utorok 12. júla 2016

Čo nového v mojom svete, alebo ako som navštívila svoje rodné mesto.

Ahojte moji milí čitatelia :)! Je to už dlhý čas, čo sa na blogu objavilo niečo iné ako recenzia, prípadne Mesačná chvastačka pokiaľ na ňu ako obvykle nezabudnem :D. Vždy som si sľubovala, že sa posnažím a začnem sa článkom venovať oveľa viac, no vždy keď už aj vymyslím nejakú dobrú tému, rozmyslím si to a nenapíšem ani Ň. Tento článok vznikol tak troška spontánne. Neviem nakoľko máte radi osobné články, no napadlo mi, že by to mohla byť pre blog príjemná zmena. Neviem čím to je, no chuť písať články mám práve v lete. V lete je všetko akési iné a živšie, a tak mám potrebu písať viac a podeliť sa s vami o svoje zážitky. Dúfam, že sa vám bude článok páčiť a že vás aspoň troška pobaví :).

Nedávno som absolvovala veľmi nečakaný výlet. V jeden podvečer som sa dozvedela, že sa mám zbaliť, pretože už ráno odchádzam do Bratislavy. Tento výlet vymyslel ocino s ktorým som podľa plánu ráno vycestovala. Aby to nebolo chaotické a mne sa spomínalo čo najlepšie, budem písať denníkovou formou. 

ŠTVRTOK
Štvrtok bol deň, ktorým sa to všetko začalo. Vlak nám išiel okolo deviatej a nanešťastie sa potvrdili moje obavy... vlak mal meškanie. Avšak našťastie to bolo len 15 minút. Veľmi mi odľahlo, že to nie je viac, pretože predsa len málokto z nás túži stáť na stanici so všetkou svojou batožinou. Vlak prišiel už čoskoro a ja som s nadšením nasadla v ústrety novým zážitkom. Cesta nebola zlá, no trvalo to veľmi pomaly. Dokopy sme cestovali vyše troch hodín a tak mi už po čase bolo naozaj veľmi dlho. Samozrejme som si vzala aj niečo na čítanie. Rozčítaných mám Bohov Olympu, no rozmermi sú to veľké knihy a tak som si zabalila Charlieho malé tajomstvá s tým, že si prečítam obľúbené pasáže a podobne. Napokon som sa však k čítaniu moc nedostala, pretože ma všetko zo sedenia bolelo a nevedela som sa sústrediť. Spoločnosť mi teda robil Tom Odell, ktorého som počúvala väčšinu cesty. Dorazili sme v poriadku a v zdraví. Na týchto pár dní sme sa ubytovali u uja a tety. Po príchode sme si šli zložiť veci a takmer ihneď sme vyrazili do ulíc. Aj keď som v Bratislave vyrastala, pamätala som si z nej veľmi málo a tak bolo pre mňa väčšina vecí celkom nových. Prvý deň mi preto ocino ukazoval ulice kde sa začínala moja púť :D. Ukázal mi kde som vyrastala, kam so mnou chodili na prechádzky a rozprával mi mnoho zážitkov, ktoré sa k určitým miestam viažu. Bolo to pre mňa veľmi zvláštne vidieť miesta kde som žila a bývala, no aj tak som si ich nepamätala. No bolo to zároveň strašne milé. Keďže v blízkosti prežil detstvo aj ocino, ukázal mi miesta kde chodil s kamarátmi, kde býval a rozprával mi okolo toho kopec príbehov. Chcel ma zaviesť aj do cukrárne kde robili jeho najobľúbenejší koláč - karamelovú kocku, no ako naschvál mali dovolenku. Videla som miesta kam chodili moji rodičia kým som ešte ani nebola na svete a počula som o mnohých pekných chvíľach, ktoré spolu prežívali. Kým sme prešli tieto sídliská a počula som aj ocinovu povestnú vetu "Tu som chodil do školy", ktorú mi vždy so smiechom spomína mamina, ubehol nejaký ten čas. My sme však ani zďaleka neskončili. Vydali sme sa do mesta na čo som sa poriadne tešila. Ešte predtým sme sa však poprechádzali po sade Janka Kráľa čo je úplne úžasné miesto :). Prešli sme po Staro-Novom moste odkiaľ bol prekrásny výhľad a poriadne vyhladnutí sme sa išli najesť. Chuť nás veľmi rýchlo prešla, pretože sme si nevybrali najlepšie miesto kam pôjdeme, ale o tom škoda reči. V podstate najedení sme sa vydali na Obchodnú ulicu. K tomu miestu sa viazali ďalšie spomienky, pretože tam pracovala mamina. Keď sme tam boli, nemohla som z toho miesta spustiť oči. Všade boli samé kaviarničky a kebaby (čo som nečakala :D) a najmä úžasné kníhkupectvá. Keď sme už išli nižšie spleťov uličiek objavila som prekrásny antikvariát kde mali nádherné vydania starých kníh. Bolo to tam kúzelné :). Nakoniec sme sa dostali na Hviezdoslavovo námestie kde bolo taktiež naozaj krásne. Objavili sme tam výbornú zmrzlinu, ktorá síce aj poriadne stála, ale kopčeky boli obrovské a bola výborná, preto by bol hriech neochutnať ju. Bolo vidieť, že ľuďom chutí, keďže v rade bolo vyše 30 ľudí a to neustále. Ľudia vkuse odchádzali a prichádzali. Ponuka bola rôznorodá. Zmrzliny tam boli od ovocných, až po vegánske čo ma naozaj milo prekvapilo. Naspäť sme sa opäť vracali mostom. Absolvovali sme ešte jednu návštevu a "domov" sme prišli neskutočne unavení. Celý deň sme behali peši a tak som si ani necítila nohy. Spánok bol ako dar z nebies.





PIATOK
Tento deň sme mali naozaj poriadne nabitý! Ako prvé sme sa rozhodli, že navštívime Bratislavský hrad. Bolo by na čase, keď sme tam ešte nikdy neboli :D. A to tam žil ocino 21 rokov. Nuž nevadí, všetko je raz po prvý raz. Výhľad z hradu nemal chybu! Okolie bolo prekrásne a obom sa nám tam veľmi páčilo. Vzhľadom k tomu, že času bolo málo sme sa rozhodli, že na prehliadku dnu nepôjdeme no vykompenzovali sme si to inými výjazdmi. Tento výlet nám kofeín naozaj nechýbal, kedže sme chodili do kaviarne kedy sa len dalo čiže sa nemôžem sťažovať. Preto sme aj po výlete na hrad išli ako prvé do kaviarne. Navštívili sme naozaj rozkošnú kaviareň, kde okrem výbornej kávy mali aj samé zdravé veci. Celý deň sme tam však stráviť nemohli. Čakala nás ešte kopa vecí. No než sme sa vydali na ďalšie miesto, zastavili sme sa v Martinuse. Boli sme konkrétne v Martinuse, ktorý sa nachádza na Obchodnej ulici. Ľudia moji, myslela som, že odtiaľ nikdy nevyjdem. Mala som chuť usadiť sa tam a prežiť tam starobu :D. Bolo tam absolútne perfektne! Zo sebou som si odniesla poviedky Magnusa Banea a už sa neviem dočkať kedy sa do nich pustím :3. Aj keď ma potom celý zvyšok dňa ťažili v kabelke a v noci som myslela, že mi asi odišla chrbtica čo ma tak veľmi bolela... nemôžem sa sťažovať :D. Ale vráťme sa k ďalšej trase. Nuž ako ďalšie sme navštívili UFO! Som rada, že sa nebojím výšok, lebo inak by mi hore na výhliadke asi nebolo všetko jedno. Bol to však krásny zážitok. Treba oceniť aj to, že sa tam nachádzal taký ten ďalekohľad cez ktorý bolo radosť pozerať sa. Keď sme zišli dolu, bolo už dosť hodín a ja som bola tak strašne unavená... Ale deň sa nekončil. Poslednou zastávkou boli schodíky pri Eurovei. Sadli sme si k Dunaju a užívali si tú pohodu. Slnko už pomaly zapadalo, ľudia si tam len tak posedávali a čas akoby na chvíľu prestal existovať. Nechcelo sa mi ani pohnúť. Domov som šla príjemne unavená po naozaj skvelom dni. Obrovskú radosť mám zo záberov, ktoré sa mi podarilo odfotiť na Staro-Novom moste.







SOBOTA
Sobota bola skôr dňom návštev ako zážitkov. Ráno, alebo teda skôr na obed sme sa stretli s dedom a navštívili sme s ním Devín, plus sme sa poprechádzali okolo domčekov čo sa tam nachádzali. Spolu sme sa naobedovali a postupne sa rozlúčili. Keďže to bol už taký posledný deň, chcela som to zakončiť na mieste kde sa mi veľmi páčilo a tak sme išli ako inak na Obchodnú. Opäť sme navštívili Martinus a ja som si odtiaľ ako ďalšiu knihu odniesla Kto chytá v žite. Som na to naozaj veľmi zvedavá :)! Poprechádzali sme sa uličkami, ktoré sa mi páčili a dali sme si zmrzlinu, ktorá nám tak ako aj prvý deň neskutočne chutila. Nebolo to už také pokojné ako prvý deň, keďže sme sa ponáhľali na ďalšiu návštevu, no aj tak to bolo veľmi pekné. Bavilo ma len tak sedieť a dívať sa do davu ľudí. Pozerať sa na pouličných umelcov a skrátka si len tak užívať energiu tohoto mesta.



NEDEĽA
Ani som sa nenazdala a bola nedeľa. Čas mi počas tohto pobytu ubiehal až neskutočne rýchlo. S ocinom sme si chceli užiť aj posledný deň a tak nás čakal posledný plán na našom pomyselnom zozname. Času bolo málo, pretože doma sme museli byť skôr aby sme sa stihli pobaliť a prirodzene aby nám neušiel vlak. Lístky sme si kúpili na 17:30 a tak sa čas ešte dal využiť. Začali sme v meste. Bolo to prvý raz čo sme sa zobudili hladní (v tom teple nám vôbec nechutilo jesť). Rozhodli sme sa pre veľmi zdravú variantu, a to pre obrovitánsky hamburger. Niežeby som sa sťažovala! A tak, keď sme sa posilnili vyrazili sme vpred. Aké miesto sme navštívili ako posledné? Kolibu! Presnejšie vežu Kamzík, ktorá je vysoká raz toľko ako UFO. Hore sa nachádza reštaurácia Altitude a priamo odtiaľ je výhľad na celú Bratislavu a nejakú časť Rakúska. Tam už to bola naozaj poriadna výška... No bolo to nádherné. Nevedela som od toho výhľadu odtrhnúť oči. Málokedy sa človeku naskytne vidieť takú krásu. Som rada, že sme výlet ukončili práve tam, pretože to je naozaj výnimočné miesto. Ani som sa nenazdala ako a už sme sedeli vo vlaku. Len tak mimochodom bolo to veľmi tesné a vlak nám takmer ušiel. Stihli sme to len tak, tak. Cesta späť ubehla našťastie oveľa rýchlejšie ako cesta tam. Kúpili sme si lístky na RegioJet a tak cesta trvala o 40 minút kratšie, plus tam bolo oveľa väčšie pohodlie. Kým som sa dostala do postele bolo dosť hodín. Nemohla som však spať, pretože som mala mokré vlasy. Áno mohla som si ich vyfénovať, no ja som mala lepší plán. Nedeľa bola pre mňa ako fanúšika veľmi veľký deň. Pýtate sa prečo? Pretože vyšiel posledný diel môjho milovaného OUTLANDERU! Bola to špeciálna 90 minútová epizóda. Doteraz sa z toho spamätávam... No stálo to za to. Už sa neviem dočkať na tretiu sériu (vraj bude aj 3. a aj 4.). Nuž priatelia a to bude hádam už aj koniec. Ak ste sa dostali až sem, tak vám naozaj gratulujem a zároveň ďakujem :D! Dúfam, že sa vám článok páčil. Ak by ste mali záujem aj o ďalšie články takéhoto osobného typu budem rada, ak mi to napíšete dolu do komentára :). 







4 komentáre:

  1. Super článok 😊 Určite v takýchto pokračuj 🙂

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásny článok! Som rada, že sa ti Bratislava páčila, lebo zvyčajne na ňu počúvam len negatívne ohlasy! Na tú vežu Kamzík sa musím raz dostať, je z nej krásny výhľad! :) ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :)! Páčilo sa mi tam a veľmi... Určite má aj svoje tienisté stránky, ale to má asi každé miesto :). To teda musíš! Stojí to za to ❤️.

      Odstrániť