Dobrovoľníčka na literárnom festivale? | Spontánne nápady

Že sú pondelky zlé? Môžu byť ozaj takými zlými, keď na oblohu vyjde krásne slnko? -ktoré ešte chvíľu predtým zafarbilo celú oblohu sýtou farbou lúčov, ktoré sa predrali a osvietili aj steny izby, v ktorej sa pomaly prebúdzam k životu...
Skoré rána mám rada, i keď nie každý im dokáže prísť na chuť. Aj pondelok je len deň. Je ľudský a rýchlo prejde. Tak, ako všetky dni v týždni. Vždy sa v ňom dá nájsť niečo dobré. Na každý negativizmus sa dá položiť nejaký optimistický základ/pohľad, ktorý situáciu otočí na krajší postoj, či lepší deň. Tak sa to snažím vnímať ja.

Pondelok môže niesť nálepku "hektický." A zrejme takým naozaj často býva... Ale keď sa náhlime za niečím, na čo sa tešíme, nie je to až také zlé.
Napríklad ja som si pridala do zoznamu vecí, ktoré nestíham ďalšiu položku. A dávno som sa neradovala väčšmi :)!

Spontánne nápady mám rada, ako ste si už dávno mohli všimnúť, nuž a tento ozaj nebol plánovaným. Ani očakávaným, keď mám byť celkom úprimná. Sama by som nečakala, že moje kroky budú smerovať sem, keď už o týždeň smerujú niekam ďaleko, preďaleko a z čoho mám už teraz deficit času na všetko, čo treba zariadiť... Nevadí! Chcem zbierať zážitky a keď som uvidela túto príležitosť, vedela som, že bez nej toto obdobie prežiť nechcem. Bol to osud? Ktovie. Šťastná som však veľmi. Aspoň zatiaľ som O:)...

Kníhkupectvo Artforum je pre mňa miesto, ktoré neraz veľmi obdivujem a kde cítim čaro, ktoré ťažko opísať. Veľmi však vzhliadam aj k ľuďom, ktorí sú jeho súčasťou, a ktorí sa angažujú na mnohých zaujímavých podujatiach.

Literárny festival v Žiline
Že je to už 16. ročník? Netušila som... Nikdy som nemala príležitosť zúčastniť sa ho a jeho celkové dianie mi ušlo pomedzi prsty. Tentoraz mi však náhodne vyskočil status, kde Artforum hľadalo dobrovoľníkov pre túto príležitosť.
Celé dni som v škole, takže som mala obavy, či by bola moja pomoc vítaná a žiadaná skrz obmedzený čas. No s potešením som zistila, že bola. Každý je tam vítaní.

A tak som sa dnes ocitla na prvom stretnutí podobne odhodlaných ľudí, ako som ja. Mnohí tam prišli v skupinkách, takže som zrejme jediná, čo nikoho nepozná. O to viac sa však teším, že spoznám.
Nedokážem sa zbaviť pocitu, že tento festival je príležitosť stretnúť ľudí, niečo zažiť, niečo vykonať... Tým niečím mám na mysli čas, na ktorý si raz spomeniem o pár rokov neskôr. Môže to byť rozhovor v jedno slnečné popoludnie, kedy si spomeniem a budem hovoriť o ľuďoch a rokoch a politike a knihách a umení a spoločnosti... No aj vtedy ma naplní fakt, že som tam bola pocitom - že som bola tam, kde som mala byť. Presne tam na tom mieste.
Toto stretnutie (z ktorého som bola trochu nervózna) prebehlo veľmi príjemne. Robili sme malú prácu, ktorá nás zamestnala dosť na to, aby sme neboli rozpačitý, až do extrémnych rozmerov, ale popritom sme sa rozprávali a preberali, čo bolo treba. Asi nikto sa necítil nekomfortne, či nemal chuť zdupkať domov. Atmosféra bola milá a dala mi trošku istoty, že to zvládnem. Aj keď som nikdy nič podobné nerobila.

Bolo náročné si čas usporiadať tak, aby som sa akcií mohla zúčastniť. Ale teraz keď tak nad tým uvažujem, až také náročné to nebolo. Na vete, "keď sa chce, všetko sa dá" je niečo pravdivé. Pomaly, ale isto to zisťujem - i keď nie vždy to priznám takto radostne. Vtedy však človek zrejme nechce a nie nemôže.
Som na seba veľmi hrdá, pretože nie vždy by som tak odvážne skočila do niečoho, kde si nebudem istá tým, čo robím a sama sebou. No bola by to chyba.

Veľmi sa teším. Teším sa na to, čo ešte len príde a prísť má. Teším sa, že som v dianí niečoho, čo ma naplní inšpiráciou pre ďalšie dni. A tak sa len opäť raz smejem, že spontánne nápady, sú tie najlepšie nápady.

Máte to tak aj vy? Aký spontánny nápad ste v poslednom čase urobili vy?

Tieto dni letia. Prežívam zvláštne obdobie, pekné, rýchle a živé... Akoby sa všetko okolo mňa dialo práve teraz. A ja som šťastná, že sa o tom s vami môžem podeliť. Majte sa krásne!