Vlčí brat / Katarína Soyka

Vlčí brat

O knihe :

Fantasy, v ktorej sa bojuje, čaruje a nie každé zviera má len jednu podobu. Čarodejnica Zuna uniká z rodnej dediny. Pred prenasledovateľmi sa ukrýva v lesoch, kde stretáva túlavého psa. S jeho pomocou nachádza útočisko u starej ženy a jej vnuka Rovena. Ani čary jej proti mocnému čarodejníkovi Korchovi nepomôžu a dostáva sa do zajatia.
Odhaľuje Korchovo desivé tajomstvo, využíva záujem zo strany miestneho kráľa a balansuje na hrane medzi láskou a bojom o život.

Moje pocity :

Zunka je čarodejnica. Pri záchrane života odhalí svoje tajomstvo, preto je vyhnaná zo svojej dediny. Niekoľko dní sa bezcieľne túla po lese, a netuší čo bude ďalej. Má strach o svoju rodinu.. Jedného dňa v lese objaví psa, prvého živého tvora za celý čas. Zachráni mu život, a on sa na oplátku stane jej verným priateľom. Zuna sa dostane do novej dediny, a odhalí tajomstvá o ktorých ani nesnívala...

Kniha ma milo prekvapila. Mnoho čitateľov má miernu averziu voči slovenský spisovateľom, aj ja patrím k nim.. no Katarína Soyka si ma získala. Je originálna. U slovenských autorov je nezvyčajné zabŕdať do žánru fantasy. Soyka sa do toho pustila, a podľa mňa sa jej to podarilo !

Na knihe vidno, že je od nás a nie od zahraničných spisovateľov.. Táto kniha síce nieje dokonalá, no ona sa taká ani nesnaží byť. Navyše dokonalá ani byť nemôže, no práve preto by sme mali dávať Kataríne šancu sa zlepšiť. Čím viac kníh napíše, tým sa bude zvyšovať ich kvalita. Ale určite oceňujem, že skúsila napísať fantasy knihu. Za toto dielo sa hanbiť nemusí :) !

Tí čo máte knihu doma ste si určite všimli aká je maličká. Keď mi prišiel balíček (balíček obsahoval Vlčieho brata, a aj Sklený vrch), tak bol úplne maličký. Myslela som si že mi nechtiac poslali len jednu knihu. No keď som ho otvorila, zazrela som obe knihy pekne pokope. Takáto veľkosť je výhodná. Môžte ísť hocikde, a kniha vás môže sprevádzať bez toho aby vám zavadzala. Pre mňa to bola príjemná zmena, pretože do školy si stále zo sebou vláčim hrubé a ťažké byfle, no toto som len uložila do tašky a ani som necítila že niečo nesiem.

Kniha nieje len maličká.. Je aj veľmi tenká. Obsahuje ledva dvesto strán, no môžem vám povedať že sa v nej udeje viac než v šesto stranových knihách. Dej prebieha neskutočne rýchlo. Každá jedna stránka obsahuje nové prekvapenie a šok. Páčilo sa mi prostredie v ktorom sa dej odohrával. Nebola to dnešná doba, bolo to dávno, povedala by som že v stredoveku. Ďalej sa mi páčilo že atmosféru obohacovalo viac prvkov. Napríklad reč / výrazy. Nenašli ste tam slangy, ani nič podobné. Vyjadrovali sa slušne, a tak staro.. A asi najviac sa mi páčilo čarovanie !!

Po prečítaní anotácie, vám môže prísť toto celé ako rozprávka.. Áno. Príbeh má také prvky, no rozprávka to nieje ani zďaleka !

Katarína mala veľmi originálne nápady. Do príbehu zatiahla aj klasických vlkolakov, no ľudia čo sa menia na psov, tak to ma milo prekvapilo. Boli to vlastne ako keby rozdelené dediny.. V jednej boli vlci, a v druhej psy. Samozrejme nechýbali spory a riadna zápletka.

Postavy sa mi páčili. Mrzí ma že som sa nedokázala zžiť ani s jednou.. no obľúbila som si ich. Zunka je rozhodne zaujímavá osoba. Vždycky chce pre každého len to najlepšie. Ja by som povedala, že je aj trocha nerozhodná.. Niekedy sa mi zdalo že sama nevie čo vlastne chce. Maximus bol zvláštny.. Občas sa v ňom bolo ťažké vyznať. V jednej chvíli vedel byť obetavý a milý, no v druhej chvíli sa ukázal v tom horšom svetle. Každopádne na konci sa rozhodol správne, preto ho mám ešte stále rada. Rovena som si obľúbila ešte viac.. Síce sa o ňom písalo málo, aj tak mi to stačilo aby mi prirástol k srdcu :).

Vlčí brat je príjemná oddychovka. Prečítaním tejto knihy nič nestratíte :).

Moje hodnotenie :