Čo bolo potom / Jojo Moyes

Čo bolo potom

Autorka: Jojo Moyes

Originálny názov: After You

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2016

Počet strán: 352

Keby ste stratili niekoho, koho veľmi milujete, zmenil by sa váš pohľad na svet? Prehodnotili by ste rebríček svojich životných hodnôt? V románe Jojo Moyesovej, ktorý je pokračovaním osudov hlavných hrdinov bestsellera Predtým ako som ťa poznala, sa Louisa Clarková vydáva na podobnú cestu a hľadá odpovede na svoje otázky. Po intenzívnom šesťmesačnom vzťahu s paralyzovaným Willom Traynorom, ktorý sa rozhodol ukončiť svoju pozemskú púť asistovanou samovraždou, sa prebíja životom bez neho. Sama má nepríjemnú nehodu, čo ju prinúti vrátiť sa domov k rodine. Akosi cíti, že sa opäť ocitla tam, kde sa všetko začalo. Telo sa jej pomaly uzdravuje, ale duša nie. Život po Willovej smrti znamená pre Lou učiť sa všeličo odznova, budovať na nových základoch. Ošetrovateľ Sam Fielding, pre ktorého sa kontakt so životom a smrťou stal povolaním, je azda jediný, kto ju môže pochopiť. A vtom sa z Willovej minulosti nečakane vynorí jeho 16-ročná nezvládnuteľná dcéra Lily, ktorá prevráti Lou všetky jej doterajšie plány...

Netajím sa tým, že či už kniha, alebo filmové spracovanie príbehu Predtým ako som ťa poznala, som si neskutočne zamilovala. Od začiatku to bol pre mňa kúzelný príbeh, ktorý si ma získal a ja som sa nechala unášať dejom a svoje pocity som zverila do rúk autorky. Koniec ma veľmi zarmútil, tak ako väčšinu ľudí, čo túto knihu čítali. Avšak samotný príbeh pre mňa ostal uzavretý. Skončilo to ako to skončilo, no vyzeralo to tak, že všetci sa akosi posúvajú ďalej a idú v ústrety novému osudu. Nechajú sa unášať životom a budú objavovať všetko nové. Louisa bola síce nešťastná a jej strata bola čerstvá, no bola vyrovnaná a zmierená. Bol to horko-sladký koniec, ktorý bol svojim spôsobom správny. Keď som sa dozvedela, že vyjde druhý diel (v tom čase som ešte nemala prečítané Predtým ako som ťa poznala) som sa úprimne potešila. Ale... Teraz mi to už neprišlo také absolútne skvelé. Príbeh bol pre mňa ukončený a nevedela som si celkom predstaviť čo bude ďalej. Vlastne som ani nevedela, či si to predstaviť chcem. No pokračovanie som si tak, či tak prečítať musela. Nemohla som si to nechať ujsť kvôli predsudkom. Ako sa mi druhý diel páčil?

Bolo to skvelé. Príbeh príjemne plynul a ani troška som sa nenudila. Bolo to napísané bezstarostným, nevtieravým, vtipným štýlom, ktorý mi sadol a ktorý som si naozaj užívala. Kniha sa rýchlo a dobre číta. Ani som sa nenazdala a už som bola za polkou. Po celý čas som bola pohltená do príbehu a čas okolo mňa plynul a ja som iba čítala, čítala a čítala... Nemala som chuť knihu odkladať z rúk, pretože som bola zvedavá ako všetko skončí. Pokiaľ sa dá, tak sa nesnažím nejak krvopotne odhaliť zápletku a koniec, preto som sa nechala prekvapovať. Príbeh je zasadený do nového prostredia čo je po jednej stránke fajn, pretože zmena sa vždy istým spôsobom pýta. Posúvame sa do "troška" väčšieho mesta kde sa netočí všetko iba okolo hradu pri ktorom Lou bývala so svojou rodinou. 

Do príbehu vstupujú nové postavy. Mnohé príbeh pekne oživili, no poniektoré naopak ani veľmi nie. Lou prešla v druhom diely zmenou. Po jej vyrovnanosti, ktorou sa končil príbeh nebolo ani chýru, ani slychu. Zo začiatku z nej bola tak trocha notorická alkoholička, čo mi neurobilo práve radosť a zase som uvažovala nad tým, či bolo nutné, ďalej to naťahovať. Avšak ako dej napredoval, Lou nachádzala svoju novú cestu po ktorej sa potrebovala vydať, nachádzala význam jej bytia a zmierovala sa s tým, že mať oporu je potrebné. Čo ma v jej živote ešte veľmi nepotešilo bola tá nehoda, ktorú autorka vymyslela. Mám to tak päťdesiat na päťdesiat, pretože po jednej stránke mi to prišlo zbytočné. Autorka akoby chcela Lou zvláštnym spôsobom ukázať ako sa cítil Will po nehode a tak trocha tie nehody prepojiť, čo mi prekážalo. Ale zároveň to bolo dobré a zaujímavé. Mám z toho pomerne rozpoltené pocity. No prikláňam sa skôr k tej pozitívnej strane.

Záchranár Sam je jednou z nových postav. Naňho mám veľmi pozitívny názor. V príbehu mi neprekážal, rada som sa na ňom zasmiala a mal celkom správne názory. 

Willova dcéra Lili a môj názor na ňu, tak to je už troška komplikovanejšie... Je to rebelka, ktorá predstiera, že je tvrdá a všetko jej je jedno ach tí tínedžeri. No pod tou tvrdou fasádou to je predsa len citlivé dievča, ktoré v sebe ukrýva veľa pocitov o ktoré sa nemá s kým podeliť. Obľúbila som si ju cez všetko čo urobila, no priznávam, že niekedy som ju mala chuť nakopať do zadku. Vďačnosť, troška miernenia... to jej asi nič nehovorilo istý čas.

Mnohé postavy sa v tomto príbehu zmenili a prechádzali istými situáciami.

Aj keď bola táto kniha výborná a ja jej vlastne ani nemám čo vytknúť, pretože som si jej čítanie náramne užívala, nemôžem si pomôcť. Pocitu, že to už malo byť ukončené sa zrejme tak ľahko nezbavím. No som rada, že som to čítala. Naozaj. Kniha je okrem vážnych situácií ohromne zábavná a tak sa vám neraz na tvári objaví potmehúdsky úsmev. Jojo Moyes do jej knihy vložila svoj svojský humor a aj to je veľkým plusom príbehu. Navyše... Síce tu hundrem, že tomu mohol byť koniec, no uznávam, že autorka si aspoň premyslela o čom bude písať a nepísala len tak do vetra o ničom podstatnom. A vám všetkým, ktorý máte tento príbeh radi, a tiež si vás získal, túto knihu rozhodne odporúčam :)! Zaujímalo by ma však, aký máte v tejto veci názor vy. Máte pocit, že to už malo ostať ukončené, alebo ste radi, že ďalší diel vyšiel na svetlo sveta? Plánujete si prečítať Čo bolo potom, alebo ste to už čítali?

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie: