nepochopenou aj po rokoch. Aj preto som veľmi vďačná a šťastná za román, ktorý by som vám rada trocha priblížila.

Zrejme takým prvým dielom, ktoré sa venovalo životu Vincenta van Gogha a s ktorým som mala tú česť bol pre mňa minuloročný film Loving Vincent. Jedná sa o prvý film, ktorý je vytvorený olejomaľbou, čo ma už od začiatku fascinovalo. Príbeh mi za krátky čas prirástol k srdcu a informácie o spomínanom umelcovi ma nesmierne zaujali. Asi od toho momentu som sa o jeho život začala zaujímať viac a viac. Jeho tvorba sa mi stala akosi bližšou a čo je najzvláštnejšie, našla som si v ňom zvláštnu spriaznenosť. Páčil sa mi jeho charakter, myšlienky a jeho osobnosť, ako celok. Páčil sa mi spôsob, akým tvoril a najmä to, čo do svojich diel vkladal.

Vedel, že si človek môže zlomiť nohu alebo ruku a vylieči sa,

ale prekvapilo ho, že si človek

môže dolámať aj mozog v hlave a tiež sa vylieči.

Krátko na to som po prvýkrát narazila na titul Smäd po živote. Ihneď som si o knižke začala zisťovať čo najviac a vedela som, že skôr, či neskôr si ju musím prečítať. Tak sa aj stalo.
Konečne som toho času mala viac a cítila som, že teraz je ten správny čas splniť si prianie. Od prvej chvíle som bola nadšená, pretože obálka na tomto novom vydaní je jednoducho prekrásna. Jednoduchá, v štýle Vincenta. Krásna.

Nuž a potom prišiel príbeh.
Bola som prekvapená, azda i zaskočená. Viete, Loving Vincent mi ponúklo množstvo informácii, ktoré ma zaujali a hlavne som ich zobrala, ako fakty. Myslela som si, že sú podložené a pravdivé. Bola som tým príbehom fascinovaná, no táto kniha mi takmer všetko prevrátila. Nezmenila mi mienku o Vincentovi, no ukázala mi, že príbeh, ktorý som považovala, ako ukážku jeho životnej púte, bol akurát tak krátkym úsekom. Konečným žiaľ. V knihe to bolo posledných pár strán a aj to sa mi niektoré informácie krížili s tými v knihe. Mám pocit, že Loving Vincent je naozaj len príbehom a je vytvorený v zmysle "ako to mohlo byť", nie "ako to bolo." No už končím so spomínaním filmu. Recenzujem knižku a asi nikdy nie je správne porovnávať, no nie?

Takže spočiatku na mňa autor vyvrcholil nával informácii z ktorých som sa nestačila diviť. Zistila som, že o Vincentovi som absolútne nič netušila a že tých pár informácii boli len chabou hŕstkou.
Začiatok bol pre mňa mierne náročných. Musela som sa do toho dostať a hlavne to bolo písané štýlom písania, ktorý nedokážem čítať v jednom kuse. Bola to pre mňa kniha, pri ktorej čítaní potrebujem pauzy.

"Vy si teda myslíte, že okrem tohto sú aj iné svety, monsieur?"

"Neviem Roulin. Odkedy ma celkom zaujala práca, prestal som

o takých veciach premýšľať. Ale tento život sa človeku vidí taký neukončený, však?

 Zavše si myslím, že tak ako nás železnice a vozy dopravujú z miesta na

miesto na tomto svete, tak nás týfus a tuberkulóza prenášajú

z jedného sveta na druhý."

No, ak nejaký príbeh stojí za vašu pozornosť, tak Smäd po živote je rozhodne tým pravým. Irving Stone píše výborne a ani roky, ktoré od prvého vydania titul nabral ho neokracujú o celkovú nadčasovosť s akou je stvorený. Totižto tento román bude vždy svojim spôsobom aktuálny a jazyk, ktorým je písaný prístupný všetkým radom čitateľov. Má v sebe odkaz, ktorý sa bude predávať stále ďalej a ďalej, čo je fantastické, pretože je to dielo, ktoré je priam potrebné čítať.
Vincentov život je pozliepaný z neúspechov, no práve tie formovali jeho umeleckú dušu. Jeho nešťastie namaľovalo tie najlepšie plátna a bezmocnosť zocelila žiarivé farby. Vincent mal v sebe nespočetné more otázok a myšlienok. Dielo je skutočne na zamyslenie a autor tam vložil také množstvo, úžasných myšlienok, až som sa postupne vzdala ich vyznačovania. Nestačili by mi farebné papieriky.

Táto kniha vám priblíži aj to, ako niektoré jeho diela vznikli. Čo ho inšpirovalo k ich vytvoreniu. Ale dozviete sa aj o mnohých iných umelcoch a o vzniku impresionizmu. Informácie autor samozrejme napísal nenásilnou formou, takže sa nejedná o odbornú literatúru, ale príbehom sa dozvedáte samé zaujímavé veci.

Bol to nepochopený človek. Nešťastný a vo svojej podstate osamelý. Nepovažoval sa za pekného, príťažlivého a svojim zjavom ľudí odplašoval rovnako, ako zvláštnym správaním. No jeho osobnosť žiarila. Fascinoval ma vzťah, ktorý mal so svojím bratom Theom. Boli si blízky a kniha je z veľkej časti poskladaná z ich korešpondencie.

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému knihkupectvu PreŠkoly.
Vďaka nim som mala možnosť prežiť tento skvelý zážitok, ktorý mi kniha poskytla a vy si ju môžete zakúpiť taktiež, napr. na tejto adrese.
Som nadšená z toho, že pocity zo Smädu po živote nie sú chvíľkové, ale dojem vo vás ostane dlhý čas. Je to ten typ príbehu, kde je veľká pravdepodobnosť, že časom po ňom siahnete opäť a nájdete v ňom i tak ešte viac a viac.

Mám pocit, že existuje kniha v ktorej sú ich listy zaznamenané alebo niečo v podobnom duchu... To ma vedie k prosbe a otázke na vás. Pokiaľ viete niečo bližšie o Theovi a Vincentovi. Pokiaľ poznáte knihu ich korešpondencie alebo čokoľvek iné. Budem rada, keď mi napíšete nejaké tie informácie dolu do komentárov. Samozrejme nielen v tom prípade :).

Moje hodnotenie:

Zakázané ovocie | Minulosť nikdy nie je zabudnutou

Originálny názov: Foreign Fruit

Autorka: Jojo Moyes

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2018

Počet strán: 392

Máte radi príbehy v ktorých môžete sledovať dve rôzne dejové línie?
Zakázané ovocie je zobrazenie toho, ako minulosť dokáže ovplyvniť naše životy bez ohľadu na to, aká vzdialená nám bola a ako hlboko sme pochovali naše pocity z čias minulých. V živote zažívame množstvo situácií, či už sú šťastné alebo naopak ťažké a zvládame ich len s obrovskou námahou. Všetky nás však v istom smere ovplyvňujú. Naučia nás byť silnejšími. Azda i citlivejšími, či naopak sa dokážeme obrniť voči budúcim trápeniam dopredu. Všetky nás však posúvajú ďalej, či sa nám to páči alebo nie a v tejto knihe nás autorka zoznámila s osudom niekoľkých postáv, ktoré osud a situácie ovplyvnili na celý život. Ktoré sa museli posunúť ďalej a pocity, ktoré prežili zanechať za sebou. No sú naozaj vymazané z ich histórie? Naozaj možno zanechať spomienky naveky?

Ospalé prímorské mestečko Merham neponúka v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia veľa vzrušenia. Aspoň v očiach mladej Lottie a Celie, ktoré vyrastajú v jednom dome takmer ako sestry.
Keď sa do Arcadie, veľkolepého sídla v štýle art déco, nasťahuje skupina bohémov, Lottie a Celiu priláka ich alternatívny spôsob života, taký poburujúci pre miestnych obyvateľov. Lenže to, čo sa v dome stane, má napokon tragické a trvalé následky pre všetkých.
Teraz, takmer po päťdesiatich rokoch, Arcadiu renovujú a znova vyvoláva v Merhamčanoch silné emócie. Ako sa dom prebúdza k životu, prebúdzajú sa aj tajomstvá pochované pred mnohými rokmi. A vynára sa otázka – môže človek uniknúť pred svojou minulosťou?

Diela Jojo Moyes mi vôbec nie sú vzdialené, či cudzie. Práve naopak po nich veľmi často siaham a aj keď som sa už párkrát možno i popálila, zakaždým jej dávam novú šancu s radosťou, chuťou a zvedavosťou. Zatiaľ, čo na sklamania som rýchlo pozabudla, jej príbehy ktoré na mňa zapôsobili mi z mysle tak ľahko nevymizli. A to o niečo svedči, či nie?

Pre mňa je jej najlepším dielom Dievča, ktoré si tu zanechal, čo môže byť pre niektorých prekvapením, kedže autorka je preslávená najmä často spomínaným románom Predtým, ako som ťa poznala. Čím ma zanechané dievča tak veľmi zaujalo? Faktorov je tam viac, no veľmi sa mi páčila práve doba do ktorej bol príbeh zasadený. Prostredie, postavy a aj samotná zápletka. Všetko mi tam nesmierne sadlo a dodnes na toto čítanie rada spomínam, pretože vo mne zanechalo... niečo. Akýsi pocit, dojem. Časom som zistila, že pri Moyesovej mi najviac sedia príbehy, ktoré sú venované minulosti. Akoby sa tak jej štýl písania lepšie vynímal. Vždy sa mi pri nej jednoducho páčia viac pasáže z inej doby, než keď píše o súčasnosti.

Preto ma Zakázané ovocie potešilo hneď na začiatku. V prostredí Lottie a Celie som sa veľmi rýchlo zabývala a cítila, ako doma. Jemné náznaky a drobnosti, ktoré podfarbovali časy dvoch dievčat mi dokonale skrášľovali už inak veľmi dobrý pocit. Či už išlo o krátke opisy ich oblečenia, nejakej udalosti, správania, činnosti... Čokoľvek príznačné len pre ich roky mi spríjemnilo čitateľský zážitok a ocenila som to.

Veľmi sa mi páčilo písanie autorky, ktorá sa mi predviedla presne v tom svetle, v ktorom ju mám najradšej. Nemôžem jej vytknúť ani jedinú maličkosť. Pretože tentoraz ju chválim aj za zápletku zo súčasnosti.

Som tak nadšená! Kiežby som vám aspoň spolovice dokázala popísať, akým skvelým čítaním to celé bolo, no spravidla sa mi stáva, pri knihách, ktoré sa mi páčili až v takej veľkej miere, že svoje nadšené pocity nedokážem popísať dostatočne. Aspoň pre mňa nie.

Obrovským plusom boli postavy, ktoré vám k srdcu prirastú rýchlosťou svetla. Na úplnom začiatku som bola krátku chvíľu zmätená, pretože som osoby o ktorých som čítala nepoznala a tak som bola mierne zahltená informáciami, no tento stav bol zanedbateľne krátky. 

V poriadnom šoku som bola, keď Jojo prestriedala línie a zrazu som sa ocitla na celkom inom mieste a o obrovské množstvo rokov dopredu. Mala som pocit, že ešte nie som pripravená zanechať dej, ktorý bol v tom čase poriadne zamotaný a ja som bola mysľou stále v ňom. Pri osudoch, ktoré ma trápili viac, než tie nové, črtajúce sa. No viete čo? Po chvíli sa moja myseľ zrejme rozdelila na dve polovice, pretože línia, ktorú som začala sledovať ma zaujala rovnakým spôsobom. Hlavnej hrdinke som fandila a neustále som uvažovala o súvislostiach s minulosťou. Tak veľmi zvedavá som už dlho nebola a vzbudila ju vo mne samozrejme autorka, ktorá ma tentoraz absolútne presvedčila o jej kvalitách.

Záver bol úžasný. Nenapadá mi ani jediná maličkosť, ktorý by ma v tejto knihe sklamala. 

Táto kniha mi sadla bez najmenšej výčitky a ja vám ju odporúčam. Presne som ju potrebovala na obdobie, ktoré prežívam pričom som o tom ani sama nevedela a zistila som to, až keď som ju držala v rukách a nebolo mi pomoci. Nebolo možné ju nemilovať.

Som presvedčená o tom, že ak máte radi romány a ešte k tomu ste fanúšikmi Jojo Moyes, tak je Zakázané ovocie pre vás tou pravou voľbou.

Majte sa krásne :)!

Moje hodnotenie:

Apríl v knihách

Ahojte!
Mám rada čas, kedy si konečne dostatočne usporiadam a ujasním veci. Sadnem si za stôl (alebo viď. ešte viac sa vyvalím v posteli zakrytá, až po nos) a pustím sa do písania o knižkach prečítaných za minulý mesiac. Tradíciou je samozrejme pridať toto zhrnutie zásadne neskôr. Pamätajte - nikdy nie načas! Ale inak by to zrejme nebolo ono :).
Ani neviem prečo mi táto "rubrika" tak prirástla k srdcu, ale rozhodne je to typ článku, ktorého písanie si užívam a teším sa, až sa oň podelím s vami.

Prečítané knihy:

1. Ďaleko od hlučného davu / Thomas Hardy
2. Chlapec, vtáčik a truhlár / Matilda Woods
3. Následníčka / Kiera Cass
4. Koruna / Kiera Cass
5. Takmer definitívny zoznam najhorších nočných môr / Krystal Sutherland
6. Všade samé korytnačky / John Green

Niečo oslovilo viac, niečo menej, ale ani jedna z týchto kníh ma nesklamala a neprekazila moje očakávania. Každý z titulov bol celkom iný a oslovil ma z odlišných dôvodov. No predsa len sa tu nájdu tituly, ktoré si ma získali natoľko, že prevyšujú ostatné. Nechcem robiť rozdiely, ale nepomôžem si a klamať vám nebudem. Zhrnutie venujem len dvom príbehom a vy čoskoro zistíte ktorým.

Predtým by som len rada zhrnula to, že ak ste milovníkmi série Selekcia, ktorá je pre nás mnohých pomerne previnilým potešením, pretože súboj dievčat o princa? Boj o lásku v reality show? Nuž nie je sa čím chváliť :D. Ale áno i ja ju mám naozaj rada a prvé tri diely o Amerike som si poriadne obľúbila. Od pokračovania som dávala ruky preč, ale napokon si ma predsa len našlo a viete čo? Nebolo to vôbec zlé! Názory, či ohlasy objavíte v spojení s pokračovaním veľmi rôzne a rozpoltené, no mne sa to páčilo a som rada, že som sa do toho predsa len pustila. Takže Následníčka a Koruna, rozhodne potešili.

Z Takmer definitívneho zoznamu najhorších nočným môr som bola spočiatku veľmi zmätená. Mám rada príbehy v ktorých sú zvláštnosti, divné prvky a nie tak celkom normálne postavy, no tu mi to prišlo prehnané. Čas však všetko zariadil a mne sa po pár stranách kniha veľmi zapáčila.

Som verný fanúšik Johna Greena a na jeho novú, novučičkú knihu som sa tešila priam detskou radosťou. Výsledok? Súhlasím s názormi, ktoré tvrdia, že táto Greenovka nie je celkom Greenovkou. Totižto autor má veľmi svojský štýl, ktorý dýcha z jeho diel, no toto mi prišlo, ako niečo nové. Iné. No rozhodne odporúčam. Ujo Green nesklamal :).

Nuž blížime sa k pasáži na ktorú som sa tešila najviac.

Ktoré knihy si ma získali najviac?

Chlapec, vtáčik a truhlár

Počuli ste už o knihe od autorky Matildy Woods? Pravdaže recenziu na tento titul nájdete na blogu, no aj tak verím, že nie každému je známy. A to je chyba! 

Jediné slová mi rezonuje v mysli - krása, krása, krása.

Krása! Ako na pohľad, tak aj po obsahovej stránke. Chlapec, vtáčik a truhlár je príbeh venovaný detským čitateľom, no o niečo viac pohladí dušu dospelákom, ktorý sa potrebujú zastaviť a prečítať si niečo, čo je vyjadrené jednoducho, no presne a trefne. Túto knižku vám určite odporúčam. Je veľmi útla, no poskytne vám príbeh z ktorého budete ústa otvárať. Zároveň sa milo usmievať a možno že i slzička vám ujde z oka, no ak uvažujete, tak by ste túto knihu vynechať nemali. A aby toho nebolo málo... vo vnútri na vás čakajú prekrásne ilustrácie na ktoré sa nebudete vedieť vynadívať.

Zostáva nám posledný titul a tým nie je nič iné, než:

Ďaleko od hlučného davu

Milí moji čitatelia... Ani neviem kde začať! Toto nie je len najlepšia kniha za apríl. Za mesiac, za obdobie. Tak veľmi sa mi páčila, až sa zaradila k mojim najmilším za celý môj život. 

Som nerozhodný človek a tak, keby ste sa ma pred časom opýtali kto je mojim najobľúbenejším autorom, buď by som vám povedala, že neviem alebo vám vymenovala dlhý zoznam mien. Nuž teraz poznám odpoveď veľmi presne. Thomas Hardy. Jediné meno. Jediný autor.

Ešte nikdy som nezažila to, čo pri čítaní jeho tvorby. Neskutočne na mňa pôsobí a jeho štýl mi rezonuje pod kožou, v srdci, v duši. Ťažko sa to popisuje a vysvetľuje, ale pri ňom dostávam presne to, čo potrebujem. Čo nikde inde. Inšpiruje ma. Paralyzuje ma. Fascinuje ma. 

Jeho opisy sú čírou krásou a jeho niekedy priam poetický štýl je mojou závislosťou. 

Nemyslím si, že tento príbeh alebo aj celkovo jeho iná tvorba sadne každému, no pre mňa je to srdcová záležitosť, ktorá ma ovplyvňuje každý jeden deň.