Zlodejka kníh / Markus Zusak

Zlodejka kníh

O knihe :

Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.

Moje pocity :

Ani neviem čo mám povedať.. Je ťažké vyjadriť slovami pocity z tejto knihy. Slová...

Z počiatku som mala veľmi zmiešané pocity z tejto knihy. Priznávam, že najprv som videla film. Nevedela som odolať, keď ho dávali v kinách. Pamätám si, že sa mi to veľmi páčilo a vtedy som si povedala, že musím mať knihu. Šla som do mesta, chcela som ju kúpiť v obľúbenom kníhkupectve, no tam bola vypredaná. Vonku boli mínusové teploty, ale mne to bolo jedno. Povedala som si, že ju kúpim, tak som šla do toho na sto percent. Šla som do asi najpredraženejšieho kníhkupectva, dala som za knihu 13,90€. Úprimne bolo mi to jedno. Dlho som sa netešila z niečoho, tak ako vtedy. Ten pocit držať ju v rukách.. Mala som chuť sa do nej ihneď pustiť, no kvôli častým návštevám knižnice som nemala šancu to stihnúť. Nedávno som konečne odolala, všetky knihy vrátila a pustila sa do Zlodejky kníh.

Pustila som sa do toho a ako vravím mala som veľmi zvláštne pocity. Štýl písania bol úplne iný ako v iných knihách. Verím, že so mnou súhlasíte. S takýmto písaním som sa ešte nestrela.. a takisto ani z rozprávačom. Rozprávač bola Smrť. Viem, mnohý si zrejme pomyslíte, že je to morbídne, alebo o ničom. Mýlite sa ! Budete sa čudovať, ale aj Smrť má zmysel pre humor. Pri tejto knihe sa dá naozaj porozmýšľať o živote.. o tom, koľko toho človek zvládne.. Pre mňa je to určite silná kniha s veľkým posolstvom a myšlienkou..

Ak vám to nebude vadiť.. rada by som vám zverejnila úryvok z môjho denníku. Napísala som ho chvíľu po dočítaní tejto knihy.. :

Práve som dočítala...

Ešte stále cítim kvapôčky sĺz na mojich lícach. Je to prvá kniha čo ma rozplakala. Rudy, Liesel, Max.. Títo ľudia, ktorý sú pre mňa skutočný ako hociktorý človek na ulici... Zanechali vo mne stopu. Tá stopa nikdy nezmizne. Do konca života ju budem cítiť a budem počuť vetu Smrti "Mátajú ma ľudia".

Dúfam, že vám nevadí tento príspevok, ale ja som ho sem potrebovala prispieť. Chcem aby ste cítili to čo ja... Áno, kniha vo mne zanechala stopu a ja viem, že ju budem zo sebou nosiť po zbytok svojho života. Nikdy sa jej nezbavím. Budem počuť vety, šum stránok.. Všetko v tej knihe sa mi zdá byť živé a skutočné.

Postavy...

Liesel. Liesel je dievča, ktoré si v živote prešla veľmi ťažkými situáciami. Život sa s ňou nehral, preto sa ona hrala s ním. Je to moja obľúbená postava. Je odvážna, vie byť aj vážna, je citlivá a preciťuje lásku ku knihám. Max.. Môžem vám povedať, že Max patrí medzi moje najobľúbenejšie postavy. Hneď ako som ho videla na plátne kina, som si ho zamilovala. Je múdry a citlivý. V knihe som sa pohla dostať k nemu ešte bližšie. Hans H... Hansa zbožňujem. Jeho nežná láska ma vedela v mnoho krát dojať. Rosa.. Rosu mám

rada. Pod jej vrstvou plnou hnevu, kriku a zlosti je láskavá osoba. Vedela som, že Liesel nadovšetko ľúbila, aj keď to nedávala najavo. Rudy.. Rudyho zbožňujem.. Hlavne on bol dôvod mojich prvých sĺz. Chlapec s večne citrónovo žltými vlasmi. Smrť.. Zrejme mnohý z vám Smrť ani len nepokladala za postavu.. Pre mňa zohrala dôležitú úlohu. Budete sa čudovať, no mne táto záhada zvaná Smrť sympatizovala. Vyslobodzovala duše ľudí, odpútavala ich od utrpenia a doprala im večný oddych. Všetko z láskou a nehou. Aj cez všetky hrôzy čo smrť videla, vedela mať zmysel pre humor.

Pamätám si ako som čítala koniec. Po líciach mi stekali slzy. Čítala som a čítala.. V očiach som mala čoraz viac sĺz, pomaly som cez ne ani nevidela. Jediné čo som mohla urobiť bolo neprestávať čítať (pri tejto knihe som mala často problém odtrhnúť sa). Viem, že moje slzy začali Rudym a skončili poslednou stranou.

Na túto knihu nikdy nezabudnem. Viem, že sa k nej ešte vrátim a zvítam sa s ňou ako so starou priateľkou. Túto knihu by si mal prečítať každý jeden človek na svete. Je v nej viac ako pár slov...

Moje hodnotenie :