Čo Clara zanechala / Ellen M. Wisemanová | Keď slová nestačia...

Čo Clara zanechala

Autor: Ellen Marie Wisemanová
Originálny názov: What She Left Behind
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2016
Počet strán: 358

Sedemnásťročná Izzy Stonová žije v usporiadanej pestúnskej rodine. Pred desiatimi rokmi jej mama zastrelila svojho manžela, Izzinho otca, a odsúdili ju na doživotie . Izzy, zdrvená matkinou zjavnou stratou zdravého rozumu, ju odmieta navštíviť vo väzení. Náhradní rodičia pracujú v miestnom múzeu a Izzy zapoja do projektu katalogizácie predmetov objavených za múrmi chátrajúcej štátnej psychiatrickej liečebne. V záplave opustených osobných vecí pacientov Izzy v batožine Clary Cartwrightovej nachádza kôpku neodoslaných listov, starý denník – a svoju vlastnú trinástu komnatu.
Clara v roku 1929 dovŕšila plnoletosť a ocitla sa v životnej etape, keď ju ubíja spolužitie s panovačnými rodičmi a jej jedinou nádejou je láska k chudobnému prisťahovalcovi z Talianska. Odmietne sa vydať za muža, ktorého jej rodičia vybrali, a otec ju proti jej vôli posiela do nóbl domova pre psychicky labilných ľudí, po páde na burze však prichádza o majetok. Claru preto premiestnia do štátneho psychiatrického ústavu, kde liečba na úrovni doby prináša ľuďom viac utrpenia ako úľavy.
Zatiaľ čo Izzy čelí výzvam, ktoré prináša nová etapa jej života, Clarin príbeh je úzko spätý s minulosťou. Napriek tomu majú niečo spoločné. Ak Clara nikdy netrpela žiadnou duševnou poruchou, čo by mohlo vysvetliť či obhájiť násilný čin Izzinej mamy? Skladaním mozaiky Clarinho života je Izzy nútená prehodnotiť svoje vlastné životné kroky. Závery sú nečakané a ohromujúce.

Na úvod by som chcela povedať, že pri tejto knihe som veľmi váhala, či si ju chcem prečítať, alebo nie. Veľmi ma zaujala anotácia, ktorá znela sľubne, ale aj tak som mala veľké pochyby. Avšak prekonala som to, a povedala som si, že to skúsim. Výsledok? Dostala som do rúk knihu na ktorú nikdy nezabudnem. Ale poďme pekne od začiatku...
Ak ste o tejto knihe ešte nepočuli, tak vás ubezpečujem, že je to úplne v poriadku. Čo Clara zanechala je čerstvá novinka z dielne Ikaru. Vyšla v apríli a keby som nebola blogerka, tak úprimne priznávam, že neviem či by som sa k nej dostala, pretože mám pocit, že okolo nej nebolo až tak počuť a mala pomerne málo reklám. Ale aj to je v poriadku. Som rada, že vám tento klenot môžem predstaviť ja.

Teraz si predstavte situáciu. Máte radi, keď sa vám stane, že napríklad v knižnici objavíte neznámu knihu, strašne vás láka prečítať si ju, požičiate si ju a potom vás tak ohromí až nechápete, že ste o nej doteraz nepočuli? Toto je presne ten prípad. Pre mňa neznáma kniha, neznáma autorka, výber pomaly naslepo. A tak krásny výsledok! Toto nie je obyčajná kniha. Keď som ju čítala prežívala som asi všetky pocity, ktoré sa prežiť dajú. Je to zaujímavý a originálny príbeh, ktorý by nemusel byť taký skvelý nebyť úžasného spracovania autorky, ktorá svoj nápad dotiahla na výbornú. Svojim pútavým štýlom si ma úplne omotala okolo prstu a ja som jej žrala každé jedno slovíčko. Zo začiatku som mala pocit, že to nebude dobré. Jej štýl mi prišiel príliš opatrný, nevypísaný, ale čím ďalej som čítala, tým bola Ellen istejšia a prejavovala svoj talent stále viac a viac. A musím povedať, že jej veľkou prednosťou sú opisy! Opisy dokážu často pokaziť knihu, pretože ich je veľa a sú nezáživné, ale tu je to iné. Všetky situácie, ale aj priestory opísala tak vierohodne, až som sa cítila akoby som bola uprostred.

Neviem či tu mám niečo čo by som mohla knihe vytknúť. Jediným mínusom bol pre mňa začiatok ako som už vyššie spomínala. Myslela som, že ma to nebude baviť a že anotácia žiaľ znela lepšie než je samotná kniha, no mýlila som sa. Po pár kapitolách som sa nevedela donútiť prestať čítať, takže nevidím tu žiaden problém. Táto knižka má silnú myšlienku. A veľmi... Človek tu príde až na dno svojich síl a okúsi koľkú bezmocnosť a krutosť je schopný zniesť. Staré psychiatrické liečebne ma vždy desili len čo som o nich niečo započula a teraz som sa v podstate porad ocitla uprostred jednej z nich. Nikdy som nebola zástancom týchto liečební. Tých ľudí tam skôr týrali než im pomáhali a tu sa to len potvrdilo. Takéto miesto je plné žiaľu, opustenosti, bezmocnosti a beznádeje. Nedá sa tomu ujsť. Pri čítaní vás husia koža bude sprevádzať ako samozrejmosť.

Postavy sú výborné. Hlavné postavy tu máme dve. Jedna je zo súčasnosti a druhá z minulosti. Prvou a zároveň súčasnou hrdinkou je Izzy. Izzy si v živote prešla svojim. Ako malá bola svedkom vraždy svojho otca pričom páchateľom bola jej vlastná matka. Odvtedy sa je život obrátil naruby a z jednej pestúnskej rodiny putovala k ďalšej a ďalšej... Izzy ako hrdinka je fajn. Obľúbila som si ju a bavilo ma čítať príbeh z je pohľadu aj keď v knihe sa nachádza hrdinka, ktorá mi prirástla k srdcu o niečo viac a tou je Clara. Tú som si zamilovala. Obdivujem ju za jej neutíchajúcu nádej a vieru. Za jej silu, odhodlanie a trpezlivosť. Nedala sa zlomiť, nič ju nepoložilo. Všetko pretrpelo so zdvihnutou hlavou a ja si ju za všetko čo prežila neskutočne vážim. Ona je "krásny" príklad toho koľko nespravodlivosti je na svete.

Čo sa mi veľmi páčilo bolo striedanie pohľadov. Nebolo to také to klasické kedy sa iba striedajú pohľady od jednej postavy k druhej, ale tu sa menila doba, čas, spôsoby. Milujem keď sa v príbehoch strieda prítomnosť s minulosťou a vzájomne sa prelínajú. Vždy ma to absolútne očarí a do príbehu sa vďaka tomu ponorím ešte viac. Túto knihu ešte dlho nedostanem z hlavy. Mám pocit akoby som ten príbeh prežila a nie prečítala. Nedokázala som knihu len tak odložiť a prestať čítať. Nešlo to! Mňa len teraz začína mrzieť, že táto kniha nie je medzi čitateľmi až taká známa. Veľmi by ma potešilo keby vás moji milí čitatelia oslovila a keby ste si ju prečítali a snáď odporúčali ďalej. Ja vám ju určite odporúčam :)! Nedajte sa odradiť začiatkom a nechajte sa strhnúť mrazivými pazúrmi chladného ústavu Willard.

Moje hodnotenie :

Mesačná chvastačka - Apríl 2016

Ahojte :)! Vítam vás pri mojej obľúbenej rubrike a to pri Mesačnej chvastačke! Som rada, že tento mesiac som na ňu úspešne nezabudla a mám čas na to aby som ju mohla napísať. Priznávam, že na chvastačku za marec som úplne zabudla a o predchádzajúcich mesiacoch ani nehovorím. Nové aprílové knižky stoja rozhodne za to. Zo všetkých mám obrovskú radosť :).

Kúpené knihy :

Lupene vo vetre, Budú aj tŕne, Záhrada tieňov / V.C.Andrewsová - Pre mňa je táto séria novinkou a ešte stále iba objavujem jej "krásy." Zatiaľ som čítala iba prvý diel s názvom Kvety v podkroví (recenzia TU) a druhý diel Lupene vo vetre (recenzia). Obe sa mi veľmi páčili. Andresová je perfektná autorka, ktorá má svoje príbehy do detailov vymyslené. Navyše je to kráľovná zápletiek! Do zbierky mi chýba ešte štvrtý diel - Ovocie minulosti, tak mi držte palce aby som ho zohnala čo najskôr :). Čo sa týka tejto série, tak určite odporúčam :)!

Búrlivé výšiny / Emily Brontë - Čistá srdcovka! Som strašne rada, že som sa rozhodla vyzbierať túto edíciu kníh od Slovartu. Sú prekrásne! A Búrlivé výšiny obzvlášť milujem. Nie je to len tak obyčajný klasický román. Drsné prostredie prírody a kruté postavy sú priam až fascinujúce! Je to jedna z mojich najobľúbenejších klasík :).

Anna v Redmonde, Anna v Summerside / L.M.Montgomery - Čo na tom, že mám aj staré vydania? Anny nie je nikdy dosť, a najmä vtedy keď vyjde nové krásne vydanie! Tie obálky sú úžasné! Nikdy sa na ne neviem vynadívať. Už sa teším, keď si dám re-reading a stretnem sa so svojou starou dobrou priateľkou, ktorá mi je po celý život spriaznenou dušou :).

Na záver sem pridám pár fotiek oddelene. To skrátka musí byť :D. A ďakujem vám za pozornosť :)!

Lupene vo vetre / V.C.Andrewsová | Po štyroch rokoch v podkroví

Lupene vo vetre

Po štvorročnom utrpení sa súrodencom podarí z nenávideného podkrovia ujsť. Zhodou priaznivých náhod sa dostávajú k šľachetnému lekárovi Dr. Sheffieldovi, ktorý sa ich ujme a umožní im štúdium. Na starších deťoch, Cathy a Chrisovi sa čoraz väčšmi prejavuje vplyv minulosti, okrem toho v Cathy narastá túžba po pomste.

Tak teda kde začať? Je pre mňa veľmi ťažké hodnotiť a celkovo písať recenziu ohľadom tejto knihy, pretože jej námetom je pomerne ťažká téma. Prvý diel opisoval život štyroch súrodencov Chrisa, Cathy, Carrie a Coryho, ktorý sú nedobrovoľne zavretý okolo tri a pol roka v podkroví. Bez možnosti vyjsť von, uniknúť, vzoprieť sa. Žiadne slnko, láska od rodičov, skrátka nič. Kto čítal prvý diel chápe ako veľa emócií sa tam odohráva. Ľútosť, zmätenosť, hnev, pochopenie... Keď som dočítala Kvety v podkroví cítila som sa absolútne vyčerpane. Pokiaľ viem, tak by to malo byť podľa skutočného príbehu. Nemohla som uveriť ako sa mohlo niečo také stať a ako sa niektorí ľudia môžu chovať tak ako sa chovajú. No očividne sa aj takéto veci stávajú. 

Kým som sa dostala k druhému dielu, trvalo mi to nejaký čas. Bola som veľmi zvedavá ako sa bude ďalej rozvíjať život súrodencov. Nájdu svoj šťastný koniec? Podarí sa im splniť si svoje sny, ktoré si vytvorili počas osamelých rokov? Všetky tieto otázky mi vírili hlavou a dúfala som v to, že sa dočkám aj odpovedí. Dúfala som, že sa pomstia. Že sa pozrú do očí ľuďom, ktorý na sebe nesú vinu a pocítia pocit víťazstva. Dúfala som v ich šťastie a splnenie snov. Priala som Cathy aby sa stala slávnou primabalerínou a Chrisovi aby vyštudoval medicínu. Želala som si to skoro tak veľmi, ako oni sami. Príbeh sa však odvíjal mnohými cestičkami, ktoré boli skutočne veľmi kľukaté...

Lupene vo vetre začínajú úplne plynule nadväzujúc na Kvety v podkroví. To ma potešilo, pretože takéto plynulé začiatky mám pri sériach rada. A pri tejto to bolo priam až žiadúce. Pre Virgíniu Andrews patrí veľký obdiv. Jedna vec je vymyslieť nejaký príbeh, no druhá vec je napísať ho a ešte k tomu tak výborne. Jej knihy sú doslova nadčasové a aj keď nie sú vyslovene staré, tak aj tak sú na tú dobu veľmi otvorené čo je ďalším obrovským plusom. Rieši rôzne témy a nebojí sa ich vyslať svojimi myšlienkami do sveta. Troška ma mrzí, že som si nestihla o Andrewsovej čo to zistiť, pretože by ma zaujímalo aký mala život a či ju k jej príbehom niečo viedlo. Určite si preto o nej niečo naštudujem. Ale Virgínia je naozaj pani spisovateľka. Jej štýl písania je svojský a tak by ste jej knihy rozpoznali kdekoľvek a kedykoľvek. Dokáže pútavo a veľmi dôveryhodne rozprávať príbehy o ktorých sa točia jej knihy. Skvele vykresluje situácie a v zápletkách, ktoré vymýšľa je neprekonateľná. A navyše nedá sa poprieť, že naozaj s veľkým potešením používa zvraty v deji. Vždy keď už máte pocit, že je to dobré a všetko zlé je preč, tak vás musí presvedčiť o tom, že sa mýlite a to najhoršie je ešte len pred vami. 

Síce od jednotky ubehol iba jeden diel, no časovo sa to veľmi posunulo. Postavy už nie sú deťmi. Stali sa dospelými ľuďmi, ktorý sa postupne vyvinuli, na všetko si utvrdili svoj názor a začali svojim spôsobom žiť ďalej. Najstarší zo súrodencov Chris sa však pre mňa až tak veľmi nezmenil. Stále je láskavý, múdry, chápajúci a dobrý. Je veľmi obetavý, trpezlivý a rozvážny. A je aj veľmi oddaný. Keď niekoho ľúbi, tak je schopný ľúbiť toho človeka hoc aj do konca života aj keby mu to nebolo opätované. Chrisa mám naozaj veľmi rada. Je mierny. Keď Cathy nevládze ísť ďalej, alebo ju opantáva túžba po pomste, tak sa ju snaží zmierniť. Páči sa mi, že on si naozaj vzal život do vlastných rúk a snažil sa dosiahnuť tie najlepšie ciele.

Cathy... Nuž akoby som to povedala. Cathy som mala rada. Svojim spôsobom ju mám rada doteraz. No Cathy aj keď s dobrým úmyslom ide tými horšími cestami. Ona nie je zlá. To rozhodne nie. Len už som z nej naozaj bola nervózna a mierne mi liezla na nervy. Konala bezmyšlienkovo a úplne hlúpo. Jej chápanie a názory boli niekedy tak strašne hlúpe až mi rozum zastával. Bola naivná a nechala so sebou mávať aj keď si myslela presný opak. Keď si už aj premyslela nejaký dobrý plán a bola plne rozhodnutá ho uskutočniť, tak to zrazu úplne pretočila a nestačila som sa čudovať. Neviem čo si mám o Cathy myslieť. Mám ju rada, ale niekedy by som jej naozaj otrieskala knihu o hlavu nech sa konečne preberie.

Kniha skončila viac ako zaujímavo. Koniec nebol len tak obyčajným koncom, ale bolo to veľkolepé. Som naozaj zvedavá čo sa bude diať v treťom diely. Verím, že to bude taktiež zaujímavé a ja opäť budem na nervy. Niekedy bola táto kniha fakt masaker a mám pocit, že bude ešte horšie, čím moja zvedavosť na pokračovanie narastá. Som veľmi rada, že som sa do tejto série po dlhšom čase odkladania pustila. Odporúčam ju každému jednému! Tieto knihy nie sú dobré, sú perfektné! Príbeh je strhujúci a myslím, že naň asi nikdy nezabudnem, pretože aj keby som chcela, tak toto z mysle vytlačiť nejde. A čo vy? Čítali ste sériu Kvety v podkroví?

Moje hodnotenie :

Čo nového v knižnom svete? Ikar zaručene poteší! | Jojo Moyes

Ahojte :)! Vítam vás pri dnešnom menšom článku, ktorý som sa rozhodla venovať knihe/filmu Predtým ako som ťa poznala od autorky Jojo Moyes. Už pred nejakým tým časom sa do sveta donieslo, že v kinách sa dočkáme spracovania práve tejto knižky. Obsadenie je viac ako sľubné, pretože hlavného mužského hrdinu si zahrá obľúbený Sam Claflin, ktorého asi nikomu nemusím predstavovať. Úprimne keď som sa dozvedela o tom, že bude film a kto všetko tam hrá, tak som sa veľmi potešila. Knihu som ešte bohužiaľ nečítala a niesom si celkom istá či si ju prečítam ešte pred filmom, no po tom čo som videla trailer ma tento príbeh neskutočne zaujal. Aj tie krátke dve minútky mi spôsobili zimomriavky po celom tele a obrovské nadšenie. Určite si to plánujem prečítať a určite na to pôjdem do kina. Pre tých čo nevedia, tak slovenská premiéra by mala byť zhruba 30.6.2016. A prečo som sa rozhodla venovať článok práve tomuto príbehu? Pretože Ikar poteší každého nadšenca na Slovensku! Pýtate sa prečo? Pretožeeee.....

Plánuje sa druhé vydanie knihy! Presný dátum ešte nie je známy, no malo by to byť v čase kedy príde do kín aj film aby to vyšlo pekne spolu. Ja osobne som obrovský milovník filmových obálok a tak už vidím akú budem mať dilemu, keď sa budem rozhodovať, či si ju zoženiem v pôvodnej verzií, ktorá mi pasuje k ostatným knihám Jojo Moyes, alebo v tejto. Každopádne klobúk dole. Obálka vyzerá krásne a čím viac sa na ňu dívam, tým mám väčšiu radosť a viac sa teším. Verím tomu, že film u mňa prekoná všetky moje očakávania. A čo vy... čítali ste už knihu :)? Plánujete ísť do kina na film? Pre istotu vám sem priložím aj anotáciu :).

Lou Clarková vie všeličo. Vie, že jej otec si ťažko hľadá prácu, vie, koľko krokov treba prejsť od autobusovej zastávky k rodičovskému domu. Vie, že sa jej páči práca v bistre, a vie, že možno neľúbi svojho priateľa Patricka, oduševneného športovca.
Zato nevie nič o klasickej hudbe, nevie, že príde o miesto, a keby tušila, čo ju čaká, asi by prišla o rozum.
Will Traynor vie, že po dopravnej nehode stratil chuť do života. Vie, čím bol kedysi, vie, že všetko sa mu teraz zdá malé a neradostné, a veľmi presne vie, ako s tým skoncovať.
Zato nevie, že Lou mu vtrhne do života ako farebná búrka. A ani jeden z nich nevie, že jeden druhého navzájom navždy zmenia.

Popravde mám pre vás ešte jednu správu. Nielen že sa môžeme tešiť z druhého vydania Predtým ako som ťa spoznala, ale Ikar pripravil ešte jedno milé prekvapenie. Vydajú pokračovanie! Áno, áno a ešte raz áno! Nie je to úžasné? Ikar si podľa mňa zaslúži jedno veľké vďaka :). Pre zvedavcov sem vložím anotáciu. Ja si ju radšej neprečítam aby som si nevyzradila nejaké dôležité veci z jednotky. A čo sa ešte týka dátumu tiež ešte nie je presne známy, ale kniha by mala vyjsť niekedy v júni.

Keby ste stratili niekoho, koho veľmi milujete, zmenil by sa váš pohľad na svet? Prehodnotili by ste rebríček svojich životných hodnôt? V románe Jojo Moyesovej, ktorý je pokračovaním osudov hlavných hrdinov bestsellera Predtým ako som ťa poznala, sa Louisa Clarková vydáva na podobnú cestu a hľadá odpovede na svoje otázky. Po intenzívnom šesťmesačnom vzťahu s paralyzovaným Willom Traynorom, ktorý sa rozhodol ukončiť svoju pozemskú púť asistovanou samovraždou, sa prebíja životom bez neho. Sama má nepríjemnú nehodu, čo ju prinúti vrátiť sa domov k rodine. Akosi cíti, že sa opäť ocitla tam, kde sa všetko začalo. Telo sa jej pomaly uzdravuje, ale duša nie. Život po Willovej smrti znamená pre Lou učiť sa všeličo odznova, budovať na nových základoch. Ošetrovateľ Sam Fielding, pre ktorého sa kontakt so životom a smrťou stal povolaním, je azda jediný, kto ju môže pochopiť. A vtom sa z Willovej minulosti nečakane vynorí jeho 16-ročná nezvládnuteľná dcéra Lily, ktorá prevráti Lou všetky jej doterajšie plány...

Na záver by som vám chcela poďakovať ak ste sa dopracovali až sem. Budem veľmi rada ak mi do komentáru napíšete názor na knižku a troška ma navnadíte. Ktovie? Možno si ju práve vďaka vám prečítam oveľa skôr :). A keďže je trailer taký krásny, tak mi nedá nepriložiť ho sem. Komu prekáža, keď si ho pozrie hoc aj 20. krát? Mne určite nie :D.

Postav hliadku / Harper Lee

Postav hliadku

Azda nijaká kniha v poslednom čase nevyvolala toľko otáznikov ako román americkej spisovateľky Harper Leeovej Postav hliadku. Autorka, známa jedným z najpopulárnejších románov 20. storočia Nezabíjajte vtáčika (1960), sa po vydaní tejto knihy na dlhý čas odmlčala. Až v roku 2014 sa v jej trezore našiel rukopis druhého diela, ktoré bolo vlastne jej literárnou prvotinou. Napísala ho v päťdesiatych rokoch 20. storočia, ale vydali ho až v roku 2015. Dejová línia je takisto posunutá asi o dvadsať rokov. Hlavná detská postava z románu Nezabíjajte vtáčika Jean Louise Finchová (Scout) žije teraz v New Yorku a ako dvadsaťšesťročná prichádza do rodného mestečka Maycomb. S prekvapením zisťuje, že jej otec Atticus, ktorý sa kedysi nezištne ujal úlohy obhajcu v procese s mladým černochom, sa teraz angažuje v rasistickej Rade občanov. Vzťahy medzi miestnym belošským a černošským obyvateľstvom sa mimoriadne zhoršili.

Dej sa odohráva na pozadí širšieho historického kontextu a spoločenské napätie sa prenáša aj do vzťahu Jean Louise k otcovi, príbuzným, rodine, niekdajším známym i dávnemu priateľovi Henrymu. Znova si uvedomuje, aké je dôležité – v súlade s biblickým odkazom – postaviť svoju hliadku, ktorou je predovšetkým svedomie.

Kniha Postav hliadku je voľným pokračovaním nestarnúcej klasiky, ktorá si získala srdcia mnohých čitateľov a to knihy Nezabíjajte vtáčika. Dej nepokračuje plynule od jednotky, ale je posunutý o 20 rokov kedy sú naše obľúbené detské postavy dospelými ľuďmi a na detské časy už iba nostalgicky spomínajú. Ako čas plynie aj pomerne pokojné mestečko Maycomb mení svoje zabehnuté koľaje a menia sa aj ľudia v ňom. Postavy sa vyvíjajú a problematika vtedajšej doby sa naoko rieši, no reálne stupňuje. Všetko je tak kráske rovnaké, ale zároveň iné.

Pri prvom diely, ktorý je u čitateľov obľúbenejší a ktorý je veľmi uznávaný som bola prekvapená, pretože aj keď je to silný príbeh, tak mne osobne tá kniha nedala až tak veľa ako by mala. Páčila sa mi, ale bolo tam to ale. Neviem prísť na to prečo sa mi až tak nevryla pod kožu, ale určite netvrdím, že to je zlá kniha, alebo, že by sa mi nepáčila. Kniha je to dobrá a odporúčam ju každému. Možno je problém aj v tom, že som od nej mala až príliš veľké očakávania čo sa väčšinou veľmi nevyplatí. Pri druhom diely som si povedala, že nebudem očakávať nič. Nechám sa uniesť príbehom a uvidíme. A prekvapivo sa mi páčil. Neviem či viac, ale mám pocit, že som si z neho viac odniesla. Mám voči nemu pár výhrad, ale to predsa musí byť, no hodnotiť ho musím veľmi kladne.

Štýl písania skvelej autorky Harper Lee mám k celku rada. Píše veľmi zaujímavo a svojsky. Ona má tak veľmi originálny štýl písania, že jej rukopis skrátka rozpoznáte aj keby pod ním nebola podpísaná nech sa deje čo sa deje. Má výborné opisy či už postáv, alebo prostredia. Vie dobre vykresliť situácie a rozpoloženie hrdinov. Ale... Zase to ale. Mne osobne príde niekedy veľmi chaotický. Dokonca som našla medzi jednotkou a dvojkou veľkú nezhodu a určite sa o nej musím porozprávať s niekym čo to už čítal. Pre istotu som si to aj pozrela, či sa nemýlim a nie nemýlim. Jedna podstatná vec tam proste nesedí a je inak v jednotke a je inak v dvojke. Možno je to chybou prekladu, ale mám pocit, že nie. Neviem si to vysvetliť.

Postavy prešli veľkým procesom vývoja. Prirodzene je to aj preto, že z Jean Louise sa stala dospelá žena, ale zmenou prešli aj dospelé postavy. Aj keď, keď sa tak zamyslím, tak Jean sa až tak nezmenila.U nej je dospelosť iba maska pred okolím, no stále je to nespútané dievča, ktoré má svoje názory, ktorých sa pevne drží a ktoré vie čo je správne a bojuje za to ako levica. Jean mi je veľmi sympatická, pretože nemá predsudky ako ostatný. Je jej jedno či vidí černocha, alebo belocha. Ona vidí človeka. Je to inteligentná žena a páči sa mi, že si ide za svojim. Pokojne mohla podľahnúť predsudkom a byť ženou bez názoru, no ona sa tomu ubránila a presadzovala si svoje za cenu čohokoľvek, pretože vedela, že je to správne.

Pre mňa je najobľúbenejšou postavou Atticus. Je to inteligentný, rozvážny človek. Tak ako aj Jean aj on je bez nezmyselných predsudkov. Atticus koná iba to čo je správne podľa jeho svedomia. Tiež je schopný bojovať za svoju pravdu za akúkoľvek cenu a preto si ho veľmi vážim. Svojim deťom odovzdal mnoho múdrosti a vďaka nemu sú také aké sú. Keď som čítala Nezabíjajte vtáčika, tak som túžila a predstavovala si ako v teplý letný večer číta Atticus noviny na verande, okolo neho sedia Jean s Jemom a počúvajú jeho múdrosti a poznatky a naozaj som túžila prisadnúť si a počúvať spolu s nimi. V tomto diely sa Harper Lee dosť zahrala s čitateľom, pretože Atticus tu má taký zvláštny postoj a priznávam, že som už naozaj nevedela čo si o ňom myslieť a začínala som o ňom pochybovať. No celá situácia je komplikovaná...

Knihy Harper Lee majú obrovskú myšlienku a nesú veľké posolstvo. Vôbec sa nedivím, že je to takou uznávanou klasikou a najmä v Amerike. Tieto príbehy neskutočne reálne ukazujú aký nezmyselný postoj vtedy mali ľudia a ako dokázali ovplyvniť jeden druhého názormi. Tu strašne prevláda pokrytectvo a myslím si, že ľudia boli zbabelí. Keď už začali ten veľký omyl báli sa priznať si to a báli sa zmeny. Táto téma je ťažká a rozhodne je na dlhšie polemizovanie. Čo sa týka knihy, tak určite vám ju odporúčam :). Čítanie neoľutuje. Dokonca aj mne sa po druhom diely podstatne zmenil uhol pohľadu a obľúbila som si to o niečo viac.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

Labyrint: Smrteľná liečba / James Dashner

Smrteľná liečba

Thomas z vlastných skúseností dobre vie, že CHAOS-u nemožno veriť. Predstavitelia organizácie ho však presviedčajú, že klamať už nie je potrebné. Zo skúšok zozbierali všetky potrebné údaje a teraz sa spoliehajú iba na Flekárov s obnovenou pamäťou, že im pomôžu naplniť poslanie. Flekári majú dobrovoľne absolvovať posledný test a dokončiť tak plán, ktorým je vyvinutie lieku na erupciu. CHAOS však netuší, že sa stalo niečo, čo nemohli predvídať nijaké skúšky ani premenné. Thomas si pamätá oveľa viac, než predpokladajú. A vie aj to, že CHAOS-u nemôže veriť ani slovo. S klamstvami je koniec. Lenže pravda je nebezpečnejšia, ako si Thomas vie predstaviť. Prežil Labyrint aj Zhorenisko. Prežije však aj smrteľnú liečbu?

Pamätám si akoby to bolo iba včera, kedy som si prvýkrát pozrela film s názvom Labyrint. Bola som z toho nadšená a veľmi som si chcela prečítať aj knihu, ale v tom čase ich mali preložené iba naši českí susedia a tak som si povedala, že už vydržím do nášho vydania. Čakala som a dočkala som sa. Prvý diel som prečítala jedným dychom a počas jeho čítania som zabúdala aj na vlastnú existenciu, taká som do toho bola pohltená. Nevedela som sa ubrániť radosti, keď druhý diel vyšiel iba mesiac po tom prvom. Ihneď som sa doň samozrejme pustila a aj keď bol super pre mňa bol trošičku slabší a vlastne celkovo ho považujem za najslabší z celej série, ale nie zlý to netvrdím, pretože páčiť sa mi páčil. Koniec bol prekvapivý a tretí diel bohužiaľ vtedy nevyšiel hneď o mesiac ako druhý, ale tam už som si musela počkať. Stálo za to, to čakanie?

Asi by som vás mala naťahovať a zhrnúť pre a proti, ale to skrátka nejde. Či to za to stálo? Stálo! Z tretieho dielu som nadšená. Síce by ma nenahnevalo keby bol ten koniec nejako viac prepracovaný a malo by to nejaký veľký moment odhalenia, alebo skrátka niečo v tom duchu, no nič to. V treťom diely sa od začiatku až do konca niečo dialo. Bolo to plné akcie, bojov, zvratov, odhalení a emócií. Keď som sa púšťala do tejto knihy, tak som už bohužiaľ poznala hlavný spoiler na ktorý som dávnejšie natrafila, ale prekvapivo mi to až tak nevadí. To, že som vedela, že sa to stane mi neubralo na pocitoch, keď na to prišlo. Ak ste to čítali, tak viete čo mám na mysli. 

Nemôžem uveriť, že ten čas, tak rýchlo beží. Mám stále pocit, že som z touto sériou ešte iba na začiatku a čakajú ma s ňou ešte dlhé chvíle. Nedokážem pochopiť, že už som to dočítala a je koniec! Naozaj môžem úprimne povedať, že séria Labyrint mi bude veľmi chýbať. Je to jedna z tých sérií pri ktorých chcete čo najskôr dočítať aby ste vedeli čo bude na konci, ale zároveň ju túžite čítať donekonečna. Samozrejme, že mala svoje chyby, ale cez všetko si ma získala a obľúbila som si ju. Je mi ľúto, že už je koniec. Bude mi to veľmi chýbať. Ale určite si tieto knižky ešte niekedy prečítam a určite to nebude len raz. Táto séria patrí k tým lepším a tak si fanúšikov zaslúži.

Autora Jamesa Dashnera som si taktiež veľmi obľúbila. Jeho štýl písania je geniálny. Dokáže ľahko a prehľadne bez toho aby bol čitateľ zmätený opísať situácie v ktorých je plno akcie a výborne sa dokáže hrať s našimi citmi, pretože nemôžete to čítať s tým, že budete citovo chladný. Aj keby ste chceli, tak sa to nedá. Vytvoril úžasné postavy, ktoré majú svojské črty a charaktery. Behom troch dielov mi chlapci z Labyrintu neskutočne prirástli k srdcu, či už tu boli iba nejakými bočnými postavami, či boli protivný... Každého z nich som si obľúbila iným, svojským spôsobom. Som rada, že som ich mohla spoznať a prežiť s nimi veľa pekných, ale aj ťažkých chvíľ v ktorým som s nimi často poriadne cítila.

Hlavného hrdinu Thomasa som mala asi najradšej. Thomasa a Newta. To boli moji obľúbenci. Thomas je odvážny a pre svojich priateľov by sa obetoval aj keby ho to malo stáť život. Vie byť milý, ale naopak sa vie aj poriadne naštvať a nakopať zadky nepriateľom. Newt je takisto odvážny. Takisto dokáže komukoľvek nakopať zadok, ale je to strašný dobrák. Z neho tá milota a dobrota priam srší. V každej situácií je tam pre svojich priateľov, podporuje ich a vymýšľa plány, ktoré často pomôžu. Newta mám možno ešte radšej ako Thomasa.

Čo sa mi z jednej stránky páčilo je aj to, že v treťom diely sa dozvieme viac o ľuďoch nakazených erupciou a o tom ako to funguje mimo Labyrintu v normálnom svete. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé, pretože akosi ma nikdy nenapadlo, že aj v týchto časoch svet vôbec funguje a ľudia žijú v mestách. Najradšej by som sa o tom dozvedela ešte viac a prenikla ešte hlbšie. Chcela by som vidieť ako vyzerá taký normálny deň normálneho smrteľníka, ale to už bohužiaľ nejde a našťastie som sa s tým už zmierila. Ono je veľa vecí o ktorých by som sa ešte rada dozvedela, no ostali predo mnou zakryté a Dashner ich neodhalil.

Čo by som knihe vytkla? Asi nič. Mohla by som prakticky skritizovať koniec keby som veľmi chcela, ale mne popravde až tak nevadil. Mohlo to skončiť nejak viac šokujúco (?) s väčšími odhaleniami, ale páčilo sa mi to aj tak ako to je. V podstate prekvapivé to je aj takto, takže sa nesťažujem. Bola som t toho mierne rozpačitá a musela som si to premyslieť, no výsledok je, že som spokojná. Či vám túto sériu odporúčam? Jednoznačne! Prvý diel vám vyrazí dych, druhým plynulo preplávate a tretí vás nenechá chladným. Určite odporúčam každému jednému. Táto séria stojí za prečítanie a tak som rada, že som si ju mohla prečítať a prežiť ju :).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

Učiteľ tanca / Julie Klassen | Alebo kráľovná klasík v 21. storočí

Učiteľ tanca

Keď sa Alec Valcourt, londýnsky učiteľ tanca, ocitne v role hlavy rodiny, presťahuje sa spolu s matkou a sestrou do zapadnutej dedinky v grófstve Devonshire, aby tu začal nový život. Čaká ho však nepríjemné prekvapenie: vedúca osobnosť dediny, lady Midwinterová, z istých dôvodov, ktoré sú pochované hlboko v jej minulosti, tanec zakázala. Alec nečakane nachádza spojenca v jej dcére. Hoci si spočiatku od koketnej Julie Midwinterovej udržiava odstup, postupne zisťuje, že pod smelým zovňajškom sa skrýva zraniteľná duša. Julia si napriek matkinmu nesúhlasu pekného učiteľa tanca hneď obľúbi, no nedokáže pochopiť, prečo odišiel z Londýna a vyhýba sa otázkam týkajúcim sa jeho minulosti. Podarí sa Julii s Alecovou pomocou odhaliť staré tajomstvá a vniesť do pochmúrnej dedinky a do matkinho uboleného srdca nový život? Vďaka Učiteľovi tanca vám pred očami ožije zaujímavé povolanie, ktorého cieľom bolo mladým dámam a džentlmenom vštepiť spoločenské zručnosti zvyšujúce šancu nájsť si „dobrú partiu“ – majetného partnera.

Učiteľ tanca je pre mňa druhým stretnutím s autorkou Julie Klassen. Minulý rok som od nej po dlhom váhaní čítala Učiteľovu dcéru, ktorá ma vtedy veľmi nadchla a tak som si povedala, že určite si od nej prečítam aj ďalšie knihy. Ak by ste mali záujem, tak recenziu na ňu nájdete TU. Určite odporúčam! Ak sa nemýlim v čase, kedy som ju čítala boli u nás vydané len dve knihy od Julie a to Učiteľ tanca a Učiteľova dcéra. V tom čase mi to bolo veľmi ľúto, pretože som nevedela pochopiť ako je možné, že táto autorka nezožala veľký úspech. Po necelom roku som sa konečne dostala k Učiteľovi tanca a viete čo som zistila? Za ten necelý rok sa vydali ďalšie dve nové knihy. To bola radosť! Julie Klassen má kníh požehnane a tak dúfam, že sa raz v mojej knižnici objavia všetky. Nielen, že sú to úžasné knihy, ale majú aj krásne obálky na ktoré sa je v poličke radosť pozerať. Ale teraz už prejdime na to ako sa mi páčil Učiteľ tanca :).

Viem, že by som nemala porovnávať, ale tak nepomôžem si. Určite to bolo úplne iné ako Učiteľova dcéra. Zo začiatku som si vravela, že sa mi dokonca dcéra páčila viac, ale neskôr som to určite prehodnotila. Obe sú iné a každá ma inú silnú a naopak slabú stránku. Učiteľ tanca je krásna kniha. Ukazuje ako mnohé udalosti dokážu človeku ublížiť a ako krivdy a nezhody dokážu vytrvať aj niekoľko rokov. Lenže táto kniha učí posunúť sa ďalej. Nemáme žiť len pre minulosť, ale najmä by sme sa mali tešiť z prítomných okamihov a z toho čo príde. V knihe sa nachádza mnoho krásnych myšlienok a právd. Je tu veľa situácií v ktorým sa určite niektorý ľudia ocitli a tu sa postavy pomaly vyrovnávajú a učia sa ísť ďalej. Všetko sa pomaly a postupne rozvíja a postavám sa ukazujú nové cesty.

Viete čo milujem najviac na tvorbe Julie Klassen? Obdivujem u nej to, že aj keď píše svoje knihy v 21. storočí, tak to vôbec nie je vidieť a čitateľ má úplne prirodzene pocit, že je v dobe Jany Eyrovej. Ona vás dokáže svojim talentom doslova preniesť do čias krásnych rób a zdvorilostných fráz. Je vidno, že si na svojich knihách dáva veľmi záležať aby boli čo najdôveryhodnejšie. Nie vždy sa človeku chce čítať poznámky autora a podobne, ale pri nej si ich prečítam vždy, pretože v nich opisuje ako nápad na príbeh vznikol, čo to obnášalo a ako sa dostala k mnohým informáciám. Napríklad mňa ako čitateľa to strašne zaujíma. Klasiku milujem a keď vidím, že dokáže prežiť aj v týchto časoch, tak ma to veľmi teší.

Postavy v učiteľovi sú rozhodne zaujímavé. Každá má určitú črtu, vlastnosť a tajomstvo. Hlavný hrdina je Alec Valcourt. On je veľkým plusom knihy. Je to pravý džentlmen. A navyše je strašne rozvážny, inteligentný, má obrovský zmysel pre povinnosť, ale je aj citlivý. Nad všetkým premýšľa do hĺbky a vždy nech mu čokoľvek príde do cesty, snaží sa to vyriešiť s chladnou hlavou. Nikdy sa nevzdáva. Nie je to žiaden klišé hrdina, ktorého si skrátka musíte či chcete, alebo nie obľúbiť. Aleca si obľúbite, alebo neobľúbite, no je to na vás. Ja určite patrím do prvej skupiny. Jeho osobnosť ma zaujala a som naozaj rada, že bol hlavnou postavou on.

Dá sa povedať, že druhou hlavnou postavou je dcéra lady Amelie Midwinterovej - Julia. Pri nej si niesom celkom istá, či si ju ľudia zamilujú tak ako vyššie spomínaného Aleca. Nie je zlá to určite nie, len... Ako to povedať? Trvá jej kým objaví samú seba. Jej charakter sa vyvíja počas celého príbehu. Zo začiatku som nevedela čo si o nej myslím. Miestami mi dokonca liezla na nervy. Je neskutočne tvrdohlavá, hádavá, odviazaná a tak ďalej. Napríklad mne vedelo dosť prekážať ako sa správala k lady Amelii. Nevravím, že lady bola vždy bezchybná, ale nepovažujem ju za až tak zlú ako ju občas vedela vykresliť. Som rada, že Julia sa nakoniec zmenila a bola vyrovnanejšia. Je škoda, že nemôžem spomenúť viac postáv, pretože každá jedna stojí za spomenutie. Naozaj každá.

Učiteľa tanca určite odporúčam každému z vás a najmä milovníkom klasiky. Pre niekoho to môže byť aj výbornou oddychovkou, pretože sú to ideálne knihy pri ktorých si iba tak sadnete v nejaké slnečné popoludnie a vrátite sa o mnoho rokov späť. Som strašne rada, že som narazila na takú úžasnú autorku akou je Julie Klassen a určite si plánujem (dúfam, že čo najskôr) prečítať jej ďalšie dve knižky, ktoré sú u nás preložené. A ako som už spomínala dúfam, že sa preložia aj ďalšie. Tieto knihy majú všetko čo čitateľ potrebuje. Krásna je na nich aj atmosféra! Vždy sa ocitnete v nejakej dedinke, ktorá je ako stvorená pre román a tá tajomnosť príbehu tiež stojí za to. Ja osobne mám vždy zo začiatku pocit, že som celú zápletku prekukla a potom sa to všetko poprekrúca a nestačím sa diviť. Dúfam, že vás táto kniha zaujala a že fanúšikov Julie bude čoraz viac :).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.

Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :